Slovensko za vlády posledných Arpádovcov

=> Imrich => zavraždený => jeho syn Ladislav je neoficiálny vládca
=> Ondrej II => 1205 - 1235
=> expanzívna politika
=> V. križiacka výprava
=> vyčerpanie kráľovskej pokladnice chcel kompenzovať tým, že rozdával kráľovské majetky, čím chcel získať stúpencov pre svoje výpravy
=> 1222 n. l. => Zlatá bula => šľachta nemusela bojovať za hranicami; pri výprave dlhšej ako 3 mesiace musel šľachticom platiť žold; nesmel udeľovať majetky cudzincom
=> ak kráľ nedodržiaval ustanovenia Zlatej buly mala šľachta právo odporu
=> do roku 1848 sa šľachta opierala o neplatenie daní a právo odporu
Belo IV. => snažil sa prinavrátiť rozdané kráľovské majetky do rúk kráľovskej komory
=> 11. 4. 1241 => podľahol v bitke pri Slanej presile Tatárov; utiekol na dalmátske ostrovy
=> Tatári plienili územie juhozápadného Slovenska a Podunajskej nížiny; ubránili sa iba opevnené hrady
=> v lete 1242 dostali Tatári správu o smrti chána Ogotaja; chán Batu si nárokoval nástupníctvo čo bolo príčinou odchodu Tatárov na východ
=> pri útoku na západné Slovensko zahynul rakúsky vojvoda Fridrich Babenberský
=> o rakúske dedičstvo sa začalo zaujímať Uhorsko aj České kráľovstvo
=> spojené rakúsko-uhorské vojská porazili v bitke pri Moravskom poli Přemysla Otakara II Ladislav IV. Kumánsky => vláda poznačená bojmi oligarchov medzi sebou a proti kráľovi
=> počas jeho nedospelosti vládla jeho matka
=> jeho príklon ku kuzmánom kritizovala aj pápežská kúria, ktorá sa obávala návratu ku starým pohanským zvykom
=> bol zavraždený pri náhodnej potýčke v kuzmánskom tábore
Ondrej III => mal snahu zastaviť celkový rozvrat krajiny, čo sa mu nepodarilo
=> s pomocou Matúša Čáka sa mu podarilo vyhnať Rakúšanov za západného Slovenska
=> jeho smrťou vymrel rod Arpádovcov a začali sa boje o uhorské kráľovstvo
=> koncom 13. stor. žilo na Slovensku približne 250 000 – 300 000 ľudí
=> väčšina boli Slováci, potom Maďari, Spišskí Nemci, Židia
=> novým prvkom v živote stredovekého Slovenska boli mestá
=> vyvinuli sa z pôvodných trhových osád, do ktorých sa sťahovali remeselníci a ďalší obyvatelia žijúci v okolí, ako aj cudzinci
=> vznikali na geograficky výhodných miestach (križovatky ciest, brody riek), alebo v blízkosti cirkevných inštitúcií
=> udelenie mestských privilégií spoločenstvu mešťanov bolo právnym akom, ktorý z hospodárskeho a sídlištného hľadiska obvykle zavŕšil proces vzniku mesta
=> medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára (predstaviteľ mesta a sudca), farára a mestskej rady zloženej z prísažníkov – boženíkov; ďalšími boli právo slobodného trhu, oslobodenie od mýta, pohraničného cla, právo ohradiť mesto hradbami ...
=> museli odvádzať dane kráľovi, dávať mu novoročné dary a stavať určitý počet ozbrojencov do vojska
=> v 13. stor. sa zo slobodných služobníkov hradu, dvorníkov a nevoľníkov vytvorila sociálna skupina
poddaných; okrem štátnych daní museli platiť v naturáliách aj cirkevný desiatok z plodín a dobytka,
naturálne dávky odvádzali aj šľachticom a robotovali na ich majetkoch