Kultúrny obraz Kyjevskej Rusi

Už v predkresťanskom období bola kultúrna tvárnosť Rusi poznačená rôznymi vplyvmi: na strednom Dnepri chazarským a na severe škandinávskym. Archeologické nálezy svedčia o umeleckej a remeselnej zručnosti obyvateľstva a dosť vyspelej mestskej kultúre, najmä v oblasti slovansko- chazarských kontaktov.
Od 10 . storočia silnel vplyv byzantskej kultúry, ktorý sa v domácom prostredí pretavil do svojbytného ruského kultúrneho prejavu. Vznik cirkevnej organizácie na čele s gréckym metropolitom v Kyjeve, podriadeným konštantínopolskému patriarchovi, sa prejavil i v ruskom cirkevnom staviteľstve a umení. Ak chce niekto študovať byzantskú architektúru a umenie 11. Storočia, môže ísť do Kyjeva. Tamojší Chrám Božej Múdrosti ( sv. Sofie) je klenot byzantského umenia. Pri výstavbe drevených chrámov sa prejavili aj tradície ruského staviteľstva. Na severe územia, v Sudale, Novgorode a Pskove, sa uplatňovali umelecké podoby stvárnené v svojráznom ruskom slohu chrámových stavieb s úzkymi oknami. Príkladom aplikácie byzantských i románskych prvkov (štvorcový pôdorys, románske portály a okná) je Uspenský a Dmitrievský chrám vo Vladimire ( z rokov 1158-1160, resp.1194-1197).
Duchovnú kultúru a literatúru nezastupovala len cirkevná spisba, ktorá sa na Rus dostávala od konca 10. storočia z Byzancie prostredníctvom bulharských prekladov, ale aj literatúra dejepisná: preklad byzantskej Malalovej kroniky, letopisy ( Nestorov letopis, Novgorodský letopis, Pskovský letopis) a cestopisy( Putovanie igumena Daniila). Zvláštne postavenie má historicko– poetické dielo Slovo o pluku Igorovom z druhej polovice 12. storočia, opisujúce vojenskú výpravu černigovsko – severských kniežat proti Kumánom z roku 1185. Svoju literárnou kvalitou sa vyrovná západoeurópskym eposom Piesni o Rolandovi či Piesni o Nibelungoch.
Dôležitými strediskami knižnej kultúry sa stali kláštory. Podľa vzoru konštantínopolského Studijského kláštora mních Antonius založili v polovici 11. storočia v Kyjeve prvý ruský kláštor, Pečerskú lavru. Pre kláštorný život na Rusi bolo typické, že ruský mních sa neuzatváral do kláštornej samoty, ale zasahoval do rôznych oblastí života spoločnosti. Pri kláštoroch boli založené prvé školy, knižnice a archívy. O živote v kláštoroch sa dozvedáme v paterikone, zbierke krátkych príbehov, výrokov a mravoučných sentencií, a zo životopisov významných mníchov. Tento typ literatúry vznikol v Byzancii a na Rusi bolo najznámejšie Kyjevské paterikon, ktoré čerpalo námety z miestnej tradície Pečenej lavry. Byzantský vplyv  sa výrazne prejavil i v ruskej právnej literatúre, Zbierky civilného a cirkevného práva, ako napríklad Ekologa, Procheiron a ďalšie, boli zhrnuté do jedinej príručky, Kormčej knigy, ktorú ruské cirkevné súdy používali niekoľko storočí.
Vzdelanosť a gramotnosť sa nedotýkali len cirkevného prostredia. Svedčia o tom nápisy na rôznych predmetoch každodennej potreby a listiny písané na brezovej kôre, ktoré sa našli v mestách Novgorod, -Smolensk, Stará Rusa a Pskov. Najbohatšie archeologické nálezy máme z Novogorodu, významného obchodného a kultúrneho centra. Novogrod mal už v 10.-11. Storočí mestský vodovod a kanalizáciu. Cesty boli dláždené tvrdým drevom a obnovovali sa každých 25-30 rokov. Svedectvo o bohatom a rozmanitom živote v meste poskytujú okrem umelecko - remeselných výrobkov a predmetov každodennej potreby kuriózne nálezy kožených lôpt s priemerom 15 centimetrov, šachové figúrky či drevený model budovy, ktorý slúžil ako architektonická predloha ruských stavieb 11. storočia.
