Staroveký Rím
1. Prírodné podmienky :
- Apeninský polostrov
- podnebie je teplé a vlhké
- povrch je hornatý, Pádska nížina, pobrežie je málo členité
- Jadranské a Thyrénske more
- rieka Pád je dôležitá z hospodárskeho hľadiska a rieka Tiber zas z politického hľadiska
2. Národy :
SV – Venédi a Ilíri
SZ – Ligurovia
stred – Italikovia a Etruskovia
S – Kelti
J – Gréci
3. Hospodárstvo :
a) poľnohospodárstvo – vinič, olivy
b) remeselná výroba – železo, cín, meď – na výrobu zbraní, nádob, nástrojov
4. Umenie :
- vplyv gréckeho umenia
- fresky – na nich výjavy z Trójskej vojny a gréckej mytológie
- sochárstvo – Kapitolská vlčica – symbol Ríma
5. Náboženstvo :
- vplyv gréckeho náboženstva
- mŕtvym stavali hrobky – nekropoly (mestá mŕtvych)
- chrámy z mramoru s kupolou
6. Písmo :
- 1. písmo prebrali od Grékov
- pôvodné etruské písmo nebolo rozlúštené
7. Etruská civilizácia :
- usadila sa v okolí rieky Tiber v Etúrii
- zakladali mestské štáty, ktorých spájaním vznikali federácie
- moc mala v rukách rodová aristokracia – z nej boli volení úradníci
- na čele stál kráľ
8. Tri zriadenia Ríma :
a) kráľovstvo – 753 – 510 p.n.l.
b) republika – 510 – 27 p.n.l.
c) cisárstvo – 27 p.n.l. – 476 n.l.
•ranné – 27 p.n.l. – 284 n.l. – principát
•neskoré – 2284 n.l. – 476 n.l. – dominát
9. Rímske kráľovstvo 753 – 510 p.n.l. :
a) 753 p.n.l. – založenie Ríma :
- spôsoby vzniku :
•legendárny – podľa Livia Tita založili Rím bratia Romulus a Remus
•historický doklad – vznikol spojením 7 pahorkov v 9. a 10. storočí p.n.l., osady vznikali na pahorkoch AVENTINUS, CAELIUS, IANICULUM, ESQUAILINUS, VIMINALIS, PALANTINUS, PINCIUS, CAPITOL, QUIRINALIS
hlavným strediskom bol CAPITOL, hlavný historik Dionýzus Exikus (určil založenie Ríma a tým stanovil aj začiatok letopočtu
b) správa kráľovstva :
- kráľ – na čele štátu, veliteľ vojska, náboženský a politický predstaviteľ, riadil celý štát
- senát – poradná funkcia, senátori pochádzali z najvýznamnejších rodín
- snem – prijímal rozhodnutia kráľov
- rozhodoval o vojne, mieri, o voľbe kráľa
- centuriálny – vojenská jednotka v Ríme
- kuriálny – kúrie = rady
c) rozdelenie obyvateľstva:
I. Patriciovia – potomkovia pôvodných obyvateľov
- slobodní a plnoprávni obyvatelia
- patrila sem aj rodová aristokracia
II. Plebejci – roľníci, remeselníci, obchodníci, potomkovia prisťahovalcov
- slobodní, ale neplnoprávni – nemali práva
III. najznámejšie kmene – ramnovia, sabíni, albáni
- každý z kmeňov mal 100 rodov
d) etruskí králi:
I. Tarqiunius Priseus – 5. kráľ
- vzhľad mesta: široké ulice a kanalizácia
II. Servius Tullius – 6. kráľ
- majetková reforma
- obyvatelia rozdelení do 5 majetkových kategórií
III. Tarqiunius Superbus – 7. kráľ
- zvrhli ho v roku 51O p.n.l. a vyhnali ho
- koniec kráľovstva - začiatok republiky
Spoločenstvo rovných – Rímska republika
Res republica = vec verejná
a) Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok
- na čele stáli dvaja konzuli
b) Konzuli – najvyššia funkcia
- sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu
- volení na jeden rok
- museli mať nad 43 rokov
c) Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch
- telesná stráž konzulov
- museli mať nad 4O rokov
d) Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu
- starali sa o hospodárske záležitosti
- mali nad 27 rokov
e) Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme
- bolo ich 300
- mali nad 30 rokov
f) Cenzori – 2, volení každých 5 rokov
- ohodnocovali majetok
- zaraďovali občanov podľa majetku do tried
- od 25 rokov
g) Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte
- volení na ½ roka
- na návrh senátu ich menoval konzul
h) Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov
- najvyšší úradný zbor
- členstvo v ňom bolo doživotné
- úrady boli stále, ale aj občasné – úrad kvestora
- voľba do úradu – podľa veku
2. Zahraničná politika:
a) stred Itálie:
- vojny s etruskými štátmi
- ich dobytím získava Rím kontrolu nad strednou Itáliou – 396 p.n.l.
