referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anabela
Utorok, 20. augusta 2019
Život stredovekého človeka, remeselníci
Dátum pridania: 03.05.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: VikyMo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 821
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Stredoveká spoločnosť

Stredoveká spoločnosť mala hierarchické usporiadanie. Podľa tzv. učenia o trojakom ľude bola spoločnosť na základe Božieho predurčenia rozdelená na duchovných, šľachticov a poddaných. Duchovní sa mali modliť za seba a za iných, šľachta mala ochraňovať seba a iných a poddaní mali pracovať pre seba aj pre iných. Toto náboženské zdôvodnenie spoločenského usporiadania stredovekej spoločnosti bolo iba rámcové, pretože okrem týchto základných skupín existovalo množstvo ďalších spoločenských vrstiev.
Základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lenná sústava. Spočiatku sa pôda (léno) udeľovala dočasne, len na obdobie života lénnika, ktorému bola prepožičaná. Okrem toho pôvodný vlastník mal právo kedykoľvek mu ju odňať. Najskôr týmto spôsobom získavali pôdu členovia kráľovskej družiny. Panovník tak odmeňoval ich služby a udržoval si svoju moc nad nimi. Zároveň sa však zaviazal, že bude svojho lénnika ochraňovať, bude k nemu spravodlivý a v prípade potreby bude obhajovať jeho záujmy.
Čoskoro však tieto podmienky prestali lénnikom vyhovovať a chceli, aby pôdu mali v dedičnej držbe, teda aby ju vlastnili aj ich potomkovia. Navyše sa ukázalo, že panovník už nedokáže uplatňovať zvrchovanú moc na celom území štátu, ale časť svojej moci musí preniesť na iné osoby. Tak sa postupne vytvárala šlachta. Základnou podmienkou jej existencie bol získať právo na dedičnú držbu pôdy.
Dedičná držba pôdy pre šľachtu znamenala, že ju zasa ona môže dávať ako léno iným osobám. V priebehu vývoja sa tak postupne vytvorili zložité väzby vzájomných vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Lénnu pyramídu stredovekej spoločnosti možno teoreticky rozdeliť na svetskú časť a duchovnú časť. Na vrchole svetskej časti lénnej pyramídy stredovekej spoločnosti bol cisár, ktorému podliehali kresťanskí panovníci jednotlivých štátov. V rámci každého štátu boli panovníkovi podriadení šľachtici, ktorí sa zasa rozdeľovali na viacero vrstiev. Podložie lénnej pyramídy tvorili obyvatelkia miest a dedín, ktorí sa takisto členili na množstvo skupín. Boli viazaní rôznymi obyčajovými či kodifikovanými právnymi predpismi. Hierarchické vzťahy pritom nesmerovali len zhora nadol, ale aj zdola nahor. Lénna putá boli vzájomné. Vzdanie sa časti osobnej slobody bolo kompenzované poskytovanou ochranou či inými výhodami.

Výroba najrôznejších predmetov bežnej potreby z dreva bola tradičnou každodennou činnosťou roľníkov a remeselníkov. Výrobu dlabaných misiek, tanierov, lyžičiek, rôznych paličiek, varešiek, klieští a vidličiek, potrebných pri varení a manipulácií s nádobami, ďalej korýt, vedier alebo jednoduchých vydlabávaných člnov (monoxylov), tkáčskych stavov a pod. zlvádal každý šikovný hospodár alebo hospodárka za pomoci jednoduchých nástrojov - sekier a nožov. Píla vtedy síce už známa bola, ale nebola príliš rozšírená a ani používaná.


Remeselníci:

Špecializovanejších remeselníkov môžeme očakávať v prípade náročnejších výrobkov, akými boli napríklad kolesá alebo celé vozy či lode, radlá, pluhy, sudy, kade prípadne tiež štíty atď., kde bolo treba zložitejšie súčiastky napríklad spojovať bez pomoci kovových klincov (čapy a pod.) alebo naopak zaobstarané špeciálnym kovaním. Ďalej poznáme tiež napríklad sústružníkov dreva, bednárov a sudárov. Bednári vyrábali rôzne misy, dózy, vedrá a ďalšie nádoby z mäkkého - tzv. bieleho dreva, spojovaného čapmi alebo drevenými obručami (brezovými, lieskovými a pod.). Sudári vyrábali kade, sudy či vedrá na vodu obvykle z dreva tvrdého - čierneho, s použitím kovových obručí a ďalšieho kovania. Sudy určené pre víno alebo pivo sa vylievali smolou a vysírovali. Vyššie zmienené darovacie listiny uvádzajú napríklad na Libušinskom podhradí usadeného sudára Letona.

Korytári
potom vyrábali rôzné drevené žľaby a korytá. V ranom stredoveku sa práca vyššie uvedených remeselníkov, pracujúcich s drevom voľne prelínala - jeden remeselník mohol tak podľa potreby vyrábať všetko, od sudov cez vedrá po korytá. K presnejšiemu vymedzeniu a vyčleneniu na jednotlivé remeslá došlo až neskôr, pri výrobnej špecializácií vo vrcholnom stredoveku.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.