Písomný styk využívali obyvatelia miest pri sprostredkúvaní obchodu, remeselnej produkcie, ale aj v každodennom živote. Dokazujú to listiny písané na brezovú kôru i stovky nápisov na remeselných výrobkoch (praslice, vretená, nádoby, kuchynský riad, kamenné kríže, zrubenie
domov). Listiny na brezovej kôre sa do zeme dostávali náhodne a v rôznom čase. Zachovali sa na pôvodných miestach, kde ich obyvatelia miest stratili alebo vyhodili. O takomto zaobchádzaní s brezovými listinami sa nám zachovala správa v Novgorodskom letopise z roku 1280. Novogorodčanom sa v letopise vyčítalo, že listiny len tak vyhadzovali a šliapali po nich. Takmer z každej možno vyčítať, kto a komu ju adresoval a čo bolo jej obsahom. Autormi a adresátmi boli nielen príslušníci najbohatších spoločenských vrstiev, ale aj prostí remeselníci a roľníci. Hospodári písali svojmu služobníctvu, remeselníci zákazníkom, úžerníkom, úžerníci dlžníkom, rodičia ´deťom. Listiny mali teda hospodársky i súkromný charakter. Zachovali sa právne dokumenty o rozdeľovaní majetku, o dlhoch, zápisy zo súdov, výpisy roľníckych povinností, závety, prosby, kúpnopredajné zmluvy. Brezové listiny potvrdili skutočnosť, že v stredoveku mal pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy či dohody písomný dokument významnú úlohu.
Prirodzenou podmienkou na šírenie vzdelanosti vo vyšších spoločenských kruhoch, ale aj masovej gramotnosti, predovšetkým u mestského obyvateľstva, bola existencia škôl. Vzdelávať sa mohlo dvoma spôsobmi: v školách alebo u súkromných učiteľov. Vzdelanie s, pravda, chápavo v dvoch významoch. Zvládnutie čítania a písania bolo určujúcim ukazovateľom gramotnosti širokých ľudových más. Dosiahnutie širokého literárneho vzdelania bolo bo väčšine prípadov prístupné iba vyšším spoločenským vrstvám a duchovenstvu. V letopisoch sa píše, že knieža Jaroslav čítal mnoho kníh a svojich verných nabádal šíriť vzdelanosť a osvetu. Jeho syn Vsevolod vraj ovládol päť cudzích jazykov. Knieža Vladimír Monomach bol po celej Európe známy ako polyglot a vzdelaný človek.
Konkrétne správy o školstve na Rusi sú pomerne skúpe. Existovali tzv. učilištia, prístupné nielen najbohatším. Letopisy potvrdzujú, že takéto učilištia zakladali kniežatá – Jaroslav Múdry v Kyjeve, Roman v Smolensku, Konštantín vo Vladimire. Niektoré hagiografické písomné pamiatky poskytujú informácie o školách pri biskupských katedrálach a chrámoch menších mestečiek. Konkrétny dôrazový materiál o vyučovacom procese nám poskytuje 17 listín na brezovej kôre, ktoré napísal chlapec OOnfim. Názorne ukazujú, ako sa deti učili písať, rátať a kresliť. Pri archeologických výskumoch v Novgorode sa našla aj popracovaná doštička z dreva borievky na ktorej bola krasopisne zapísaná celá azbuka. Takto upravené tabuľky s azbukou sa remeselne vyrábali a predávali na mesťkých trhoch ako učebné pomôcky. Hoci sa v archíve Trojicko- sergijevského kláštora zachovala správa aj o knihách viazaných z ,, listov“. Z brezovej kôry, zatiaľ sa nenašla ani jedna.
Odrazom masovej gramotnosti obyvateľstva v stredovekých mestách Rusi ( roľnícke obyvateľstvo bolo až na niekoľko výnimiek negramotné) a rozvoja kníhviazačstva v 11. -12. Storočí bol rozmach pisárskej profesie a nárast počtu rukopisných kníh. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko desiatok pisárskych podpisov. Vo väčšine prípadov nešlo o duchovenstvo, ale o pisárov-,, profesionálov“. Pisári knihy písali, viazali a majstrovsky zdobili miniatúrami a iniciálami a určené boli predstaviteľom cirkevných ustanovizní a majetným obyvateľom. Pre prostého človeka boli pre ich vysokú cenu nedostupné.

