Vláda Napoleona – sústredenie moci v jeho rukách mala priaznivé účinky. Podporoval hospodárstvo a jeho rozvoj. Za jeho vlády bolo ukončené roľnícke povstanie. Neobnovil šľachtické tituly, zakladal štátne banky a položil základy moderného školstva. Uskutočnil reformu armády, opravil prístavy a uskutočnil dohodu medzi štátom a cirkvou – tkz. konkordát. Podriadil cirkev štátu. Za jeho vlády sa Francúzsko stáva najväčšou veľmocou.

Napoleon Bonaparte sa narodil 15. augusta 1769 v korzickom Ajacciu. Pochádzal zo starej, ale chudobnej šľachtickej rodiny. Už v roku 1779 sa dostal Napoleon na vojenskú školu v Brienne, kde študoval päť rokov. Vynikal v matematike, zemepise a dejepise. Učiteľov udivoval svojou usilovnosťou a húževnatosťou. Ďalej pokračoval v štúdiu na parížskej École Militaire, ktorú skončil za jeden rok. V šestnástich rokoch bol zaradený do služby k delostrelectvu a o rok neskôr bol vymenovaný za poručíka delostrelectva. Už vo februári 1792 získal hodnosť kapitána a v apríli sa stal podplukovníkom.

Po prvý raz na seba upútal pozornosť v roku 1793 po dobytí prístavu Toulon z rúk kontrarevolučných rojalistov a ich anglických spojencov. Smelým útokom, ktorý osobne viedol, a novátorským využitím delostrelectva úlohu splnil. V januári 1794 vo veku 24 rokov bol Bonaparte povýšený na brigádneho generála. Osem mesiacov nato, po poprave Maximiliána Robespierra, sa dostal do väzenia. O dva týždne ho však prepustili a v marci 1796 sa zosobášil s Jozefínou Beauharnaisovou a stal sa hlavným veliteľom Talianskej armády – v apríli vyhral štyri bitky a z vojny tak vyradil Piemont. V januári 1797 zvíťazil pri Rivoli a vo februári dobyl Mantovu. Porazil rakúsku armádu a v Campoformiu uzavrel prímerie s Rakúskom. Pôvodne obranná vojna sa tak zmenila na dobyvačnú. V júni 1797 vytvoril Napoleon z dobytých území Cisalpínsku republiku. Po svojich víťazstvách a obsadení Ríma uzavrel proti vôli direktória mier s pápežom Piom VI.

V roku 1798 podnikol Napoleon výpravu do Egypta, čím ohrozil aj britské koloniálne panstvo v Indii. Aj keď Direktoriát s cenou a rozsahom tejto výpravy nebol veľmi spokojný, pohotovo súhlasil s plánom za účelom odstrániť populárneho generála z centra moci. Výprava trvala do augusta 1798. Cestou do Egypta obsadil Maltu a pripojil ju k Francúzsku. Najvýznamnejším objavom bolo nájdenie Rosettskej dosky. Vo veľkom neúspešnom úsilí získať podporu egyptského ľudu, sa Bonaparte vyhlásil za osloboditeľa egyptského ľudu spod vlády Osmanskej ríše. Britský admirál Nelson však porazil francúzske loďstvo a Napoleonova armáda musela zostať v Egypte. Počas Napoleonovej neprítomnosti v Európe sa vytvorila protifrancúzska koalícia. Tvorili ju Veľká Británia, Rusko a Rakúsko.

Po vojenských neúspechoch Francúzska v Nemecku a v Taliansku (ruský veliteľ Suvorov prešiel cez Alpy a porazil francúzske vojská v Taliansku, ohrozoval Francúzsko zo Švajčiarska) Na začiatku roku 1799 viedol Napoleon armádu do osmanskej provincie v okolí Damasku na území dnešnej južnej Sýrie a severného Izraela a porazil početnejšie turecké vojská v niekoľkých bitkách, jeho armáda však bola oslabená chorobami a nedostatkami zásob. Napoleon nebol schopný poraziť pevnosť Acre a tým bol prinútený v máji k návratu do Egypta. Egyptské ťaženie stagnovalo a zároveň sa zhoršila politická situácia doma vo Francúzsku, Napoleon sa tak v auguste 1799 rozhodol vrátiť do Francúzska a hneď vedenie armády v Egypte prenechal Kléberovi.

Po návrate 9. novembra 1799 uskutočnil Napoleon štátny prevrat – rozohnal snemovne, zvyšok poslancov prijal výnos o vytvorení konzulátu (konzuli: Napoleon, Sieyès, Ducos). Vyhlásil sa za prvého konzula s neobmedzenou mocou a nastolil tak vo Francúzsku vojenskú diktatúru. Mal právo menovať dôstojníkov, úradníkov, sudcov a senát. V r. 1800 porazil Napoleon rakúsku armádu v bitke pri Marengu. O rok neskôr uzavrel s Rakúskom Lunnévillský mier. V r. 1802 uzavrel v Amiens s Anglickom krátky mier na upevnenie svojej moci. Francúzsko tak získalo naspäť svoje kolónie obsadené Angličanmi. Napoleon uzavrel konkordát s pápežom, ktorý sa vzdal všetkých požiadaviek na skonfiškovanú cirkevnú pôdu. Zabezpečil si tak podporu francúzskeho duchovenstva.

Cisárstvo

V roku 1804 sa dal Napoleon vyhlásiť za cisára a 2.12. v Notre Dame sa dal korunovať za cisára a svoju manželku Joséphine za cisárovnú. Vydal občiansky zákonník – Code civile (vstúpil do platnosti 21.3.1804) v ktorom zhrnul buržoázne zákony:
● zrušil niektoré privilégiá šľachty,
● zaviedol prísny policajný režim,
● posilnil ústrednú vládu,
● dal základ pre rozmach agrárnej buržoázie,
● znížil nezamestnanosť zadávaním štátnych objednávok