Boj o investitúru

Ide o spor v rokoch 1075 až 1122 medzi pápežmi a rímskonemeckými cisármi o to, kto má právo dosadzovať biskupov. Cisár Henrich IV. tvrdil, že on jediný, ako Bohom pomazaný má právo dosadzovať nových biskupov. Pápež Gregor VII., ktorý zas tvrdil, že len pápež má právo menovať biskupov.
V roku 1074 poslal Gregor Henrichovi Dictatus Papae, podľa ktorého bol biskup univerzálnym biskupom a teda rozhoduje o všetkých cirkevných záležitostiach. Môže súdiť všetkých, ale on nesmie byť súdený, môže dosadzovať biskupov a zosadzovať cisárov. V roku 1075 pápež zvolal na synodu, kde bolo vydané nariadenie, podľa ktorého nikto z cirkevných hodnostárov nesmel prijať úrad z rúk laika – človeka čo nemá nič spoločné s cirkvou, a to bol veľký problém, keďže cisár sa v ríši opieral o cirkevných hodnostárov, ktorý mu spravovali majetky.
Henrich sa odmietol podriadiť, vymenoval nového biskupa a zvolal synodu, na ktorej odmietol poslušnosť Rímu, za čo ho pápež v roku 1076 exkomunikoval a uvrhol do kliatby. Táto exkomunikácia spôsobila Henrichovi ďalší problém – nespokojnosť šľachty, a preto musel nakoniec v roku 1077 uskutočniť cestu do Canossy, kde došlo k dočasnému zmiereniu s pápežom. Ani toto zmierenie však neukončilo boj o investitúru. Pápež spolu s odbojnou šľachtou dosadil protikráľa Rudolfa z Rhenfelden. Henrich odpovedal útokom na Rím, ktorý nakoniec dobyl. Nechal dosadiť nového pápeža Klimenta III. Gregor VII. našiel útočisko u Normanov na Sicílii, kde v roku 1085 zomrel. V roku 1106 zomrel Henrich IV. „Císař však nedošel klidu ani po smrti. Rakev s jeho ostatky stála pět let v boční kapli špýrské baziliky, než papež sňal klatbu a Jindřich tak mohl být definitivně pohřben.“
K prvému pokusu o vyriešenie sporu došlo v roku 1111, kedy Henrich V. súhlasil, aby pápež dosadzoval biskupov, ale za to mu mala cirkev vrátiť všetok majetok, ktorý dostala ako léno. Pápež Paschal II. najprv súhlasil, ale o niečo neskôr to odmietol. Henrichovi sa ho podarilo zajať a vynútil si od neho uznanie laickej investitúry, ktorú pápež po oslobodení odvolal.
Po zvolení nového pápeža Kalixta II. došlo k vyriešeniu sporu Wormským konkordátom, ktorý bol podpísaný 23. septembra 1122. Tento konkordát znamenal kompromis, podľa ktorého pápež menoval biskupov za prítomnosti cisára.