Ruské umenie
Kresťanstvo a príchod umelcov a staviteľov z Byzancie do Ruska znamenali výrazný zvrat v architektúre Ruska. Namiesto tradičného dreveného staviteľstva vznikla murovaná architektúra so špecifickými znakmi. Prvé ruské kresťanské knieža Vladimír dal stavať murované chrámy, na ktorých sa podieľali umelci z Byzancie. Aj najstaršia kyjevská stavba, Chrám Božej Múdrosti (sv. Sofie) z roku 1037, vznikla ako paralela ku konštantínopolskému chrámu. Už tu sa objavila zvláštna tendencia ruského staviteľstva smerujúca k šírkovej kompozícii. Päťloďová bazilika má navyše nový podporný systém, pri ktorom je klenba opretá o pilastre. Bazilika mala aj vstavané schodisko, ktoré viedlo na ochodzu na poschodí. Novým prvkom je i trinásť kupol v zastrešení katedrály, čo prekonáva byzantské vzory. Podobnú koncepciu mal aj novogorodský Chrám Božej Múdrosti ( sv. Sofie). Zvláštnosťami vynikajú i chrámy vladimirsko – suzdaľskej oblasti. V bazilikách niet veží a majú niektoré architektonické prvky románského slohu. Fasády sú členené pilastrami a lizénami, ako aj reliéfmi vytesanými do kameňa. Príkladom je Kostol usnutia Panny Márie(1158), Kostol sv. Dimitrija(1193) vo Vladimíre alebo Katedrála Narodenia Panny Márie v Suzdale. Ako solitér v krajinnom rámci bol postavený malý kostol nad riekou Nerli z roku 1164. V 13. a 14. storočí sa štýl architektúry zmenil a pribudol doň gotické prvky. Výrazný stavebný rozvoj Moskvy sa začal až v 15. Storočí.
Tesne spojené s byzantskými podnetmi bolo zjavené aj v ruskom maliarstve. K najstarším zachovaným fragmentom parí interiér kyjevského Chrámu Božej Múdrosti, kde pôvodná výzdoba pozostávala z fresiek a mozaík. Nástenná maľba sa zachovala aj vo Vladimire. V 14. Storočí vstúpila už i do freskového maliarstva gotika( Novogorod, Pskov).
K najvýznamnejším súborom ruského maliarstva patria ikony. Základným dielom je ikona Vladimírska Bohorodička, ktorej autorov treba hľadať v dvorskom okruhu konštantínopolských maliarov. Už na konci 11. storočia však poznáme maliara Alipija, mnícha Pečerskej Lavry. Novgorodská škola sa však už v 14. -15. storočí vyznačovala celkom svojbytnými črtami, ktorých tvorcom bol novgorodský maliar Theofana Grék, autor ikon jedinečných kvalít. Okrem ikon maľoval nástenné maľby. Na jeho dielo neskôr nadviazal jeho žiak Andrej Rubľov. Rubľovové maliarske diela sú naplnené vrúcnosťou a citovosťou, ale aj veľkou formálnou eleganciou a lyrickou poetikou.

Rozvoj poľnohospodárstva, remesla, miest a obchodu

Poľnohospodárstvo na konci 10. a na začiatku 12. storočia, roľníci
Obdobie od konca 10. storočia do začiatku 12. storočia je veľmi dôležité pre vývoj feudalizmu v starej Rusi. V ruskom poľnohospodárstve stále prevláda poľné hospodárstvo. Na severe bolo hlavným poľnohospodárskym náradím drevené radlo so železným hrotom a na juhu to bolo pluh a radlo. Orná pôda sa skyprovala drevenými bránami. O vyspelom poľnom hospodárstve svedčí aj remeselná výroba poľnohospodárskeho náradia. Pri vykopávkach boli nájdené kováčske dielne z 12. a 13. storočia, kde boli nájdené kosy, kosáky a radlice. Bol rozšírený úhorový systém poľnohospodárstva, pri ktorom sa pôda po zoraní niekoľko rokov neosievala. Pestovali sa rôzne poľnohospodárske plodiny, hlavne proso, ovos, pšenica, pohánka, hrach, mak a ľan. Zo záhradníckych plodín to bola repa, kapusta, bôb, cibuľa, cesnak, chmeľ a z ovocných stromov višňu a jabloň. Pomalšie sa však vyvíjal chov dobytka.  Ako ťažná sila sa používali v poľnohospodárstve kone a voly. I keď sa poľnohospodárska výroba zdokonaľovala, úroda nebola veľká. Častými zjavmi boli neúroda a hlad. V hospodárstve mal naďalej význam lov, rybolov a brtníctvo. Na zahraničný trh putovali z Rusi kožušiny veveričiek, kún, vydier, bobrov, líšiek a tiež med a vosk. V tomto období bola pôda rozdelená medzi štát, ktorý z nej vyberal od obyvateľstva daň, a feudálov ako majetok, ktorý sa mohol dediť (neskôr sa začal nazývať votčina). Moc bola v rukých kniežat a bojarov. Kniežacie panstvo sa skladalo z panského dvora, kde stáli paláce feudála a obytné budovy jeho dvorskej čeľade, a z okolitej pôdy. Pozemkové vlastníctvo bolo chránené zákonom. Postavenie roľníkov nebolo rovnaké, čo môžeme súdiť podľa toho, že ich zavraždenie sa pokutovalo tak isto ako zavraždenie otroka, 5 hrivnami, ale za zavraždenie slobodného muža bola pokuta 40 hrivien a za zavraždenie feudála až 80 hrivien. Roľníci však neboli spokojní so svojím postavením, čo sa prejavovalo útekom, ozbrojeným zbojníctvom, zapaľovaním kniežacieho majetku a otvorenými vzburami. Takéto akcie boli časté za vlády Vladimíra Svjatoslaviča. Roku 996 rozhodol Vladimír o trestaní takýchto roľníkov smrťou, no neskôr to nahradil peňažnou pokutou.

