referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
Veľká Morava ako štátny útvar
Dátum pridania: 23.03.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 520
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 


Za stredisko novej provincie určil Sirmium (dnešnú Sriemskú Mitrovicu).
Metod najprv zorganizoval cirkev v Koceľovom kniežatstve a až v roku 870 sa rozhodol vrátiť na Veľkú Moravu.
V Zadunajsku ho však zajali a odviedli pravdepodobne do Rezna (Regensburgu), kde sa uskutočnil surový a ponižujúci súd, ktorému predsedal Ľudovít Nemec. Tento súd odsúdil Metoda na neurčitý čas do väzenia vo Švábsku. Žiakov slovanského učilišťa vyhnali a dali pod dozor franského kléru. Iniciatíva na Metodovu záchranu vyšla pravdepodobne zo strany Svätopluka, ktorý sa v roku 871 stal opäť zvrchovaným panovníkom Veľkej Moravy.
V roku 873 na podnet Svätopluka a Koceľa sa pápež Ján VIII. ujal Metodovho prípadu a začal konať. Po Metodovom prepustení bola obnovená činnosť slovanského učilišťa a na Veľkej Morave začal pribúdať klérus odchovaný na tomto učilišti, ktorý sa tak mohol uplatniť v správe fár alebo zemepanských kostolov.
Latinský klérus odchovaný franskými učiteľmi, sa cítil ohrozený a z jeho iniciatívy vznikla obžaloba Metoda z krivoprísažníctva i z východokresťanskej herézy. Na čele latinského kléru stál Svätoplukov poradca Ján z Benátok a benediktínsky mních Wiching, ktorí pochlebovaním Svätoplukovi oslabovali autoritu arcibiskupa Metoda a vyvolávali škriepky.
Preto Svätopluk poslal na jar roku 879 kňaza Jána do Ríma, aby pápež pozval Metoda k sebe a preskúšal ho, či je pravoverný a či učí tak, ako sa zaviazal. Na jar 880 sa do Ríma vybral sprievod, v ktorom bol aj mních Wiching.
Pápež po preskúmaní situácie a overení pravovernosti Metoda, poslal Svätoplukovi list Industriae tuae, v ktorom potvrdil privilégium z roku 870 o jeho arcibiskupskej hodnosti a funkcii pápežského legáta.
Pápež taktiež vysvätil Wichinga za biskupa v Nitre s povinnosťou zachovať poslušnosť arcibiskupovi Metodovi. Pápež súhlasil s vykonávaním omše v slovanskom jazyku, ale pod podmienkou, že sa najprv bude čítať evanjelium latinsky a až potom sloviensky.
Taktiež pápež v liste vyhovel žiadosti Svätopluka o vazalstve sv. Petra t.z., že prijal Svätopluka, jeho veľmožov a ostatný ľud pod patronáciu stolice sv. Petra.
Tento úspech sa snažili oslabiť franskí feudáli intrigou, ktorú zosnoval Wiching. Ten ešte počas pobytu v Ríme vytvoril falzifikát listu pápeža Jána VIII., podľa ktorého vraj Svätopluk dostal poverenie vyhnať Metoda z Veľkej Moravy. Svätoplukovi tak boli predložené 2 listy, pričom Wiching sa stretol na dvore s podporou veľmožov v Nitre, aj preto bol Metod nútený písomne požiadať pápeža, aby mu vysvetlil aký ďalší list poslal Svätoplukovi a aké privilégia udelil Wichingovi.
Pápež v odpovedi uviedol, že okrem listu Industriae tuae, neposlal žiadny ďalší list. Vtedy Metod využil svoje právomoci a dočasne zbavil Wichinga hodnosti biskupa v Nitre a vyslal ho na misiu do Vislanska, ktoré v tom čase Svätopluk pripojil k Veľkej Morave.
Metod v roku 882 navštívil aj s povolením rímskeho pápeža Jána VIII. byzantského cisára Bazila I. a pravdepodobne aj patriarchu v Carihrade. Posledné roky svojho života 881-885 vyplnil aktívnou literárnou činnosťou náboženského charakteru. Okrem toho aj naďalej viedol učulište avšak 6. apríla 885 zomrel.
Krátko pred svojou smrťou určil za svojho zástupcu svojho žiaka Gorazda. Po jeho smrti sa však cirkevná situácia na Veľkej Morave dostala do zložitej situácie. Svätopluk ako Metodovho nástupcu uprednostňoval Wichinga, ktorý ešte pred Metodovou smrťou odišiel do Ríma, kde predovšetkým očistil seba a zároveň očiernil Metoda z prenasledovania.
V Ríme po smrti pápeža Jána VIII. sa stal jeho nástupcom Štefan V. resp. VI., ktorý však otázku týkajúcu sa sporov medzi franským a slovanským klérom, dobre nepoznal. Túto situáciu Wiching využil a ktorého pápež v liste Svätoplukovi v roku 885 znovu rehabilitoval v biskupskej hodnosti a potvrdil Svätoplukovi vazalstvo voči rímskej stolici. Pápež na základe falošných informácii vyšiel Wichingovi v ústrety, ale nie natoľko ako očakával. Nebol totiž vysvätený za arcibiskupa, ale miesto toho pápež spolu s ním vyslal na Veľkú Moravu ako pápežských legátov biskupa Dominika a kňazov Jána a Štefana.
Slovanské učilište fungovalo pod vedením Gorazda ešte takmer rok, ale keďže prenasledovanie Metodových žiakov naberalo na intenzite na jar roku 886 výkvet slovanskej kultúry zanikol. Po zavretí školy sa wichingovcami prenasledovaní žiaci väčšinou rozišli. Niektorí ušli do Chorvátska, iní do Bulharska, niekoľkí ušli azda do Čiech mnohí iste ostali doma, kde sa navonok zriekli učiteľa Gorazda a Metoda.
Avšak ovocie slovanského učilišťa dozrievalo v iných slovanských krajinách, v ktorých vládnuce skupiny feudálov mali pre slovanské písomníctvo väčšie porozumenie ako Svätopluk.


