Vo výrobe sa začali uplatňonať stroje. Začínajú sa prejavovať prvé negatívne javy nastupujúceho kapitalizmu - nezamestnanosť a nádenníctvo. Formovanie sa novej spoločenskej triedy - proletariátu. Roku 1873 sa v meste po prvý raz objavila nepokojnosť s drahotou. V tomto období sa obzvlášť zosilnil národnostný maďarizačný útlak. Na jednej strane sa šírili buržoáznonacionalistické myšlienky, ale zároveň sa mesto stalo strediskom pokrokových ideí. I keď tu boli nové fabriky školy banky - predsa do roku 1918 mesto nevykonalo pre sociálny rozvoj takmer nič. N porade sociálnych demokratov v Bratislave roku 1904 boli i zástupcovia s Trnavy. Vo voľbách roku 1906, vedených zo slovenskej strany s heslom : „ Za tú našu slovenčinu“, vyhral v Trnave Martin Kollár. V roku 1907 bola založená miestna organizácia uhorskej sociálnej demokracie. Nenávidený „žalár národov“ sa napokon rozpadol v plameňoch prvej svetovej vojny. Väčšina obyvateľov Trnavy privítali vznik Česko-slovenskej republiky s nadšením. Už 3. 11.1918 bolo utvorené nové predstavenstvo mesta a o týždeň neskôr obyvatelia Trnavy privítali novú vládu. Použitá literatúra:
Dejiny Trnavy - Jozef Šimončič, Jozef Watzka
Trnava - Phdr. Peter Horváth, Dagmar Veliká
Prehľad dejín Československa I. diel do roku 1526
Autori: dr. Darina Bialeková, dr. Jaroslav Eršil, prof. dr. Bohuslav Chropkovský, a ďalší.