Ameriku prví zaznačili Vikingovia. Mapa, na ktorej je zrejme zaznamenaný ostrov Newfoundland pri Kanade, je podľa vedcov pravá. Má dokázať, že severskí moreplavci skutočne navštívili Ameriku ešte pred Kolumbom. O pravdivosti mapy sa dlho diskutovalo. Skeptici ako dôkaz podvrhu označovali najmä fakt, že atrament vykazoval stopy z neskoršieho obdobia. Vedec Larsen to vyvrátil. Atrament sa podľa neho zdal príliš mladý, pretože látka, ktorú vykazoval, vznikla tým, že ho sušili v piesku. Mapa sa prvýkrát na verejnosti objavila v roku 1957, neskôr ju kúpila americká Univerzita Yale. Je na nej zobrazený okrem celkom presného tvaru Grónska aj súčasný trochu zväčšený ostrov Newfoundland neďaleko Kanady.

Výpravy dánskych Vikingov sa začali o niekoľko rokov neskôr ako nórske a ich prvoradým cieľom bola kontinentálna Európa, najmä Franská ríša a Anglicko. Prvý útok zasiahol akvitánske pobrežie a oblasti pri Gironde. Veľkú korisť sľubovali mestá pri pobreží Atlantického oceána a vnútrozemie starého kontinentu.

Od roku 840 zasahoval západné časti Franskej ríše jeden vikingský útok za druhým: Vikingovia sa usadili na ostrove Noirmoutier pri ústi Loiry a odtiaľ prenikali proti prúdu rieky do vnútrozemia, ďalší sa po Garonne dostali až k Toulouse, iná skupiny vikingských lodí operovala na Seine a roku 845 sa dostala až k Parížu , o desaťročie neskôr ho Vikingovia nemilosrdne vyplienili. Koncom 9.stor. sa vikingské výboje na území Západofranského kráľovstva v podstate skončili. Výnimkou bolo iba obsadenie Normandie a Bretónska.

Normandii dali meno jej noví páni Normani- muži zo severu, ktorí sa v nej vylodili zhruba začiatkom 10.stor. Oddiely prevažne dánskych Vikingov uznávali za svojho vodcu náčelníka Rolla, pod ktorého vedením plienili západofranské územia. Kráľ Karol III. Prostoduchý ich v bitke pri Chartres porazil. V dohode prijatej roku 911 v Saint- Clair- sur- Epte Rollovi udelil územia okolo Rouenu a ústia Seiny. Rollo mu na to vzdal vazalský hold a dal sa pokrstiť. No neskôr opäť pokračoval v lúpežných výpravách. Ku koncu 10.stor. Normandia vystupuje už ako silné samostatné vojvodstvo v rámci Západofranského kráľovstva.

Vikingovia začali útočiť aj na Bretónsko. Po niekoľkých útokoch Bretónci podľahli a Vikingovia ovládli ich krajinu až do roku 936. Bretónsko len tvrdo vojensky okupovali, neskôr boli z krajiny vyhnaní.

Vikingovia prenikli aj do Stredozemného mora. Náčelníci Bjorn Silný a Hastein sa vydali na čele vyše 60 lodí do Stredomoria s cieľom dobyť Rím. Počas plavby pri pobreží Pyrenejského polostrova vylúpili viacero miest, prenikli cez Gibraltársky prieliv a pokračovali plienením východného pobrežia Córdobského emirátu a Baleárskych ostrovov. Došli až po Pisu. Keď chceli ísť dobyť Rím, poplietli si cestu a namiesto Ríma vyplienili Luni, ležiace severne od Pisy.

Fakt, že prvý zaznamenaný vikingský útok z roku 793 bol namierený proti Anglosasom, akoby predznamenal, že ostrovné kráľovstvá sa na viac ako dve storočia stanú prioritným cieľom pre vikingských nájazdníkov. Ich cieľom boli predovšetkým oblasti pri dolnom toku rieky Temže. Aj pod vplyvom týchto útokov boli dve rozhodujúce kráľovstvá tohto obdobia Wessex a Mercia ochotné spolupracovať a navzájom sa podporovať.

Do 50.rokov 9.storočia šlo pri útokoch na Anglicko o sezónne pirátske nájazdy. Potom však Dáni obsadili ostrovy pri ústí Temže a vybudovali si na nich základne, kde sa zdržiavali po celý rok. Vikingské útoky začali zasahovať anglosaské kráľovstvá s nemilosrdnou pravidelnosťou. Anglosaské obyvateľstvo platilo danegeld- ročný mierový atribút.

Kvalitatívne úplne nová situácia nastala pre Anglicko roku 866. Keď sa sem zo Západofranského kráľovstva presunulo veľké dánske vojsko s cieľom usadiť sa na jeho území. V priebehu 5 rokov sa obrana anglosaských kráľovstiev zosypala. Udržala sa iba časť Mercie a Wessex. V nasledujúcich rokoch sa Vikingovia sústredili na Merciu a po ťažkých bojoch zdolali jej odpor. Časť Vikingov sa začala usadzovať a prechádzať na roľnícky spôsob života. Druhá časť Dánov zaútočila roku 878 na stále odolávajúci Wessex. Wessexské oddiely skonsolidoval kráľ Alfréd Veľký (871- 899) do bojaschopnej armády, s ktorou podnikol protiútok. V bitke pri Edingtone roku 878 Vikingov rozhodujúco porazil a uzavrel s ich vodcami mier, ktorý vydržal až do roku 885.

Keď Vikingovia roku 886 znovu zaútočili, úspechy dosiahli iba v námorných bitkách, kde sa im Angličania nemohli vyrovnať. Na súši dominovali Alfrédove vojská. V tom istom roku boli obnovené mierové dohody z roku 878 a určila sa hranica medzi anglosaskou a dánskou sférou vplyvu.

Na otcove úspechy nadviazal aj Alfrédov syn Eduard Starší (899- 924). Spolu so svojou sestrou zaútočili na Vikingov, do roku 918 boli vikingské vojská vytlačené do Východnej Anglie. Dobyté územia boli zabezpečené novovybudovanými burhmi. O dva roky neskôr si Eduard dobyl aj východnú Angliu. Roku 937 v bitke pri neznámej lokalite Brunnanburh Eduardov syn Aethelstan definitívne porazil Vikingov.