Vývoj feudálnych pomerov na ostrove prebiehal inak než na pevnine, v dôsledku toho si štátne zriadenie i spoločenská štruktúra udržali isté svojrázne rysy. Germánske kmene, ktoré obsadili Anglicko boli značne na primitívnom stupni vývoja. Na pevnine žili ešte v dobe plného rodového zriadenia, avšak zbrojená invazia, obsadenie dobytej zeme a neustále boje so susedmi, ktoré nasledovali prinášali i zásadné zmeny v spoločnosti.
Hlavnú masu obyvateľstva tvorili slobodní roľníci- ceorlové, ktorí boli základnou časťou vojska(fyrdu). Početne slabší boli otroci a poloslobodní. Medzi slobodnými už vynikala rodová šľachta, ktorá však skoro po vytvorení štátov na ostrovoch zanikla. Králi si vytvorili zo svojich družníkov novú úradnicku šľachtu- tzv. THANY a GESITHY, ktorým prideľovali pôdu alebo podiely z výnosov svojich statkov. V 10. Storočí sa po prvýkrat v pramenoch objavuje nové teritoriálne rozdelenie štátu na tzv. stovky- hundred, ktoré boli predovšetkým sudnými okrskami- sherifovia, ktorí zo začiatku spravovali kráľovské statky. Kráľovi- thánové, ktorí vo stále väčšej miere dostavali od kráľa pôdu, ziskaval pre nich i obmedzenú imunitu a stávali sa tak pánmi- lordami, ktorí mali dosť veľkú hospodársku a právnu moc. Tak sa slobodní roľníci dostávali stále viac do postavenia poddaných a ich lordi sa stávali feudálmi.
Britské ostrovy v rannom stredovku do normánskeho dobytia
V druhom tisícročí pred n. l. osídlili juhozápadné pobrežie Britských ostrovov Iberovia. Od 7. storočia pred n. l. sa tu začali usadzovať keltské kmene. V rokoch 54 pred n. l. - 410 n. l. boli tieto územia rímskou provinciou. V roku 407 odišli z Británie rímske légie, pretože bolo potrebné, aby zasiahli do bojov o cisársky trón. Týmto dátumom končí rímska vláda v tejto časti Európy. Upadajúce cisárstvo nemalo už síl, aby mohlo znovu obsadiť svoju najvzdialenejšiu provinciu. V priebehu nasledujúcich storočí sa na ostrovy vrhá jedna invázia za druhou. Terčom útokov bol predovšetkým bohatý , úrodný juh. Po odchode rímskych légií ostrov zostal v moci pôvodného keltského obyvateľstva, avšak nie na dlho. Doba bola nepokojná, na Britániu sa podnikali útoky zo všetkých strán- od severu útočia škótski Piktovia, z Írska keltskí Íri, morskou cestou začínajú svoje nájazdy germánske kmene- Anglovia, Sasi, Juti. Anglove a Sasi si boli blízke kmene, patrili medzi chudobné a zaostalé kmene. Juti- pravdepodobne francký kmeň z Porýnia, predpokladá sa, že boli civilizačne vzdelanejší. O priebehu nájazdov začinajúcich okolo roku 450 si môžeme urobiť len približnu predstavu, pretože písomné správy o nich sú z oveľa neskoršieho obdobia. Juti obsadili hlavne juhovýchodnú časť ostrova, Kent, Anglové obsadili severovýchodné pobrežie, a značnú časť stredu zeme tzv. Midland, Sasi- ich vpád bol najviac poznačený spustošením krajiny, obsadili stredoanglické bratstvo a udolie rieky Temža. Dobývanie trvalo 100 rokov. Pôvodné obyvateľstvo Briti boli buď podmanení, alebo museli hľadať utočište v horskom Walese, Cornwalle, Škotsku. Časť sa odsťahovala na pevninu. Na dobytom území vznikali malé germánske kráľovstva majúce niekedy ešte kmeňový ráz, ktorí medzi sebou viedli boje tak dlho, že až koncom 6. Storočia zostali len najsilnejšie: Wessex, Sussex, Essex, Kent, Východné Anglicko, Mercii, Severna Umbrie. Keďže štátov bolo 7 sa toto obdobie nazýva aj obdobím Hepatarchie- sedmovlády. Mimo oblasť inavzie zostalo Írsko, kde sa zachovala stará keltská spoločnosť.
Christianizácia Anglossaského Anglicka
Kresťanstvo bolo pôvodným obyvateľom Anglicka známe už prostredníctvom rímskych légií, po ich odchode sa udržalo vo Waelse,. Anglossasi, ktorí si podmanili celú nižnu časť ostrova boli pohania. Christianizácia sa uskutočňovala 2 spôsobmi-
1. Z Ríma
2. Z Írska
Írske náboženstvo sa odlišovalo od Rímskeho a to tým, že írske misie boli vedené prostými misionármi, náboženský život sa sustreďoval v prostých kláštoroch, narozdiel od rímskeho, kde bola prísna organizácia cirkvi. Víťazom o rozširovanie náboženstva sa stalo kresťanstvo rímske. Christianizácia napomohla rýchlejšiemu upevňovaniu feudálnych vzťahov. Vplyvom cirkvi sa rozširuje význam písomneho svedectva i medzi svetskými feudálmi. Politicky nie je Sasské anglicko doteraz zjednotené a delí sa na malé štáty. Prechodne získava prvenstvo to alebo iné kráľovstvo. K zjednoteniu došlo až pod vplyvom normanskej invázie.
Normanská invázia
Koncom 8. St. sa na pobreží Anglicka vylodili nájazdnici . V roku 793 prepadli a zničili kláštor v Lirdisfarne. Tento dátum sa považuje za začiatok normanskej (škandinávskej) invázie. Sídlom Normanov sa po celý ranný stredovek sa stala Škandinávia. Odtiaľto neustále podnikali výpravy ozbrojených družín- wikingov. Na pevnine ich nazývali Normanmi- muži Severu. Utočili predovšetkým družiny z dnešného Dánska a Nórska. Dáni hlavne v Anglicku, Nóri na Írsko a Škótsko. Prvou obeťou sa stalo Írsko, ktoré na počiatku 9. St. bolo vydrancované Dánmi. V roku 838 ich porazil kráľ Wessexu a Kentu- Egbert, to však ďalšie nájazdy nezastavilo. V roku 842 bol vypalený Londýn. Začiatkom 2. Pol. 9. St. ovládli Dáni- Northumbriu a Mercii, roku 971 je známy ako „rok bitiek“- kde dánske vpády dosiahli svoj vrchol. Vtedy zaujali výhodnú strategickú pozíciu k útoku na Wessex. Úspechy dánskej invázie vyplývali z niekoľkých príčín-
1., predne sily mladých saských štátov nepostačovali k poražke nájazdnikov
2., Dáni boli lepšie vyzbrojení- hojnosť želez. zbraní
3., mali tiež novú vojnovú techniku