b) východ:
- boje so Samnitmi
- aj túto vojnu vyhrali
c) sever:
- boje s Gálmi = Kelti
- 387 p.n.l. – Galovia sa dostali až do Ríma
- takmer dobyli aj Capitol
- ale Rimania ich podplatili a oni odišli
d) juh:
- boje s Grékmi
- boje proti prístavnému mestu Tarent
- pozval si na pomoc gréckeho kráľa Pyrhosa, ktorý prišiel aj s bojovými slonmi
- 275 p.n.l. – Rimania nakoniec porazili Tarent
- 272 p.n.l. – Rím si podmanil celú Itáliu
3. Vnútorná politika:
- došlo k odstráneniu rozdielov medzi patricijmi a plebejcami
- ale zostali veľké majetkové rozdiely
- Plebejci: boli neplnoprávni občania
- situáciu začali riešiť secesiou – odchod plebejcov na pahorok Aventinus – 494 p.n.l.
1. secesiu vyhrali a získali funkciu tribúni ľudu
stále dvaja, volení snemom na 1 rok
2. secesia – 449 p.n.l. – ukončená
- 451 p.n.l. – odišli na Aventis iba desiati, aby spísali obyčajové právo – najprv len na 10 tabuliach – 450 p.n.l. a predložili ich na diskusiu
výsledok = 12 zákonov + nové funkcie
- mohli získať funkciu senátora a cenzora
- vytvorila sa nová spoločenská skupina – Nobilita - radnícka aristokratická vrstva
4. Hospodárstvo:
- opieralo sa o súkromné hospodárstvo
- pestovali obilie, olivy, strukoviny
- Rím mal nedostatok obilia, preto ho dovážali z úrodnejších oblastí, napr. Sicílie
5. Púnske vojny:
- vojny proti Kartágu
- 814 p.n.l. – založenie Kartága
Rimania ich prezývali Púni
- začalo súperenie o pozície v Stredomorí vyústilo do 3 vojen: 264 – 146 p.n.l.
a) 1. Púnska vojna: 264 – 241 p.n.l.:
- vzájomné súperenie o Sicíliu
- v Mesane vypuklo povstanie proti syrakúzskemu kráľovi
- na pomoc prichádza Rím(lepší na súši) a Kartágo (lepší na mori)
- Rimania vyhrali – porazili Kartágo ich vlastnými zbraňami
- Sicília – 1. Rímska provincia mimo územia Apeninského polostrova + Liparské ostrovy, Korzika a Sardínia
b) 2. Púnska vojna: 218 – 201 p.n.l.
- boj o moc v Hispánii – ložiská striebra a medi hranica medzi Rímom a Kartágom = rieka Ebro
- správca Hispánie – Hamitkar – chcel nové územie
- po jeho smrti sa správcom stáva Hanibal zaútočil na Sagmuntum, spojenec Ríma – na pomoc neprišiel prešiel cez Alpy v roku 218 p.n.l. za 15 dní aj s 38 slonmi -obchádza Rím
- 217 p.n.l. boli Rimania pri Trasimenskom jazere prvýkrát porazení Hanibalom
- 216 p.n.l. – bitka pri Cann
-padlo viac ako 50 tisíc vojakov
-vyhralo Kartágo, dostáva sa až k bránam Ríma -ale útok neúspešný
- obliehanie Sicílie (bojovalo sa aj tu) – zomiera Archimedes – okolo 204 p.n.l.
- 204 p.n.l. – Scipio Major – dostal sa ku Kartágu
- 202 p.n.l. – Scipio Major proti Hanibalovi v bitke pri Zame Scipio vyhral
- koniec 2. púnskej vojny
- Hanibal utiekol do malej Ázie, kde spáchal samovraždu
- Kartágo muselo platiť odškodné Rímu, stratilo oblasti v Hispánii a nesmelo viesť vojny bez súhlasu Ríma
c) 3. Púnska vojna: 149 – 146 p.n.l.
