Už v predkresťanskom období bola kultúrna tvárnosť Rusi poznačená rôznymi vplyvmi: na strednom Dnepri chazarským a na severe škandinávskym. Archeologické nálezy svedčia o umeleckej a remeselnej zručnosti obyvateľstva a dosť vyspelej mestskej kultúre, najmä v oblasti slovansko- chazarských kontaktov.
Od 10 . storočia silnel vplyv byzantskej kultúry, ktorý sa v domácom prostredí pretavil do svojbytného ruského kultúrneho prejavu. Vznik cirkevnej organizácie na čele s gréckym metropolitom v Kyjeve, podriadeným konštantínopolskému patriarchovi, sa prejavil i v ruskom cirkevnom staviteľstve a umení. Ak chce niekto študovať byzantskú architektúru a umenie 11. Storočia, môže ísť do Kyjeva. Tamojší Chrám Božej Múdrosti ( sv. Sofie) je klenot byzantského umenia. Pri výstavbe drevených chrámov sa prejavili aj tradície ruského staviteľstva. Na severe územia, v Sudale, Novgorode a Pskove, sa uplatňovali umelecké podoby stvárnené v svojráznom ruskom slohu chrámových stavieb s úzkymi oknami. Príkladom aplikácie byzantských i románskych prvkov (štvorcový pôdorys, románske portály a okná) je Uspenský a Dmitrievský chrám vo Vladimire ( z rokov 1158-1160, resp.1194-1197).
Duchovnú kultúru a literatúru nezastupovala len cirkevná spisba, ktorá sa na Rus dostávala od konca 10. storočia z Byzancie prostredníctvom bulharských prekladov, ale aj literatúra dejepisná: preklad byzantskej Malalovej kroniky, letopisy ( Nestorov letopis, Novgorodský letopis, Pskovský letopis) a cestopisy( Putovanie igumena Daniila). Zvláštne postavenie má historicko– poetické dielo Slovo o pluku Igorovom z druhej polovice 12. storočia, opisujúce vojenskú výpravu černigovsko – severských kniežat proti Kumánom z roku 1185. Svoju literárnou kvalitou sa vyrovná západoeurópskym eposom Piesni o Rolandovi či Piesni o Nibelungoch.
Dôležitými strediskami knižnej kultúry sa stali kláštory. Podľa vzoru konštantínopolského Studijského kláštora mních Antonius založili v polovici 11. storočia v Kyjeve prvý ruský kláštor, Pečerskú lavru. Pre kláštorný život na Rusi bolo typické, že ruský mních sa neuzatváral do kláštornej samoty, ale zasahoval do rôznych oblastí života spoločnosti. Pri kláštoroch boli založené prvé školy, knižnice a archívy. O živote v kláštoroch sa dozvedáme v paterikone, zbierke krátkych príbehov, výrokov a mravoučných sentencií, a zo životopisov významných mníchov. Tento typ literatúry vznikol v Byzancii a na Rusi bolo najznámejšie Kyjevské paterikon, ktoré čerpalo námety z miestnej tradície Pečenej lavry. Byzantský vplyv  sa výrazne prejavil i v ruskej právnej literatúre, Zbierky civilného a cirkevného práva, ako napríklad Ekologa, Procheiron a ďalšie, boli zhrnuté do jedinej príručky, Kormčej knigy, ktorú ruské cirkevné súdy používali niekoľko storočí.
Vzdelanosť a gramotnosť sa nedotýkali len cirkevného prostredia. Svedčia o tom nápisy na rôznych predmetoch každodennej potreby a listiny písané na brezovej kôre, ktoré sa našli v mestách Novgorod, -Smolensk, Stará Rusa a Pskov. Najbohatšie archeologické nálezy máme z Novogorodu, významného obchodného a kultúrneho centra. Novogrod mal už v 10.-11. Storočí mestský vodovod a kanalizáciu. Cesty boli dláždené tvrdým drevom a obnovovali sa každých 25-30 rokov. Svedectvo o bohatom a rozmanitom živote v meste poskytujú okrem umelecko - remeselných výrobkov a predmetov každodennej potreby kuriózne nálezy kožených lôpt s priemerom 15 centimetrov, šachové figúrky či drevený model budovy, ktorý slúžil ako architektonická predloha ruských stavieb 11. storočia.
