Vláda Žigmunda a boje o trón po smrti Albrechta Habsburského

=> Žigmund bol považovaný za kráľa cudzinca, lebo sa dostal na trón cez ženbu s Máriou Uhorskou
=> aby si získal stúpencov prenajímal a za peniaze dával do zálohy majetky, prípadne ich udeľoval za zásluhy
=> jeho medzinárodné postavenie oslabila neúspešná výprava proti Turkom
=> po odrazení vonkajších útokov sa Žigmund venoval domácej uhorskej politike
=> v roku 1404 n. l. vydal placetum regium, ktorým zakázal publikovanie pápežských búl v Uhorsku bez predbežného súhlasu kráľa; chcel tým obmedziť vplyv pápeža Bonifáca IX., ktorý podporoval jeho nepriateľa Ladislava Neapolského
=> 1405 n. l. vydal malý dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti
=> dekrétom zaviedol jednotné miery, obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine, mešťanom dal právo byť súdený pred vlastným richtárom
=> 1411 n. l. kurfisti zvolili Žigmunda za nemeckého kráľa
=> zúčastnil sa kostnického koncilu (1414 - 1418), o ktorého zvolanie sa zaslúžil ako kráľ SRR
Husitské hnutie:
=> vzniklo ešte za života Jána Husa ako pokus o reformu cirkvi,
=> v revolučnej podobe prepuklo v roku 1419, v ten istý deň dostal kráľ Václav IV. mŕtvicu (Žigmund si po ňom nárokoval nástupníctvo) a po defenestrácii v Prahe
=> Žigmund sa vojensky snažil potlačiť husitskú revolúciu a v roku 1420 vtrhol do Čiech, utrpel však porážku pri hore Vítkov pri Prahe
=> výpravy, ktoré podnikali husiti do Nemecka, Sliezska, Poľska a Slovenska sa nazývali spanilé jazdy; na územie Slovenska útočili v rokoch 1428 až 1435
=> Bazilejské kompaktáta (prijímanie pod obidvoma spôsobmi) boli slávnostne vyhlásené v Jihlave v roku 1436
=> Žigmund, krátko pred smrťou zaviazal nemecké, uhorské a české stavy Albrechtovi Habsburskému
=> po nástupe na trón A. Habsburský zorganizoval výpravu proti Turkom; vojsko však zasiahla epidémia červienky, na ktorú zomrel aj sám kráľ
=> zápas o trón medzi kráľovskou vdovou Alžbetou a Vladislavom I. z poľských Jagelovcov
=> kráľovnej sa vo februári 1440 narodil syn Ladislav, ktorého ešte ako nemluvňa korunovali za kráľa
=> kráľovna odniesla korunu aj syna do Viedne do opatery Fridricha III.
=> do svojich služieb najala Jána Jiskru z Brandýsa a zverila mu viaceré kráľovské mestá a hrady; Ján Jiskra bol síce katolík ale do svojich služieb prijal aj bývalých husitských bojovníkov
=> po smrti Vladislava v bitke proti Turkom uznal snem nároky Ladislava Pohrobka na trón, v čase jeho nedospelosti poveril správou krajiny siedmich kapitánov, ale neskôr túto právomoc preniesol na Jána Huňadyho ako správcu – gubernátora
=> medzi tým prebiehali na Slovensku boje medzi Jiskrom a huňadyovcami
=> keďže Jiskra nepravidelne platil svojich žoldnierov, viacerí od neho odišli a vytvárali samostatné skupiny bratríkov
=> uhorským vojskám sa podarilo zastaviť nápor Turkovpri obrane Belehradu, kde dosiahol Ján Huňady svoje najväčšie víťazstvo, krátko na to zomrel na mor
=> o rok neskôr zomrel aj Ladislav Pohrobok, keď sa chystal na sobáš s francúzskou princeznou