Rozvoj poľnohospodárstva, remesla, miest a obchodu

Poľnohospodárstvo na konci 10. a na začiatku 12. storočia, roľníci
Obdobie od konca 10. storočia do začiatku 12. storočia je veľmi dôležité pre vývoj feudalizmu v starej Rusi. V ruskom poľnohospodárstve stále prevláda poľné hospodárstvo. Na severe bolo hlavným poľnohospodárskym náradím drevené radlo so železným hrotom a na juhu to bolo pluh a radlo. Orná pôda sa skyprovala drevenými bránami. O vyspelom poľnom hospodárstve svedčí aj remeselná výroba poľnohospodárskeho náradia. Pri vykopávkach boli nájdené kováčske dielne z 12. a 13. storočia, kde boli nájdené kosy, kosáky a radlice. Bol rozšírený úhorový systém poľnohospodárstva, pri ktorom sa pôda po zoraní niekoľko rokov neosievala. Pestovali sa rôzne poľnohospodárske plodiny, hlavne proso, ovos, pšenica, pohánka, hrach, mak a ľan. Zo záhradníckych plodín to bola repa, kapusta, bôb, cibuľa, cesnak, chmeľ a z ovocných stromov višňu a jabloň. Pomalšie sa však vyvíjal chov dobytka.  Ako ťažná sila sa používali v poľnohospodárstve kone a voly. I keď sa poľnohospodárska výroba zdokonaľovala, úroda nebola veľká. Častými zjavmi boli neúroda a hlad. V hospodárstve mal naďalej význam lov, rybolov a brtníctvo. Na zahraničný trh putovali z Rusi kožušiny veveričiek, kún, vydier, bobrov, líšiek a tiež med a vosk. V tomto období bola pôda rozdelená medzi štát, ktorý z nej vyberal od obyvateľstva daň, a feudálov ako majetok, ktorý sa mohol dediť (neskôr sa začal nazývať votčina). Moc bola v rukých kniežat a bojarov. Kniežacie panstvo sa skladalo z panského dvora, kde stáli paláce feudála a obytné budovy jeho dvorskej čeľade, a z okolitej pôdy. Pozemkové vlastníctvo bolo chránené zákonom. Postavenie roľníkov nebolo rovnaké, čo môžeme súdiť podľa toho, že ich zavraždenie sa pokutovalo tak isto ako zavraždenie otroka, 5 hrivnami, ale za zavraždenie slobodného muža bola pokuta 40 hrivien a za zavraždenie feudála až 80 hrivien. Roľníci však neboli spokojní so svojím postavením, čo sa prejavovalo útekom, ozbrojeným zbojníctvom, zapaľovaním kniežacieho majetku a otvorenými vzburami. Takéto akcie boli časté za vlády Vladimíra Svjatoslaviča. Roku 996 rozhodol Vladimír o trestaní takýchto roľníkov smrťou, no neskôr to nahradil peňažnou pokutou.

Remeslo, obchod, mestá
Rozvoj remesla dokazuje, že v 11. a na začiatku 12. storočia nastali zmeny. V tejto dobe sa vyrábali odevy, obuv, rôzne zariadenia a poľnohospodársky inventár. Táto výroba sa ešte neoddelila od poľnohospodárstva, oddelilo sa len kováčstvo a hrnčiarstvo. Remeselného charakteru nadobudla aj rezba do kosti a tesárstvo. Niektorí remeselníci odišli pod hradby kniežacích opevnení, kde zakladali remeselnícke osady. K odtrhnutiu remeselníkov od dediny prispel rozvoj poľnohospodárstva a tiež odtrhnutie remesla od poľnohospodárstva. Strediskami rozvíjajúceho sa remesla sa stali mestá, v ktorých bolo v 12. storočí okolo 60 remeselníckych odvetví. Podstatná časť remesla bola založená na hutníctve. Na dedine sa síce ešte neoddelilo tavenie vo vysokých peciach od kováčstva, ale pri spracovaní železa a ocele v meste sa vytvorilo najmenej 16 kvalifikácii. O technickej úrovni hutnej výroby svedčí to, že remeselníci používali zváranie, liatie kovov či kalenie ocele. Ruskí remeselníci vyrábali v 11. a 12. storočí okolo 150 druhov výrobkov zo železa a ocele. Ich produkcia mala veľký význam pre vývoj obchodu na dedine i v meste. Staroruskí klenotníci vedeli raziť farebné kovy. V remeselných dielňach sa zhotovovali nástroje (radlice, sekery, kliešte a pod.), zbrane (štíty, brnenia, kópie, meče a pod.), predmety dennej potreby (kľúče a pod.) a zlaté, strieborné, medené a bronzové ozdoby. V umeleckom remesle poznali ruskí majstri veľké množstvo techník, čo umožnilo, aby sa zachovali skvostné výrobky so zlatými a striebornými inkrustáciami na železe a medi. V starých ruských mestách sa rozvíjalo aj také odvetvia remesla, ako hrnčiarstvo, obrábanie dreva, opracovávanie kameňa a pod. Svojimi výrobkami sa Rus preslávila v celej Európe. Mestskí remeselníci pracovali na objednávku aj pre trh. Spoločenská deľba práce bola však málo vyvinutá. Vnútorný obchod sa sústreďoval v mestách. Tu boli domáce trhy, ale prichádzali tu aj cudzí obchodníci. Ale ani mestská výroba nezmenila naturálny charakter ruskej ekonomiky. Vyspelejší bol obchod v zahraničí. Ruskí obchodníci obchodovali v dŕžavách Arabského kalifátu. Z Byzantskou ríšou spojovala Rusko dneperská cesta. Ruskí kupci cestovali z Kyjeva do Čiech, na Moravu, do Poľska a južného Nemecka, z Novgorodu a Polocka po Baltskom mori cestovali do Škandinávie. Z Ruska sa vyvážali hlavne suroviny, rozvíjajúce sa remeslo prispelo k vývozu remeselných výrobkov. Na zahraničný trh prichádzali kožušiny, vosk, med, ľan, strieborné predmety, zbrane, vyrezávaná kosť a pod. Dovážali sa luxusné predmety, farby, ovocie, korenie a pod.