2.Kultúra Veľkej Moravy

Za to, že môžeme hovoriť o kultúre Veľkej Moravy vďačíme predovšetkým založeniu slovanského učilišťa, ktoré predstihlo napriek krátkemu trvaniu takmer všetky súveké pedagogické – literárne európske strediská.
Jeho literárny význam má pôvod v zavedení hlaholského písma a vytvorení kultúrnej formy slovanského jazyka.
Písomné pamiatky z tohto obdobia tvoria predovšetkým cirkevné texty preložené z gréčtiny.
Ide o: a.) biblické texty evanjeliára, Apoštol a žaltár
b.) kompletné texty celej Biblie
c.) bohoslužobné knihy východného (Sinajské zlomky) ako aj západného rítu (Kyjevské listy)
d.) legendy, služby, pochvalné slová
e.) náboženské úvahy a kázne
f.) príležitostné modlitby a spovedné formuly
g.) právne texty najprv Súdny zákon pre svetských ľudí a potom právna zbierka Nomokánom
h.) ustanovenie svätých otcov
ch.) čítanie o živote svätých

Ďalšie literárne pamiatky, ktoré majú veľký význam sú báseň Konštantína k štvorevanjeliu, predhovor Konštantína k evanjeliu (Proglas), Metodova kázeň – Napomenutia vladárom, Život Konštantína, na ktorom pracoval Metod a Život Metoda, ktorý zostavili po jeho smrti pravdepodobne jeho žiaci na čele s Gorazdom, Pochvala Cyrilovi – Filozofovi (asi od žiaka Klimenta), Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda od Savu apod.
S veľkomoravským učilišťom, ktoré síce pod tlakom zaniklo, súvisí aj rozmach slovanského písomníctva v starobulharskom učilišti v Preslavi (tu sa na prelome 9. a 10. storočia začala miesto hlaholiky používať cyrilika). Z Bulharska sa neskôr cirkevnoslovanské písomníctvo rozšírilo do Ruska a Srbska. Významné stredisko vzniklo aj v dalmátskom Nine. V učilišti bola bohatá knižnica gréckych i latinských autorov.
Kultúra veľkomoravskej ríše bola reprezentovaná aj špecializovanou a diferencovanou výrobou, ku ktorým patria predovšetkým stavebné a výtvarno – umelecké pamiatky. S postupnou kristianizáciou sa v sakrálnej i svetskej architektúre uplatňovali popri karolínskych aj dalmátske a po roku 863 aj byzantské vplyvy. Sakrálne stavby možno rozdeliť do troch skupín : - kvadratické – Nitra (Martinský vŕšok), Kostoľany pod Trebíčom
- rotundovité - Kostolište, Nitrianska Blatnica, Bíňa
- polkruhovitý, podkovitý uzáver s kvadratickou loďou – Devín
Malé zvyšky omietok dokazujú, že v interiéry sa uplatňoval najmä literárny typ maliarskej výzdoby. Umenie sa uplatňovalo aj pri výrobe mečov, pri používaní ostrôh, ktoré vynikajú tauzovaním a vybíjanými ornamentmi. Ozdoby sa nachádzajú aj na strmeňoch, odeve, obuvi členov vojenských družín, veľmožov i kniežat, čo svedčí o triednej diferencovanosti.