- najkratšia
- Kartágo vedie vojnu proti Numídii bez súhlasu Ríma
- Rím to využíva na útok
- na čele Ríma stál Scipio Minor – vnuk Scipia Majora
- Kartágo dostalo trojdňové ultimátum, ale oni ho odmietli a pripravovali sa na boj – zbrojili
- Rím zaútočil a vyhral
- boli zbúrané hradby, mesto bolo vypálené , zem poliata vápnom a prekliata
- 50 tisíc Kartágincov predaných do otroctva
- koniec Kartága a púnskych vojen
6. 168 p.n.l. – Rím získal Macedóniu po bitke pri Pydy
- obsadili Balkán a Peloponéz
- 146 p.n.l. – obsadili Grécko
- vytvorili provinciu Achája
- 133 p.n.l. – Attallos III. daroval Pergamon Rímu
- vytvorenie provincie Ázia
- vytvorenie Rímskej ríše – vznik impéria
- Rimania sa stali pánmi Stredomoria
Na vrchole moci a kríza republiky
1. Plusy púnskych vojen:
- v Grécku vytvorili provinciu Achája
- z Pergamského kráľovstva vytvorili provinciu Malá Ázia
- získali drahé kovy – zlato, striebro, meď
- získali nové územie a otrokov
- Rím sa stal svetovou ríšou
2. Zápory púnskych vojen:
- obyvatelia začali predávať zdevastované polia-stávali sa z nich bezzemkovia – nemohli byť vojakmi a vykonávať námezdnú prácu, mali najhoršie postavenie v Ríme, ale mali možnosť hlasovať, a tak svoje hlasy predávali bohatým
- z pozemkov kúpených od bezzemkov vznikali veľkostatky – latifundie
- pracovali tam otroci ( bane, kameňolomy, remeselnícke dielne)
3. Reformy Gachovcov:
a) Tiberius Grachus:
- tribún ľudu zaviedol pozemkovú reformu – hovoril o pridelení pôdy všetkým, podľa veľkosti rodiny, čím si pobúril senát a nobilitu-bezzemkovia mali dostať pôdu od štátu
- v deň konania volieb v roku 132 p.n.l. bol zavraždený
b) Gaius Grachus:
- bol tribúnom ľudu v rokoch 123 - 121 p.n.l.
- pokračoval v pozemkovej reforme
- obilný zákon – predaj obilia za minimálnu cenu-získal si tým chudobu, jazde povolil vyberanie daní v provinciách, čím si ich získal-cudzincov si získal tým, že rozšíril občianske práva aj na nich,ale získal si aj veľkého odporcu, a to senát, nakoniec spáchal samovraždu (požil jed)
- po 10 rokoch boli všetky reformy zlikvidované
4. Spartakovo povstanie: 73 – 71 p.n.l.
- v meste Capua sa nachádzala Batiatova gladiátorská škola,o útek z nej sa pokúsilo 200 otrokov, no ušlo len 73
- hlavný vodca – Spartakus z Trácie bol z kráľovského rodu, odmietol slúžiť Rímu, a tak sa dostal do otroctva
- odišli na Vezuv, kde ich obkľúčila armáda, ale podarilo sa im ujsť – odzbrojili časť armády
- určili si troch vodcov – Spartakus, Grixtus, Eunomaius
- jedni (aj Spartakus) chceli na sever k Alpám a tak prekročili hranice Rímskej ríše dostali sa až do Gálie, ale armáda ich vytlačila späť
- zvyšní velitelia chceli ostať v Itálii a zaútočiť na Rím v roku 72 p.n.l. pri Mutine utrpeli porážku, vrátili sa na Apeninský polostrov, dostali sa až do Brutejského zálivu, odkiaľ sa chceli dostať na Sicíliu,dohodli sa s pirátmi na preprave, ale zradili ich,prichádza sem Crasus, ale podarilo sa im dostať do prístavu Brundesy,opäť prichádza Crasus, v poslednej bitke padol aj Spartakus
- toto najväčšie povstanie otrokov v staroveku podlomilo základy otrokárskeho zriadenia
-predchádzali mu povstania na Sicílii: 142 – 138 p.n.l.
