cenzus, čiže poplatok za svoju usadosť, ako aj iné dávky, napr. viničný poplatok. Mesto malo právo obrábať vinice, právo variť pivo, predávať obilie, súkno a hlavne dobytok. Keďže obchod stál v popredí záujmu mesta, je prirodzené, že i v samotnom erbe, ktorý vznikol pretvorením mestského pečatného znaku, je osadený atribút vrtkavej šťasteny, spodobnený kolesom osudu. Vo farebnom prevedení je to zlaté šesťšpicové koleso na modrom neskorogotickom štíte. Hospodársky rozvoj Trnavy na prelome 13. a 14. storočia.
Mesto Trnava, kroré získalo roku 1238 rozsiahle výsady, ťažilo so svojej polohy na najdôležitejších obchodmých cestách. Stávalo sa čoraz významnejším miestom stykov zahraničných obchodníkov s domácim uhorským trhom. Remeselná výroba zabezpečovala potreby domáceho obyvateľstva a bez poľnohospodárskej výroby by mesto nemohlo dodávať potraviny a suroviny na remeselné spracúvanie. Rovinka, na ktorej Trnava leží zabezpečovala rozvoj obilninárstva, chovu dobytka a pestovanie viniča. Časť produkcie vína sa vyvážala do zahraničia, kde mala veľký ohlas a to menovite v Čechách, Rakúsku Morave a i. Vinohradníctvo na juhozápadnom Slovensku sa rozšírilo v 13. storočí aj vďaka nemeckým kolonistom. Prvýkrát sa vinohradníctvo v Trnave spomína nepriamo v roku 1258 v listine mestskej rady. Privilégium Štefana V. z roku 1270 rieši otázku poplatkov, ktoré mali mešťania platiť za vinice na majetkoch šlachticov v Bratislavskom komitáte. Sem prišli kolonisti z oblastí s vyspelým vinohradníctvom a uplatňujúci v novej oblasti na vhodných lokalitách svoje agrotechnické poznatky. Veľa vinohradov mali mešťania v okolí Bratislavy a grófovia vymáhali od Trnavčanov ročne za každý vinohrad 120 viedenských denárov. V tomto období patrila Trnava medzi najatraktívnejších vývozcov vína do Uhorska. Rovnako neodmyslitelná je prítomnosť remesiel, ktoré spracúvali poľnohospodársle produkty boli to mäsiari, mlynári, pekári a pivovarníci. Remeslá podnietili tvorbu cechov a ich kvalitu. Prvé zmienky o cechovej organizácii sa objavujú až koncom 14. storočia, ale v 15. storočí existuje v meste široko rozvinutá spoločnosť jednotlivých cechov.

Trnava za vlády Anjouovcov
Takmer po 20-ročnom zápase o uhorský trón, keď sa Uhorsko rozložilo na takmer samostatné držávy najmocnejších feudálov, nastalo po nastúpení Karola Róberta z Anjou v krajine pokojné obdobie obnovy a upevňovania štátu. Boje o Uhorský trón a úsilie feudálnych oligarchov zasiahli v období anarchie aj Trnavu. Oblasť juhozápadného Slovenska sa dostala pod vpliv Matúša Čáka.