Vrcholným prejavom veľkomoravského umenia bolo šperkárstvo, zamerané na výrobu náušníc, prsteňov a čeleniek. Inšpirovali sa aj antickými vzormi. Z hľadiska kultúry a umenia možno na Veľkej Morave hovoriť o symbióze západnej a východnej kultúry. Popri tom však stále pretrvávali aj prežitky predkresťanskej pohanskej civilizácie, ktorá bola vlastná skôr ľudovým masám než veľmožom a vládnucej vrstve.
Po roku 907 s úpadkom Veľkej Moravy nastal aj úpadok veľkomoravského umeleckého prejavu.

3.Územný vývin a správa na Veľkej Morave
Prirodzenú hranicu Veľkej Moravy na severe tvorili hrebene Západných Karpát po styčnú oblasť Jeseníkov s Českomoravskou vysočinou. Západnú hranicu medzi přemyslovskou doménou a mojmírovským panstvom tvorila Českomoravská vysočina po údolie riečky Kamp, tečúcej na juh do Dunaja.
Táto hranica bola okrem rokov 889-895 (obsadenie Čiech Mojmírovcami) a 896-901 (odvetné tendencie Přemyslovcov) svedkom dobrých susedských vzťahov. Zásluhou kronikára Kosmasa a uhorského Anonyma sa za východnú hranicu mojmírovskej Veľkej Moravy pokladal donedávna Hron. Južnú hranicu predstavoval tok Dunaja od ústia rieky Kamp po verovické koleno.
Tok Dunaja bol od roku 846 do roku 907 svedkom desiatok vojenských útočných franských akcií. Po likvidácii franskej okupácie roku 871 a po návrate Metoda z väzenia roku 873 sa podarilo Svätoplukovi stanoviť na rokovaní vo Forchheime v roku 874 aj svoj politický vzťah s Východofranskou ríšou. Rokovanie uvoľnilo kniežaťu ruky na začatie útočných ,,kristianizačných“ výprav a na rozširovanie svojej domény na úkor slovanských susedov na severnej hranici.
Prvými územiami, ktoré si Svätopluk násilne podmanil boli Vislansko a zrejme aj hornosliezska oblasť. Ríšu rozšíril aj smerom na juhovýchod, v roku 882 po odohnaní útoku Bulharov obsadil nielen dunajský ,,Pustý kraj“, t.j. medziriečie Dunaja a Tisy, ale aj ľavú stranu stredného Potisia. V roku 890 premenil Svätopluk Čechy na závislú provinciu Veľkej Moravy. Po smrti Svätopluka sa ríša začala pomaly rozpadať.
V roku 895 sa od Veľkej Moravy odčlenilo územie Čiech, ďalej Lužický Srbi, Sliezsko, pravdepodobne iba Vislansko naďalej ostalo vo zväzku s Veľkou Moravou. Od roku 896 starí Maďari postupne obsadzovali najprv východné oblasti bývalej Svätoplukovej ríše a neskôr i južné časti jadra Veľkej Moravy, čím urýchlili aj hospodársky a politický úpadok Veľkej Moravy v roku 907.

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.