104 – 101 p.n.l.
- výsledok cesta Via Apia medzi Rímom a Capuou bola lemovaná ukrižovanými otrokmi až 6000
6. Občianske vojny:
- v Ríme vznikli protichodné zoskupenia
a) optimáti:
- na ich čele bol Sula najbohatší a najlepší príslušníci nobility
- mali oporu v senáte
b) populári:
- tribúni ľudu
- pracovali v prospech ľudu
- ich oporou bol tribunál – ľudové zhromaždenie
- na čele stál Gaius Marius, ktorý bol 5x po sebe zvolený za konzula
- uskutočnil vojenskú reformu a vytvoril žoldniersku armádu
1. občianska vojna: 88 – 82 p.n.l.
- išlo so spor Ríma s pontským kráľom Mittridalom
- vojna v Malej Ázii
- spor o to, kto bude veliť armáde
- nakoniec vyhral Sula, čo využíva Marius, zmocňuje sa vlády v Ríme
- Sula vyhral vojnu a vracia sa do Ríma
- v roku 86 p.n.l. zomiera Marius
- Sula vyháňa jeho prívržencov, vyhlásil sa za diktátora na neobmedzený čas – 82 p.n.l.
- diktatúra posilnila moc rodovej aristokracie
- senát bol rozšírený z 300 na 6OO členov
- obmedzil právomoci tribúnov ľudu
- vypisujú sa proskripcie – zoznamy nepohodlných
- v roku 79 p.n.l. Sula odstúpil
- základom jeho moci bolo vojsko
7. Rímsky triumvirát:
- spojenie troch mužov, medzi ktorými je vzájomná dohoda na získanie moci
a) 1. trimvirát: 60 p.n.l.
Pompeius:
- Sulov vojvodca, bojoval proti Mauriusovi
- výborný veliteľ
- potlačil povstanie v Hispánii
- v roku 52 p.n.l. sa stal konzulom, čím porušil kolegialitu a tak sa dostal do sporu s Caesarom
Crasus:
- potlačil Spartakovo povstanie
- vďaka proskripciam získal veľké majetky
Gaius Julius Caesar:
- pochádzal z aristokratickej rodiny
- popularitu si získal obnovou kultu Gaia Maria
- pre proskripciu bol nútený ujsť do Malej Ázie
- bol schopný vojvodca, diplomat a politik
- v rokoch 59 – 56 p.n.l. potlačil povstanie Gálov
-veliteľ Gálov – Vercingerorix
- v 70.-tych rokoch p.n.l. opäť boje s Mithriadom
-v roku 74 p.n.l. porazený Pompeiom
- v 60.-tych rokoch speje Rím k vnútorným zmenám
-dochádza k vytvoreniu triumvirátu
- v roku 56 p.n.l. sa všetci traja stretli v meste Lucca, aby sa dohodli o ďalšom postupe
- rozdelili si územie:
Caesar – Gália
-Pompeius a Crasus mali ustrážiť situáciu v Ríme
-po ukončení funkcií: Crasus – Sýria
Pompeius – Hispánia
- ale po ukončení funkcie Pompeius ostáva v Ríme a do Hispánie poslal len svojho zástupcu
- Crassus ide do Sýrie, kde bojuje s Partmi
- v roku 53 p.n.l. zomiera v meste Karrh
- v roku 52 p.n.l. bol Pompeius zvolený za konzula, ale bez Caesara a tak hovoríme o ukončení triumvirátu
- Pompeius spolupracoval so senátom a získava si spojencov u optimátov proti Caesarovi
- dochádza k 2. občianskej vojne: 49 – 45 p.n.l.
- 49 p.n.l. prekročil Caesar Rubikon – hranica predalpskej Gálie a Itálie
- tiahne na Rím
- Pompeius sa stiahol do Grécka
- v roku 48 p.n.l. pri mestečku Farsalé bol Pompeius porazený a uniká do Egypta, kde žiada o pomoc Ptolemaja ide do Sýrie
- ale on ho dal zabiť, lebo sa obával Caesara ide do Sýrie
- keď sem prišiel Caesar, nechal Ptolemaja za to, že si dovolil popraviť rímskeho konzula popraviť
-na trón dosadil Kleopatru VII. a Pompeia nechal pochovať v Ríme – diplomatický ťah
- do roku 45 p.n.l. sa Caesarovi podarilo potlačiť vzbury v Hispánii ,stáva sa samovládcom, udelil si titul samovládcu a začal uskutočňovať reformy
- podporoval kolonizáciu, bezplatný prídel obilia, rozširoval občianske práva aj pre cudzincov
- chcel získať titul kráľa kráľov
- 15. marca 44 p.n.l. bol Caesar pri vstupe do senátu asi 60 senátormi dobodaný na smrť
- zaviedol juliánsky kalendár, ktorý platil do roku 1578 n.l.
b) 2. trimvirát: 43 p.n.l.
