Jej vznik a účinkovanie úzko
súviseli s pôsobením „Společnosti Vlasteneckého musea v Čechách“
– Českým, neskoršie Národným múzeom a „Sborom pro vědecké
vzdelávání řeči a literatury české“ posobiacim pri Českom múzeu.
Potreba kultúrnej inštitúcie typu Matice českej sa v českom
kultúrnom živote pociťovala už v 18. storočí. Po bitke na Bielej
hore (1620) prišlo k násilnému pretrhnutiu českej kultúrnej
tvorby a kultúrnej tradície. Pod vplyvom protireformácie
zaostával rozvoj literatúry, upadal český jazyk. Niektorí českí
vzdelanci (František Pelcel a i.) ešte v časoch panovania Jozefa
II. (1780–1790) pokúšali sa zriadiť spolok pre povznesenie
českej reči a literatúry. Neúspešne. S neúspechom sa skončili
i ďalšie pokusy Puchmíra a Hnevkovského o založenie literárnej
spoločnosti. Napoleonské vojny rozvoju českej kultúry nepriali.
Keď roku 1818 založili České múzeum, niektorí českí národovci
(J. Jungmann) očakávali, že bude vydávať vedeckú a umeleckú
literatúru a kultivovať jazyk. Ich predstavy sa nesplnili Múzeum
vydávalo len mravnú a náboženskú literatúru.
Najväčšiu zásluhu o vznik Matice českej mal František Palacký.
Po príchode do Prahy (1823) nadviazal priateľské styky s J.
Dobrovským, niektorými predstaviteľmi českej šľachty i mladšími
demokratickými vlastencami, stal sa ich neoficiálnym
zjednocujúcim činiteľom. Na jeho návrh začal Muzejný výbor
vydávať muzejný časopis s názvom Musejník, neskoršie Časopis
Národního musea, ktorý je najdlhšie vydávaným českým časopisom.
V ňom Palacký navrhol vydanie encyklopedického slovníka, okolo
ktorého chcel sústrediť českých spisovateľov. Z popredných
literátov utvoril „Sbor k vědeckému vzdělávání řeči a literatury
české“ a pričlenil ho k Muzejnému výboru. Tento Sbor 1. januára
1831 v Musejníku uverejnil prevolanie „vlastencom národnej
literatúry našej milovaným“ a oznámil založenie spolku Matice
českej ako „pokladnice na vydávání knih českých buď vědeckých
nebo krásnořečných nebo vůbec prospěšných“. Členom
– zakladateľom Matice českej sa stal ten, kto venoval na jej
činnosť 50 zlatých naraz alebo v ročných splátkach. Každý člen
dostával po 1 exemplári kníh vydávaných maticou. Medzi hlavné
lohy okrem vydávania kníh bolo zostaviť úplný a kritický slovník
českého jazyka a „reálnu encyklopédiu“. Zakladajúcimi členmi
Matice boli Fr. Palacký, J. Jungmann, J. L. Presl a knieža
Rudolf Kinský, ktorý sa stal jej prvým kurátorom. V prvom roku
sa za členov Matice prihlásilo 32 jednotlivých členov
a 3 spolky. Jej majetok bol 2300 zlatých. V roku 1833 vzrástol
počet členov o 155, v ďalšom len o 48 členov. Hlavný káder
členov tvorili spisovatelia, nižšie duchovenstvo, úradníci
a študenti, predstaviteľov šľachty bolo poriedko.