BOSNA
Stredoveká Bosna bola z počiatku malým štátom, rozkladajúcim sa okolo horného a stredného toku rieky Bosna, v málo osídlenej a zle prístupnej oblasti. Na dlhú dobu sa Bosna stala politickou hrou silných susediacich štátov. Jej hranice neboli stabilné. V 10. Stor. bolo územie Bosny súčasťou Rašky. V 11. Storočí ju ovládli Byzantínci a neskôr Chorvátske kráľovstvo. Na prielome 11. – 12. Stor. sa stala súčasťou srbského zetského kráľovstva. Roku 1102 získali Bosnu pod svoju nadvládu Uhry. V lete 1167 – 1180 ovládla Bosnu Byzancia
Z dobi bána Kulina pochádzajú prvé správy o bogomilskej herézii. Bgomílske učenie dostalo názov podľa mních Bogomila a prvá bogomílska sekta vznikla na začiatku 10. Stor. v Bulharsku. Prívrženci tejto sekty sa uchýlili do Bosny, kde našli aj svoje útočište. Vytvorili sem zvlášne cirkevné spoločenstvo, zvané „ bosenská cirkev “, ktorá zasiahla do bežného života a po určitú dobu sa chápala aj ako štátne náboženstvo. Koncom 12, storočia usiloval Rím a hlavne Inocent III o upevnenie katolíckej viery na Balkáne a súčasne chcel zabrániť ďalšiemu šíreniu bogomílskej herézy. Bán Kulin sa nechcel poddať svätej stolici, ale pod hrozbou križiackej výpravy v roku 1203 Kulin podľahol tlaku a uznal uhorskú zvrchovanosť spolu s katolíckym náboženstvom. Ale skutočnosť bola opačná a ľud stál za svojím náboženstvom a štátom. Tak v roku 1234 na Bosnu bola poslaná krížová výprava. Rekatolizácie Bosny sa ujal dominikánsky, neskôr františkánsky rád, povolaný kalocským arcibiskupom.
Keď roku 1250 umiera bán Ninoslav, územie obsadzuje Béla IV., ale samosprávna moc je prenechaná naďalej bosnianským bánom, ktorý sa neustále snažia vymaniť z pod nadvlády, ale márne.
Až bánovi Tvrtkovi sa podarilo vytvoriť nezávislí Balkánsky štát. S rastúcou mocou Bosny a jej kráľa, rástla tiež moc šľachty, ktorá si vytvorila zemesky snem, ktorý volil panovníka. Najsilnejšími rodmi boli – Hrvatiniči, Hraniči-Kosača a Pavloviči. Tvrtko nevládol dlho a po jeho smrti na trón nastupuje jeho syn Štefan Dabiša, slabý panovník a bábky v rukách šľachty. Śľachta donútila panovníka podpísať v roku 1393 s uhorským kráľom zmluvu, ktorá Uhrom zaručovala nástupnické právo. Po smrti Štefana, však v krajine nastala anarchia a boj šľachty o sféry vplyvu. Túto situáciu zhoršovalo Turecké nebezpečenstvo blížiace sa z východu. Jedno Bosnianske mesto za druhým padalo v krátkom čase do rúk najväčšieho európskeho nepriateľa – Turkov. Bosna padla takmer bez boja.