- po smrti Caesara vznikli dve zoskupenia:
•senátne zoskupenie
•Caesarovo zoskupenie
- v roku 43 p.n.l. vznikol 2. trimvirát:
-vytvoril nové zákony, vrátili sa k Sulovým proskripciám
- Caesarovi vrahovia boli postavení mimo zákon neboli potrestaní
- najvýznamnejšia proskripčná osoba – Cicero – zavraždený
- triumvirát tvorili:
- Lepidus – bol Caesarovým veliteľom jazdy
- spravoval provincie v severnej Afrike
- Antonius – veliteľ Caesarovej pechoty
- spravoval východné provincie
- Gaius Octavius – Caesarov synovec a jeho adoptívny syn – „dedič Ríma“
- ich prvou úlohou bolo poraziť republikánov, ktorí zhromažďovali vojsko v Grécku
-v bitke pri meste Filipi boli porazení
- Lepidus odchádza z politického života, medzi zvyšnými dvoma začínajú konflikty
- Antonius sa spája s Kleopatrou VII. , Octavius si uvedomuje, že ich môže poraziť už len vojensky, preto zaútočil na Egypt
-31 p.n.l. námorná bitka, pri myse Aktion ich Octavius porazil, Kleopatra a Antonius sa vrátili do Alexandrie, kde spáchali samovraždu
v roku 30 p.n.l. – Egypt sa stáva rímskou provinciou
- Octavius sa stáva vládcom Ríma
-v roku 27 p.n.l. neočakávane zložil všetky mimoriadne funkcie, ktoré získal
- o niekoľko dní mu senát udelil titul Augustus – vznešený (vzdelaný)
- Octavius sa stáva 1. rímskym cisárom
-začína obdobie ranného cisárstva
Ranné cisárstvo
1. Rímske cisárstvo trvalo od roku 27 p.n.l. do roku 476 n.l.
Obdobie cisárstva delíme na:
a) ranné: 27 p.n.l. – 284 n.l. – principát (principes – prvý v senáte – ideologicko – propagačný význam)
b) neskoré: 284 – 476 n.l.
- principát – principes senatus – 1. v senáte
2. Octavius Augustus:
provincie – senátorské
- princípové
- cisárom bol od roku 27 p.n.l. do 14 n.l.
- opieral sa o armádu, ktorú tvorilo 25 légií – v každej 6000 mužov
- získal titul imperátora
- zriadil osobnú stráž cisára – pretoriáni
- získal titul konzula, senátora, tribúna ľudu
- nechal vyhlásiť Caesara za boha a seba za božieho syna
- zomiera v roku 14 n.l. a po jeho smrti sa v Ríme začínajú vytvárať dynastie
- rozšíril územie Ríma
- v bitke pri Teutoburskom lese – porážka
- vznik Marobudovho a Vaniovho kráľovstva
3. Júlsko – claudiovská dynastia:
a) Tiberius: 14 n.l. – 37 n.l.
- syn tretej manželky Octavia Augusta
- 1. cisár tejto dynastie
- bol neobľúbený pre svoje reformy
- z ostrova Capri 11 rokov riadil Rím
b) Caligula: 37 – 41 n.l.
- vládol despoticky
- prenasledoval senátorov
- heslo: „nech ma nenávidia, hlavne, že sa ma boja“
- bol zavraždený pretoriánskou gardou
c) Claudius: 41 – 54 n.l.
- mal poruchu reči a kríval
- bol 4x ženatý
- budoval akvadukty, cesty, prebudoval štátny aparát
- pripojil k ríši Tráciu a Britániu
- 3 manželku nechal popraviť kvôli nevere
- 4 manželka Agripina ho presvedčila, aby si adoptoval jej syna Nera, nakoniec ho otrávili jedovatými hubami
d) Nero: 54 – 68 n.l.
