Dejiny Trnavy od 11. storočia po začiatok 1. sv. vojny


Založenie Trnavy......nemožno presne ohraničiť obdobie tzv. nepísanej histórie, predsa sa dá predpokladať, že Trnava ako stredisková obec s právom postaviť si kostol a usporadúvať trhy existovala už niekedy v 11. storočí, v čase vzniku a formovania uhorského štátu. Je známe, že už v roku 1198 uhorský kráľ Belo III. daroval svojej dcére Konštancii, manželke českého kráľa Přemyslova Otakara I., ako súčasť cena celú oblasť od Karpát po Váh. Z tohto obdobia sa datuje i prvá, doteraz najstaršia známa písomná správa z rokov 1205 - 1211 - listina ostrihomského arcibiskupa Jána. Spomína sa tu meno mesta a farský kostol a pravidelné, týždenné, sobotňajšie trhy. Pôvodné názvy s pred 11. storočia boli Tirna, Torna, Tierna, Tornowa, v 13. storočí ho nemecký kolonisti premenovali na Tyrnau. Ján Sambucus (1564) v básni o Trnave píše:
„URBS EST PANNONOCIS FAMA INCLYCTA LIBERA REGNIS TIRNAUIAM VULGUS NOMINE , REQUE VOCAT...“ .
„Je mesto Panoncom sväté, slobodné kráľovské, ktoré ľud podľa pôvodu i mena volá Tirnavia...“

Udelenie mestského privilégia a vývoj mesta v 13. storočí.
Privilegiálna listina Bela IV. z roku 1238, ktorá dala Trnave charakter slobodného mesta, zavŕšila dovtedajší vývoj trnavských osád z právnej stránky. Obsahová stránka privilégia umožňuje rekonštruovať pomery v meste v prvých rokoch jeho vlády. Privilégium vyníma osadu spod právomoci župana a zdôrazňuje jej príslušnosť ku kráľovskej korune. Najvyšším zástupcom trnavských mešťanov bol volený richtár. Mešťania si slobodne voli farára, ale ich voľbu mesel potvrdiť ostrihomský arcibiskup. Panovník potvrdil právny nárok na dôchodky trnavskej farnosti na tunajší desiatok. Belo IV. oslobodil mešťanov od platenia tribútu. Táto výsada bola najdôležitejšou trnavskou slobodou. Mestské privilégium pre Trnavu z roku 1238, spečatené panovníkovou zlatou bulou, upevnilo právne postavenie mešťanov.
Obyvateľstvom voleného richtára musel do funkcie potvrdiť panovník, ktorý mu udelil právo meča „ius gladii“ čím sa richtár stal pánom nad životom a smrťou.
Trnavskí kupci boli oslobodení od platenia takmer všetkých poplatkov pri prechode mýtnymi stanicami stanicami v celej krajine a roku 1402 mesto dostalo dokonca „právo skladu“. Mesto malo právo voľne predávať víno, privilégium dovážať soľ a najmä konať pravideľné týždenné trhy a výročné jarmoky. Sedliaci museli Trnave platiť tzv.