Remeslo, obchod, mestá
Rozvoj remesla dokazuje, že v 11. a na začiatku 12. storočia nastali zmeny. V tejto dobe sa vyrábali odevy, obuv, rôzne zariadenia a poľnohospodársky inventár. Táto výroba sa ešte neoddelila od poľnohospodárstva, oddelilo sa len kováčstvo a hrnčiarstvo. Remeselného charakteru nadobudla aj rezba do kosti a tesárstvo. Niektorí remeselníci odišli pod hradby kniežacích opevnení, kde zakladali remeselnícke osady. K odtrhnutiu remeselníkov od dediny prispel rozvoj poľnohospodárstva a tiež odtrhnutie remesla od poľnohospodárstva. Strediskami rozvíjajúceho sa remesla sa stali mestá, v ktorých bolo v 12. storočí okolo 60 remeselníckych odvetví. Podstatná časť remesla bola založená na hutníctve. Na dedine sa síce ešte neoddelilo tavenie vo vysokých peciach od kováčstva, ale pri spracovaní železa a ocele v meste sa vytvorilo najmenej 16 kvalifikácii. O technickej úrovni hutnej výroby svedčí to, že remeselníci používali zváranie, liatie kovov či kalenie ocele. Ruskí remeselníci vyrábali v 11. a 12. storočí okolo 150 druhov výrobkov zo železa a ocele. Ich produkcia mala veľký význam pre vývoj obchodu na dedine i v meste. Staroruskí klenotníci vedeli raziť farebné kovy. V remeselných dielňach sa zhotovovali nástroje (radlice, sekery, kliešte a pod.), zbrane (štíty, brnenia, kópie, meče a pod.), predmety dennej potreby (kľúče a pod.) a zlaté, strieborné, medené a bronzové ozdoby. V umeleckom remesle poznali ruskí majstri veľké množstvo techník, čo umožnilo, aby sa zachovali skvostné výrobky so zlatými a striebornými inkrustáciami na železe a medi. V starých ruských mestách sa rozvíjalo aj také odvetvia remesla, ako hrnčiarstvo, obrábanie dreva, opracovávanie kameňa a pod. Svojimi výrobkami sa Rus preslávila v celej Európe. Mestskí remeselníci pracovali na objednávku aj pre trh. Spoločenská deľba práce bola však málo vyvinutá. Vnútorný obchod sa sústreďoval v mestách. Tu boli domáce trhy, ale prichádzali tu aj cudzí obchodníci. Ale ani mestská výroba nezmenila naturálny charakter ruskej ekonomiky. Vyspelejší bol obchod v zahraničí. Ruskí obchodníci obchodovali v dŕžavách Arabského kalifátu. Z Byzantskou ríšou spojovala Rusko dneperská cesta. Ruskí kupci cestovali z Kyjeva do Čiech, na Moravu, do Poľska a južného Nemecka, z Novgorodu a Polocka po Baltskom mori cestovali do Škandinávie. Z Ruska sa vyvážali hlavne suroviny, rozvíjajúce sa remeslo prispelo k vývozu remeselných výrobkov. Na zahraničný trh prichádzali kožušiny, vosk, med, ľan, strieborné predmety, zbrane, vyrezávaná kosť a pod. Dovážali sa luxusné predmety, farby, ovocie, korenie a pod.