referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomír
Utorok, 16. júla 2019
Český štát a jeho vývoj do 13. Storočia
Dátum pridania: 03.05.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 347
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
V druhej polovici 9. storočia sa územie Českej kotliny stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše. Jej územie obývalo niekoľko slovanských kmeňov - Česi, Chorváti, Sedličania a iné. Oslabenie Veľkej Moravy po smrti Svätopluka české kmene využili a osamostatnili sa pod vedením domácej dynastie Přemyslovcov. Jadrom ich štátu boli stredné Čechy s centrom v Prahe.
Po smrti Bořivoja (do roku 894) zasadol na trón Spytihnev (894 - 915). Predĺžil rodinnú tradíciu a ukončil výstavbu chrámu Presvätej Bohorodičky v Prahe, ktorú začal už Bořivoj. Dal postaviť chrám sv. Pavla a Petra v Budeči, pri ktorom neskôr vznikla latinská škola. Jeho skorá smrť však prerušila jeho krátky život (905) a na kniežací stolec v Prahe zasadol jeho mladší brat Vrastislav (915 - 920). Počas jeho vlády sa kresťanstvo v Čechách konečne utvrdilo, pričom v dvoch formách: 1.slovanskej (danej Cyrilom a Metodom) a 2.latinskej. V Prahe Vrastislav vybudoval ešte jeden chrám zasvätený sv. veľkomučeníkovi Jurajovi - ochrancovi vojakov. Ako dátum jeho smrti sa udáva 13.február, 920.
Začiatok vlády Přemyslovcov je poznačený bratovraždou. V rámci boja o primát v rode a o kniežatstvo došlo k vražde kniežaťa Václava (929) - vrahom bol jeho brat Boleslav. Šírenie legiend o Václavovej šľachetnosti boli súčasťou cirkevnej politiky Přemyslovcov, ktorá vyvrcholila koncom 10. storočia svätorečením Václava, patróna a ochrancu vznikajúceho českého štátu.
Václav (922 - 929) bol synom Vrastislava I. a Drahomíry. Bol vychovávaní babičkou Ľudmilou, jeho učiteľom bol Pavol. Keď sa jeho otec Vrastislav stal kniežaťom poslal ho študovať latinčinu na Budeč. Po smrti Vrastislava (921) sa vlády ujala Ľudmila, avšak boa zavraždená a preto opateru o maloletého preberá jeho matka Drahomíra. Václav vyhnal svoju matku z kniežacieho dvora, no po čase ju zavolal späť.
V roku 924 preniesol pozostatky Ľudmily z Tetína do Prahy a slávnostne pochované na Pražskom hrade.
Počas svojej vlády podporoval kresťanskú cirkev. Na Pražskom hrade založil kostol zasvätený pátrovi sv. Vítovi. Tento smer Václavovej politickej orientácie sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať nábožensko-politické väzby, na čele, ktorej stál jeho brat Boleslav. Dostávali sa do sporov, ktoré vyvrcholili pozvaním Václava do Starej Boleslavi, kde mal jeho brat údelné kniežatstvo, na slávnosť vysvätenia kostola. Na tejto slávnosti bol 28.sept, 929 zavraždený. Boleslav spolu so svojou družinou obsadil Pražský hrad a stal sa českým kniežaťom. Čoskoro dal previesť bratove pozostatky do Prahy a uložil ich do novopostavenej Svätováclavskej kaplnky v kostole sv. Víta, kde sú dodnes.

Boleslav I. (929 - 967) za svojej vlády upevnil krajinu. Po bojoch proti nemeckému panovníkovi Ottovi I., s tkorým uzavrel mier a roku 955 mu pomohol poraziť Maďarov, čím si pripojil k Českému štátu Moravu, časť západného Slovenska, Sliezko, Krakovsko. Zaviedol v Čechách prvé peniaze, strieborné mince - denáre. Praha sa stala strediskom rozvíjajúceho sa obchodu. Boleslav I. budoval štát ako súčasť Svätej Rímskej ríše. Jeho vnútornú politiku tvorilo budovanie feudálneho systému podľa západo -európskeho vzoru so silnou autoritou centrálneho vládcu - kniežaťa, podporovaného cirkvou.
Titul kniežaťa bol v přemyslovskom rode dedičný vždy najstarším synom. Mladší dedili údely na Morave (Olomoucko a Brnensko) - súčasťou údelu bola ochrana východných hraníc proti Uhorsku a Rakúsku.
