Matica nielen zvýšila počet vydaní – to čo
jej určovali stanovy – ale zasahovala aj do iných činností
– snahy o zavedenie českého jazyka do verejného života a škôl,
tvorba právnej a úradnej terminológie, vydávanie stredoškolských
učebníc. Navrhla tzv. obnovený pravopis, ktorého návrh podal
Šafárik a riešila aj otázky autorských honorárov.
Matica česká ovplyvňovala aj slovenské kultúrne pomery.
Zamestnala P. J. Šafárika po jeho odchode z Nového Sadu, vydala
jeho vrcholné dielo Slovanské starožitnosti (1836–37), Štúrovu
knihu O národních písních a pověstech slovanských (1853)
a vydala aj – žiaľ – Kollárom zostavené Hlasove o potrebě
jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).
Revolučný rok 1848 zasiahol i Maticu. Jej činitelia sa v ňom
angažovali. Musejník priniesol viacero politických článkov,
Múzeum otvorilo svoje miestnosti Slovanskému zjazdu. Pražský
policajný riaditeľ označil Maticu i Múzeum za ohnisko revolúcie
v Čechách. Matica propagáciou českej knihy, šírením českého
jazyka stala sa hlavnou predstaviteľkou českých emancipačných
sníh, ktoré boli v rozpore so základnou ideou Rakúska – s ideou
centralizácie, unifikácie a germanizácie. Z Matice odstránili
jej hlavného predstaviteľa Františka Palackého, na zasadnutia
Sboru určili policajného komisára a obmedzili jej právo pri
správe majetku. Napriek tomu pokračovala i keď v obmedzenej
vydavateľskej činnosti. Po páde Bachovho absolutizmu nastalo
oživenie matičnej činnosti. Znova určili jej nezávislé
postavenie v rámci Múzea, zostavili nové smernice, ktoré
rozšírili jej účinkovanie. Napr. zaviedli dopisujúcich členov,
ktorí boli prostredníkmi medzi Maticou a členmi – zbierali
knihya rukopisy, národopisné zvláštnosti, informovali
o spisovateľoch a pod. Jej základný majetok vzrástol na stotisíc
zlatých. V tomto období nadviazala spoluprácu s utvorenou
Maticou slovenskou, ktorá prispela k preklenutiu starých
rozporov v otázke spisovného jazyka. Po zániku Matice slovenskej
jej činitelia orientovali členov na vstup do Matice českej.
Zaujímavé je, že po politickom uvoľnení klesal záujem o matičnú
činnosť – jej prvoradá funkcia bola národnoobranná. Pokračovala
vo vydávaní kníh – najmä vedeckej a prekladovej literatúry,
z českej literatúry vydala staročeské pamiatky (Dalimilova
kronika, staročeské divadelné hry, žaltáre a pod.). V rokoch
1860–70 vyšlo 30 zväzkov, v úďalších desaťročiach podobne – t.
z. zhruba 3 knihy za rok. Po vzniku československého štátu
Matica česká zostávala stará – bola zvláštnou pokladňou
Národného múzea, z ktorého majetku muzejný zbor pre vedecké
vzdelávanie reči a literatúry českej vydával vedecky prístupné
a poučné knihy.