Odsudzoval nákladný prepych dvora a honosné predvádzanie panovníckej moci. Odmietol ceremoniál korunovácie za uhorského kráľa za čo si vyslúžil prezývku “klobúkový kráľ”. Nedôveroval radcom ani ministrom a sám si zaobstarával informácie. Za “jozefínskej éry” sa vybudovala rozsiahla sieť tajnej polície a donášačov, ako i povestná rakúska byrokracia. Za svojej pomerne krátkej vlády vydal vyše 6000 tzv. patentov t. j. reformných opatrení v rôznych oblastiach. Keď v roku 1848 nastúpil na trón František Jozef patrili k dynastii rakúske zeme, uhorské zeme, české zeme, kráľovstvo Lombardsko - Benátske, kráľovstvo Haličské a veľkovojvodstvo Krakovské, vojvodstvo Bukovina, kráľovstvo Dalmácke a vojvodstvo Salzburkské. Habsburská ríša bola po Rusku najväčšou zemou Európy a len o niečo menšou ako Texas. A akoby bol celý tento priestor Františkovi Jozefovi málo, robil si cisárske nároky na územia, ktoré už neboli jeho vlastníctvom. Je samozrejmé, že dynastia, ktorá vlastnila takéto územie v Európe zaujímala popredné miesto v európskych dejinách. Práve ultimátum Františka Jozefa Srbsku rozpútalo v roku 1914 prvú svetovú vojnu a pád habsburskej ríše. O štyri roky neskoršie bol zaznamenaný koniec celej jednej epochy európskych dejín. Habsburgovci, je to rodina, ktorá nielenže dlhé storočia vládla v Rakúsku, ale vdýchla život tomuto štátu. Viedeň, kde sa na trvalo usadili v roku 1617 a odtiaľ riadili osudy ríše, je vybudovaná ako z rozprávkovej predlohy. Ako prvé: Schänbrun, čiže dominanta Viedne. Je to ich letné sídlo, ktoré má asi 130 izieb a obrovskú záhradu. Potom k ich dielu patrí Hofburg. V ich dobe z toho miesta vládli celému Rakúsku. Dnes je to sídlo prezidenta. Na výstavbu Mária Terézia pozývala najlepších architektov z celej vtedajšej Európy. K jej dielu sa môžu pripísať i dve hlavné múzeá Naturhistorische - Museum a Kunshistorische-Museum. Medzi nimi je obrovská socha vládkyne. Tieto dve múzeá dala postaviť spolu so zavádzaním reforiem školstva. Stephansdom je gotický kostol, v ktorom, za hlavným oltárom sú mumifikovaní dvaja najväčší panovníci Rakúska - Jozef II a Mária Terézia. Hlavne títo panovníci dali Viedni vzhľad taký, aký má. Publikácie, z ktorých som čerpala informácie:
Evropa a její národy, Krysztof Pomian, Mladá fronta 2001
Malá encyklopédia Slovenska, zostavovatelia, VEDA - vydavateľstvo slovenskej akadémie vied
Marie Terezie a Evropa, Victor - L. Tapié, Mladá fronta
Úpadek a pád Habsburské říše, Alan Sked, Panevropa Praha s.r.o.