Boleslav II. (967 - 999) Štát naďalej upevňoval. Podrobil si rod Slavníkovcov vo východných Čechách a ukončil tak zjednotenie českých kmeňov. Úspechom politiky Přemyslovcov boli i získanie cirkevnej samostatnosti - roku 973 bolo v Prahe založené samostatné biskupstvo. Významnú úlohu vo zvelebovaní Čiech zohrali i mníšske rády. Po jeho smrti prepukli v Přemyslovskom rode krvavé boje o kniežací stolec.
Čechy načas obsadil panovník Boleslav Chrabrý. Oslabenie štátu chceli využiť nemecký cisári, ktorí chceli Čechy a Moravu pripojiť k svojej ríši. V roku 1040 Břestislav I. porazil nemeckého cisára. Postupom času sa stále viac presadzovala centrálna moc kniežat. Tento proces vyvrcholil roku 1085, kedy knieža Vrastisla II. (1061 - 1092)., dostal pre svoju osobu hodnosť „kráľa českého a poľského“.
V štáte sa presadzuje nová spoločenská vrstva - šľachta, ktorá sa vytvára predovšetkým z kráľovskej družiny. Šľachtici v roku 1140 dosadili na trón Vladislava II., ktorý tiež získal doživotný titul kráľa v roku 1158 za podporu talianskeho ťaženia Fridricha I. Barbarossu.
Do najvyššej hierarchie európskych politických celkov, medzi kráľovstvá, sa Česko zaradilo na prelome 12. - 13. Storočia, kedy sa Přemysl Otakar I. (1197 - 1230) stal vydaním tzv. Zlatej buly sicílskej (1212) českým kráľom a táto bula zručovala všetkým českým panovníkom počnúc Přemyslom Otakarom I. a jeho nástupcom kráľovský titul a právo voľby kráľa bez zásahu cisára.
Otakar I. stabilizoval kráľovskú moc. Začal vznik miest a výstavba šľachtických hradov. Príchod nemeckých kolonistov zapríčinil, že Česko mení na štát dvoch národov.
Ráznosť panovníckej moci sa menila - kráľ prechádzal k aktívnejšej politike vytvárania mocenských i finančných zdrojov. Tento vývoj vyvrcholil za najvýznamnejšieho panovníka Přemyslovsej dynastie Přemysla Otakara II.(1253-1278), ktorý sa usiloval o získanie titulu nemeckého cisára. Nastúpil na trón v situácií, ktorá priala rozvoju kráľovstva po každej stránke, aj napriek počiatočným bojom na začiatku vlády s Belom IV., s ktorým uzavrel mier - sprostredkovaný pápežskou kúriou. Pripadli mu krajiny tvoriace neskoršie Horné Rakúsko a Belo získal Štýrsko, ktoré neskôr Otakar dobyl - porazil Bela v bitke pri Kressenbrune na Moravskom poli v roku 1260 a v roku 1269 ho získal ako dedičstvo. Vo vnútornej politike dochádza k stabilizácií kráľovskej moci. Jej oporou boli vznikajúce mestá - Kolín, Domašlice, Chrudin, České Budejovice; a mestá obývané prevažne nemcami - Zvikov, Beždež, ...
Ťažisko rím.-nem. ríše sa premiestnilo do Čiech do rúk českej dynastie a hlavným konkurentom bol Rudolf Habsburský. Konflikt vyvrcholil v roku 1278 bitkou pri Moravskom poli porážkou a smrťou Otakara II. A aj napriek porážke je Otakar II. predmetom legiend a je označovaný ako „železný a zlatý“ kráľ - upozorňuje to na jeho zdatnosť a mocenský rozmach kráľovstva za jeho vlády. Ovládol Rakúsko,Korutánsko, Kransko.
Po zmätkoch po smrti Otakara II. na trón nastupuje Přemysl Václav II. (1278 - 1305). Na trón nastúpil ako 12.ročný. Obnovil autoritu kráľovskej moci. Opieral sa o hospodárstvo kráľovských majetkov a miest (právo ťažby drahých kovov). Hospodárske postavenie je upevnené vďaka objaveniu striebornej rudy pri Kutnej hore koncom 13. storočia. Rozšíril hranice kráľovstva na západe a východe (kde expandoval do Poľska). Zaviedol strieborné peniaze - pražské groše, ktoré boli platidlom aj v iných krajinách. Jeho snaha o možnosť vytvorenia česko - poľskej únie ukončila predčasná smrť Václava II. v roku 1305 a na trón sa dostáva Václav III., ktorý však nedokázal obhájiť svoju moc a v roku 1306 bol zavraždený v Olomouci. Jeho smrťou vymiera rod Přemyslovcov po meči.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.