MATICA ČESKÁ A MATICA SLOVENSKÁ


Slovenská národná knižnica - táto inštitúcia a jej história je veľmi úzko spätá s históriou MS. MS bola založená v roku 1863, ale jej začiatky sa spomínajú už v prvých rokoch 19. storočia. V tom čase pôsobil na Dolnej Zemi (územie dnešnej Juhoslávie) v meste Nový Sad významný slov. rodák a osvietenecký vzdelanec Pavol J. Šafárik. V roku 1826 tam založili spolok Matica Srbská. Aktívne sa zúčastňoval na práci tohto spolku. Šafárik chcel založiť takúto inštitúciu aj na Slovensku. Matica Srbská bola zameraná na vydávanie literatúry v nár. jazyku. Matica Srbská sa stretla s veľkým ohlasom. Postupne si aj iné slovanské národy zakladali takéto spolky a všade ich nazývali MATICA. Matica sa stala symbolom národno-zákonných snáh utláčaných slovanských národov. Na Slovensku bolo založených viacero inštitúcií, ale nemali dlhšiu trvácnosť. Najvýznamnejším spolkom bol v roku 1844 v Lip. Mikuláši spolok TATRY. Jeho prácu však narušili revolučné udalosti v rokoch 1848/49. Po nich nastúpil v Rak.-Uhor. monarchii politický režim Bachovho absolutizmu. Priaznivejšie podmienky pre naše nár. hnutie sa utvorili až po páde tohto režimu (koniec 50-tych rokov). Významnou udalosťou bolo vydávanie časopisu PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI, ktoré do marca 1862 vydával J. F. Rimavský. V tomto období si Slováci uvedomili, že nastala priaznivejšia politická situácia aby mohli otvorene vyjadriť svoje nár. požiadavky. A preto bolo zorganizované memorandové zhromaždenie v Martine 6. júna 1861. Prijali dokument: MEMORANDUM SLOV. NÁRODA. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner. Slováci mali politické, jazykové a kultúrne požiadavky. Memorandum najprv predložili Uhorskému snemu, ten však bol rozpustení a tak memorandum predložili cisárovi Františkovi Jozefovi. Memorandum ako celok prijaté nebolo. Ale nastalo určité zlepšenie situácie. Vznikli tri slov. gymnáziá. V Revúcej a Turč. sv. Martine boli evanielické a v Kláštore pod Znievom katolícke. Panovník oficiálne povolil založenie MS v roku 1862. Bolo však potrebné vypracovať jej stanovy a nájsť slov. mesto, ktoré by bolo jej sídlom. Návrh stanov pripravil a dopracoval J. Francisci. Keď boli stanovy schválené, nestálo už nič v ceste, aby bola zahájená činnosť MS. Stalo sa tak 4. augusta 1863 v Martine, kde sa konalo 1. valné zhromaždenie. Do funkcie predsedu bol zvolený Štefan Moyzes. Karol Kuzmány sa stal prvým tajomníkom. Podľa svojich stanov bola MS založená ako jednota milovníkov národa a života Slovenského.