- postupne sa stal despotickým vládcom
- prenasledoval senátorov a konfiškoval im majetky
- považoval sa za veľkého umelca
- nechal podpáliť Rím a obviňoval z toho Židov a kresťanov
- poprava sv. Petra a Pavla
- spáchal samovraždu
- nechal zavraždiť svoju matku, brata a sestru
- k samovražde donútil aj svojho učiteľa Senecu
4. Flaviovská dynastia:
a) Flavius Vespasianus: 69 – 79 n.l.
- potlačil povstanie v Judei
- daňová politika – kontroloval výdaje v ríši
- do senátu nechal voliť aj ľudí z provincií
- v roku 72 n.l. začal stavať Koloseum
b) Titus: 79 – 81 n.l.
- obľúbený cisár v krajine
- v roku 79 n.l. – výbuch sopky Vezuv – zničené Pompeje
- zomiera na zimnicu
- obyvatelia za nim úprimne smútili
- v roku 80 n.l. dokončil Koloseum
c) Domitianus: 81 – 96 n.l.
- despotický a nenávidený
- nechal sa titulovať „Pán a Boh“
- vylepšil Koloseum
- bol zavraždený pretoriánmi spolu s manžellkou
5. Adoptívni cisári:
a) Nerva: 96 – 98 n.l.
- mal 73 rokov, keď sa stal imperátorom
- senát riešil následnícku otázku tak, že cisár si musel za života adoptovať syna, ktorý sa po ňom stal cisárom
b) Traian: 98 – 117 n.l.
- porazil Peržanov a Dákov
- za jeho vlády najväčší územný rozsah ríše
- ríša mala okolo 60 miliónov obyvateľov
- na vymedzenie hraníc využívali prírodné útvary
c) Hadrián: 117 – 118 n.l.
- viedol väčšinou obranné vojny
- na obranu ríše budoval obranné valy – Limes Romanus, napr. Hadrianov val v Británii – 117 km
d) Antonius Pius: 138 – 161 n.l.
- pokračoval v úspešnej vnútornej politike
- upevnil moc cisára
- počas jeho vlády nastalo obdobie mieru, čo pomohlo načerpať nové sily, ktoré potreboval na obranu ríše
e) Marcus Aurelius: 161 – 18O n.l.
- definitívny začiatok obranných vojen
- na západe germáni – markomanské vojny – Čechy – Kolíni
Slovensko – Kvádi
- na východe – Peržania
f) Comodus: 180 – 192 n.l.
- dva roky bojoval s markomanmi potlačil ich
- usadil sa v Ríme, kde sa venoval zábavám
- bol tyranom
- pretoriáni ho na jednej zo zábav zavraždili
- koniec hospodárskeho rozkvetu v ríši
- začínajú boje o moc v ríši
6. Severovská dynastia:
a) Septimus Severus: 193 – 211 n.l.
- bol správcom Panónie
- pôvodom bol Afričan
- upevnil moc cisára
- podporoval armádu
b)Caracala: 211 – 217 n.l.
- v roku 212 n.l. vydal edikt, ktorým udelil občianstvo všetkým slobodným obyvateľom ríše
c) Alexander Severus: 217 – 235 n.l.
- posledný cisár z dynastie
- preslávil sa ťažením do oblasti Perzie
- bol zabitý vlastnými vojakmi
- po ňom nastalo 50 rokov úpadku a bojov o moc
7. Kolóni – slobodní nájomcovia pôdy, ktorí museli odovzdať časť úrody majiteľom pôdy. V prípade, že sa zadĺžili, stratili osobnú slobodu.