Písomný styk využívali obyvatelia miest pri sprostredkúvaní obchodu, remeselnej produkcie, ale aj v každodennom živote. Dokazujú to listiny písané na brezovú kôru i stovky nápisov na remeselných výrobkoch (praslice, vretená, nádoby, kuchynský riad, kamenné kríže, zrubenie
domov). Listiny na brezovej kôre sa do zeme dostávali náhodne a v rôznom čase. Zachovali sa na pôvodných miestach, kde ich obyvatelia miest stratili alebo vyhodili. O takomto zaobchádzaní s brezovými listinami sa nám zachovala správa v Novgorodskom letopise z roku 1280. Novogorodčanom sa v letopise vyčítalo, že listiny len tak vyhadzovali a šliapali po nich. Takmer z každej možno vyčítať, kto a komu ju adresoval a čo bolo jej obsahom. Autormi a adresátmi boli nielen príslušníci najbohatších spoločenských vrstiev, ale aj prostí remeselníci a roľníci. Hospodári písali svojmu služobníctvu, remeselníci zákazníkom, úžerníkom, úžerníci dlžníkom, rodičia ´deťom. Listiny mali teda hospodársky i súkromný charakter. Zachovali sa právne dokumenty o rozdeľovaní majetku, o dlhoch, zápisy zo súdov, výpisy roľníckych povinností, závety, prosby, kúpnopredajné zmluvy. Brezové listiny potvrdili skutočnosť, že v stredoveku mal pri uzatváraní akejkoľvek zmluvy či dohody písomný dokument významnú úlohu.
Prirodzenou podmienkou na šírenie vzdelanosti vo vyšších spoločenských kruhoch, ale aj masovej gramotnosti, predovšetkým u mestského obyvateľstva, bola existencia škôl. Vzdelávať sa mohlo dvoma spôsobmi: v školách alebo u súkromných učiteľov. Vzdelanie s, pravda, chápavo v dvoch významoch. Zvládnutie čítania a písania bolo určujúcim ukazovateľom gramotnosti širokých ľudových más. Dosiahnutie širokého literárneho vzdelania bolo bo väčšine prípadov prístupné iba vyšším spoločenským vrstvám a duchovenstvu. V letopisoch sa píše, že knieža Jaroslav čítal mnoho kníh a svojich verných nabádal šíriť vzdelanosť a osvetu. Jeho syn Vsevolod vraj ovládol päť cudzích jazykov. Knieža Vladimír Monomach bol po celej Európe známy ako polyglot a vzdelaný človek.
Konkrétne správy o školstve na Rusi sú pomerne skúpe. Existovali tzv. učilištia, prístupné nielen najbohatším. Letopisy potvrdzujú, že takéto učilištia zakladali kniežatá – Jaroslav Múdry v Kyjeve, Roman v Smolensku, Konštantín vo Vladimire. Niektoré hagiografické písomné pamiatky poskytujú informácie o školách pri biskupských katedrálach a chrámoch menších mestečiek. Konkrétny dôrazový materiál o vyučovacom procese nám poskytuje 17 listín na brezovej kôre, ktoré napísal chlapec OOnfim. Názorne ukazujú, ako sa deti učili písať, rátať a kresliť. Pri archeologických výskumoch v Novgorode sa našla aj popracovaná doštička z dreva borievky na ktorej bola krasopisne zapísaná celá azbuka. Takto upravené tabuľky s azbukou sa remeselne vyrábali a predávali na mesťkých trhoch ako učebné pomôcky. Hoci sa v archíve Trojicko- sergijevského kláštora zachovala správa aj o knihách viazaných z ,, listov“. Z brezovej kôry, zatiaľ sa nenašla ani jedna.
