Po skončení vojny o španielske dedičstvo sa zriekol nárokov na španielsku korunu. Roku 1713 vydal tzv. pragmatickú sankciu - zákon, ktorý v habsburských krajinách zaručoval nástupnícke právo žien na trón a potvrdzoval jednotu dedičných krajín. Pragmatická sankcia však mala nadobudnúť platnosť až vtedy, keď ju schvália snemy krajín monarchie. Po smrti 55 - ročného Karola III. v roku 1740 prichádza na trón jeho neskúsená a nepoučená dcéra, ktorej zanechal krajinu v zlých podmienkach, bez peňazí, vojsk a poradcov. Hrozili sociálne nepokoje a zárodok politickej vzbury. Nová vládkyňa ihneď zvolala zasadnutie “tajnej konferencie”. Ako dvadsaťtriročná musela čeliť neprajnosti kabinetu. V júni 1741 bola korunovaná za kráľovnú v Dóme sv. Martina v Bratislave. Aby pri poslednom rituáli na korunovačnom vŕšku na Dunajskom nábreží nezlyhala, chodila na hodiny jazdy na koni a trénovala s najťažším mečom. Narodila sa v roku 1717 z rodu Habsburgovcov. V rakúskej monarchii vládla od roku 1740 do roku 1780. Vtedajšia morálka určovala ženám podriadené miesto v spoločnosti. Vedela z tejto svojej slabosti urobiť prednosť. V dobe, keď Mária Terézia nastúpila na trón, bola väčšina jej poddaných v Rakúsku, Čechách a v Uhorsku spätá rímskokatolíckou vierou. Obraz Márie Terézie sa často spája s materstvom. S manželom Františkom Lotrinským mala 16 detí. Jej prvá dcéra Alžbeta sa narodila v roku 1737 zomrela o 3 roky. Druhá dcéra Mária Anna (1738) - jediná z prvých troch dcér ktorá sa dožila dospelosti. Tretia jej dcéra Karolína Mária (1740) zomrela niekoľko hodín pred tragickými udalosťami zo 14. januára. Dieťa, vysnívané celým rodom sa narodilo roku 1741, bol to syn, budúci cisár Jozef II. Ďalšie jej deti boli nasledovné: Mária Alžbeta (1743), Karol Jozef (1745) - zomrel v 16-ich, Mária Amália (1746) neskôr Parmská vojvodkyňa. Konečne v roku 1747 prišiel na svet arcivojvoda Leopold, ktorý po smrti otca Františka I. vládol v toskánskom veľkovojvodstve, neskôr nastúpil, po svojom bratovi Jozefovi II. na cisársky trón. Arcivojvodkyne Johana Gabriela a Jozefa (1750 a 1751) zomreli, jedna v 12 -tých a druhá v 15 - tých rokoch. V roku 1754 sa narodil arcivojvoda Ferdinand, oženil sa s poslednou dedičkou Modeny a tak sa stal zakladateľom novej vetvy habsbursko - lotrinského rodu. O rok neskôr sa narodila Mária Antoanetta budúca francúzska kráľovná. A konečne jej posledné dieťa arcivojvoda Maximilián František (1756).