Jej hlavným úsilím bolo, vychovať vzorných a múdrych potomkov, a premena habsburskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených len osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou. Mária Terézia za svojho pôsobenia na tróne zreformovala nejeden štátny útvar. Medzi jej reformy patrí i reforma súdnictva. Behom tejto reformy v roku 1749 prišlo k posilneniu autority samostatného súdneho a revízneho orgánu, ktorým bol urobený dôležitý krok k definitívnemu vytvoreniu najvyššej súdnej inštitúcie. Vtedy vznikol Najvyšší súdny úrad (Oberste Justizszelle). Prijala sa zásada, že pred súdmi sú si všetci rovní. Panovníčka za nevyhnutné považovala vybudovanie silnej armády na obranu Rakúska a vlastne aj monarchie. Venovala veľkú pozornosť aj hospodárstvu. Preto sa v krajine budovali manufaktúry, niektoré vznikli i na Slovensku. Kráľovná v poľnohospodárstve podporovala pestovanie nových plodín a krmovín. Jej významná reforma bola reforma školstva v roku 1777 na základe jednotnej učebnej osnovy. Chcela znížiť negramotnosť a zvýšiť vzdelanosť obyvateľstva. Vznikli mnohé odborné školy napríklad Banská a lesnícka akadémia. Významnou reformou Márie Terézie bola urbárska regulácia - Tereziánsky urbár /1787/. Jeho cieľom bol súpis poddanskej pôdy a určenie pomeru dávok a povinností poddaného voči zemepánovi, ktorý mal byť jednotný v celej krajine. Každí poddaní si musel svoj počet dní odpracovať na panskom. Reformy sledovali predovšetkým upevnenie moci a medzinárodné postavenie monarchie, no mali aj pokrokový charakter. Vznikali podmienky pre buržoázne premeny - národné obrodenie širokých vrstiev obyvateľstva. Viaceré reformy boli zrušené v roku 1790 po smrti Jozefa II. Do roku 1635 existovala v Uhorsku jediná cirkevná univerzita a to v Trnave. Založil ju kardinál Pazmány. V roku 1769 zriadili na podnet Márie Terézie lekársku fakultu na trnavskej univerzite. Vzdelávali sa tu aj pôrodné asistentky, ktoré mali poskytovať svoje služby zdarma hlavne chudobným ženám. V roku 1777 premiestnili univerzitu z Trnavy do Budína. Neskôr ju Jozef II. premiestnil do Pešti. Márii Terézii neležalo na srdci zmierenie s obávaným nepriateľom, ale šlo jej o udržanie obozretného mieru, behom ktorého mohla venovať pozornosť neustálemu zlepšovaniu stavu armády. V tej dobe si priala len dve veci. Priala si mier, ktorý mal zaistiť účinnosť prijatých reforiem. Chcela mať nádej, že v budúcnosti opäť pripojí ku svojej zemi Sliezsko. Na začiatku roku 1755 sa vládne kabinety oprávnene obávali, že v Európe čoskoro vypukne vojna. Francúzsko chcelo napadnúť Rakúsko.
Anglicko podpísalo s Pruskom 16. januára vo Westminstore zmluvu, v ktorej sa Fridrich II.