Odrazom masovej gramotnosti obyvateľstva v stredovekých mestách Rusi ( roľnícke obyvateľstvo bolo až na niekoľko výnimiek negramotné) a rozvoja kníhviazačstva v 11. -12. Storočí bol rozmach pisárskej profesie a nárast počtu rukopisných kníh. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko desiatok pisárskych podpisov. Vo väčšine prípadov nešlo o duchovenstvo, ale o pisárov-,, profesionálov“. Pisári knihy písali, viazali a majstrovsky zdobili miniatúrami a iniciálami a určené boli predstaviteľom cirkevných ustanovizní a majetným obyvateľom. Pre prostého človeka boli pre ich vysokú cenu nedostupné.

Ruské umenie
Kresťanstvo a príchod umelcov a staviteľov z Byzancie do Ruska znamenali výrazný zvrat v architektúre Ruska. Namiesto tradičného dreveného staviteľstva vznikla murovaná architektúra so špecifickými znakmi. Prvé ruské kresťanské knieža Vladimír dal stavať murované chrámy, na ktorých sa podieľali umelci z Byzancie. Aj najstaršia kyjevská stavba, Chrám Božej Múdrosti (sv. Sofie) z roku 1037, vznikla ako paralela ku konštantínopolskému chrámu. Už tu sa objavila zvláštna tendencia ruského staviteľstva smerujúca k šírkovej kompozícii. Päťloďová bazilika má navyše nový podporný systém, pri ktorom je klenba opretá o pilastre. Bazilika mala aj vstavané schodisko, ktoré viedlo na ochodzu na poschodí. Novým prvkom je i trinásť kupol v zastrešení katedrály, čo prekonáva byzantské vzory. Podobnú koncepciu mal aj novogorodský Chrám Božej Múdrosti ( sv. Sofie). Zvláštnosťami vynikajú i chrámy vladimirsko – suzdaľskej oblasti. V bazilikách niet veží a majú niektoré architektonické prvky románského slohu. Fasády sú členené pilastrami a lizénami, ako aj reliéfmi vytesanými do kameňa. Príkladom je Kostol usnutia Panny Márie(1158), Kostol sv. Dimitrija(1193) vo Vladimíre alebo Katedrála Narodenia Panny Márie v Suzdale. Ako solitér v krajinnom rámci bol postavený malý kostol nad riekou Nerli z roku 1164. V 13. a 14. storočí sa štýl architektúry zmenil a pribudol doň gotické prvky. Výrazný stavebný rozvoj Moskvy sa začal až v 15. Storočí.
Tesne spojené s byzantskými podnetmi bolo zjavené aj v ruskom maliarstve. K najstarším zachovaným fragmentom parí interiér kyjevského Chrámu Božej Múdrosti, kde pôvodná výzdoba pozostávala z fresiek a mozaík. Nástenná maľba sa zachovala aj vo Vladimire. V 14. Storočí vstúpila už i do freskového maliarstva gotika( Novogorod, Pskov).
K najvýznamnejším súborom ruského maliarstva patria ikony. Základným dielom je ikona Vladimírska Bohorodička, ktorej autorov treba hľadať v dvorskom okruhu konštantínopolských maliarov. Už na konci 11. storočia však poznáme maliara Alipija, mnícha Pečerskej Lavry. Novgorodská škola sa však už v 14. -15. storočí vyznačovala celkom svojbytnými črtami, ktorých tvorcom bol novgorodský maliar Theofana Grék, autor ikon jedinečných kvalít. Okrem ikon maľoval nástenné maľby. Na jeho dielo neskôr nadviazal jeho žiak Andrej Rubľov. Rubľovové maliarske diela sú naplnené vrúcnosťou a citovosťou, ale aj veľkou formálnou eleganciou a lyrickou poetikou.