Neskoré cisárstvo a zánik Západorímskej ríše
1. Dioklecián: 284 – 305 n.l.
- snažil sa obnoviť zašlú slávu Rímskej ríše
- bol to despota
- dal sa vyhlásiť za boha – „ dominu set deus“ – pán a boh
- dominát – forma vlády od roku 284 n.l. až do konca ríše, neobmedzená moc panovníka
- nechal preniesť svoje sídlo do Nicomedie, pretože chcel mať centrum približne v strede
- rozdelil ríšu na 12 diecéz a tie na 99 provincií
- oddelil civilnú správu od vojenskej
- sídla: Trevir, Miláno, Sirmium, Nicomedia
- Maximián – bol bol Diokleciánovým spoluvládcom
- sídlil v Miláne
- obaja sa nechali titulovať Augustus
- moc senátu upadala
- vojenské reformy
- rozdelil légie na dve časti: stála pohraničná stráž
- mobilná zložka, presúvala sa
- nabral do armády aj tých, čo nemali rímske občianstvo, príčina rozpadu ríše
- prenasledoval kresťanov
- jeho hospodárske reformy boli neúspešné
- chcel z obehu stiahnuť falošné mince a dať do obehu nové
- zaviedol novú daňovú reformu
- nové mince – solity – zlaté a strieborné
- - zaviedol pozemkovú daň, ktorá sa ujala na vidieku
- v mestách zaviedol daň z hlavy
- tieto reformy čiastočne ustálili situáciu v ríši
- v roku 305 n.l. abdikoval a odišiel do dnešného Splitu, kde v roku 313 n.l. zomrel
2. Konštantín Veľký: 306 – 337 n.l. – zrušil tetrarchiu
- bol adoptívnym synom jedného zo spoluvládcov
- v roku 312 n.l. porazil svojho najväčšieho súpera Maxenta v bitke pri Mitvijskom moste, bojoval proti presile, ale mal zjavenie o kríži, vďaka ktorému zvíťazil
- od roku 321 n.l. porazil svojich nepriateľov, bol jediným vládcom
- v rokoch 324 – 332 n.l. dal na území gréckej osady vybudovať mesto Konštantinopol
- v roku 313 n.l. vydal Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo v ríši
- v roku 325 n.l. sa v meste Mikája konal všeobecný cisársky snem, došlo k vytvoreniu mikájskeho vyznania viery
- po viac ako 400 rokoch zdanil aj obyvateľov Ríma
- jeho vláda bola celkom mierna
- po jeho smrti jeho synovia vyvraždili svojich príbuzných
- potom nasledovalo v rýchlo slede ešte niekoľko cisárov
- v rokoch 361 – 363 Julian Apostola (Odpadlík) sa snaží zreformovať systém, viedol vojny proti kresťanom
3. Príčiny zániku Rímskej ríše:
- ekonomické oslabenie ríše
- ľudia boli vyradení z účasti na politickom živote
- nedostatok spoločnej ideológie
- boje o moc, vnútorné a náboženské spory
- úpadok bojovej sily armády – naberali germánske oddiely, ktoré odmietali bojovať proti vlastným
- výsledkom bolo rozdelenie ríše na 2 časti
4. Rozdelenie Rímskej ríše na v roku 395 n.l. :
- Theodosius – 379 – 395 n.l. – posledný cisár nad celou ríšou
- v roku 395 n.l. rozdelil ríšu medzi svojich nedospelých synov, za ktorých vládli regenti
a) západnú časť – Honorius, regent bol Stilichio
b) východná časť – Arcadius, jeho regentom bol Rufinus
- regenti sa neznášali
- Stilichio dal zavraždiť Rufinusa a chcel nechať zvrhnúť Arcadia, pričom sa neváhal spojiť aj s Vizigótmi
5. Sťahovanie národov:
- prebiehalo od 4. do 7. storočia n.l.
- príčinou bola Veľká čínska ríša, ktorá vytláčala kočovné kmene Hunov = Mongoli a Turkotatári, ktorí sa začali prebíjať na západ
- Goti = Ostrogoti na východ a Vizigoti na západ
- Ostrogoti vtrhli do Tracie a severnej Itálie, spojili sa so Stilichiom, v roku 410 n.l. vtrhli do Ríma a za 3 dni ho vyplienili, ich vodcom bol Alarich
- v roku 455 n.l. vyplienili Rím Vandali
- v roku 475 n.l. Patricius Orestes dosadil na trón v Západorímskej ríši svojho syna Romula Augusta, ktorý bol nedospelý, a preto za neho vládol
- v roku 476 n.l. germánsky náčelník Odoakar zavraždil Oresta a zosadil Romula Augusta z trónu
- sám sa odmietol stať cisárom
- insígnie cisárskej moci poslal do Byzancie
- v roku 476 n. l. hovoríme o zániku Západorímskej ríše
- Odoakar vyhlásil Itáliu za Germánske kráľovstvo
- v roku 476 n.l. hovoríme o zániku staroveku
