( Pruský kráľ) zaväzoval, že nenapadne Hanoversko. Anglicko malo na oplátku zabrániť Rusku, s ktorým uzavrela v roku 1755 zmluvu o udržiavaní armády v sile 55 000 mužov, aby svoje vojsko použilo proti Prusku. Prvého mája 1757 bola vo Versailes podpísaná druhá zmluva. Francúzsko sa zaviazalo dodať alebo na svoje náklady udržovať viac ako 130000 mužov, poskytnúť Rakúsku ročnú pomoc vo výške 12 mil. zlatých, z ktorých by čerpalo Švédsko a Sasko a viesť na kontinente vojnu, pokiaľ cisárovná Mária Terézia nezíska znovu Sliezsko a Kladensko. Francúzsko sa tiež zaviazalo podporovať politiku rakúskeho dvora pri voľbe arcivojvodu Jozefa rímskym kráľom a sobáš arcivojvodu Leopolda, vtedy desaťročného, s dedičkou Modeny. Sedemročná vojna - vojna, z ktorej bolo nielen Rakúsko maximálne vyťažené a chudobné, ale i Rusko, Anglicko a Prusko - nikomu neposlúžila. Nanajvýš položila základný kameň v procese oslabovania rakúskej dynastie a posilňovania jej súpera. V šiestom roku Sedemročnej vojny Mária Terézia vystrojila honosnú svadbu Jozefovi, ktorá mala zabezpečiť naviazanie priateľstva medzi Habsburgovcami a Bourbonovcami. Jozefova nevesta bola Isabela Parmská. Vo vojne ani Rakúsko spoliehajúce na ruskú pomoc, ani Prusko nemienilo vojnu ukončiť. I keď obe vojny, anglicko - francúzska i rakúsko - pruská, prebiehali oddelene, domnieval sa Kounic, že najlepším prostriedkom k obnoveniu mieru by bolo jednanie jedného veľkého mierového kongresu. Situácia sa náhle a dramaticky v Európe zmenila v prospech pruského kráľa tak, že niekedy hovoria o braniborskom zázraku. Rakúsko chcelo zabrániť najhoršiemu, ale bolo príliš vyčerpané, a nemohlo si dovoliť odmietnuť mier, ktorý si taktiež prial i pruský kráľ i napriek úspechom z roku 1762. Na mierových rozhovoroch sa strany nevedeli dohodnúť na ceste, ktorá by vyhovovala jednej aj druhej strane. Tak Rakúsko muselo upustiť od svojho sna Sliezska a nechať ho Prusku. Fridrich II., Pruský kráľ prisľúbil, že svojím hlasom podporí voľbu Jozefa II. za rímskeho kráľa. Lotrisko - habsburská dynastia tak mohla pre svoju rodinu opäť počítať s cisárskym titulom. Mierová zmluva bola podpísaná 13. februára 1763. Jozef II. bol zvolený za nemeckého cisára v roku 1765 a zároveň sa stal spoluvládcom svojej matky. Od roku 1780 bol českým a uhorským kráľom. Sám sa označoval za “Prvého služobníka štátu”, vyrastal v tieni svojej matky. Bol mužom kníh a ideí. Už v detstve sa správal ako malý despota. Vo svojom živote však nebol šťastný. Jeho manželka zomrela náhlou smrťou.