Pamätníky
Ich úlohou je pripomínať obdobie 2 sv. vojny a Slovenského národného povstania. Ich najväčšia koncentrácia je práve na miestach niekdajších bojov, či na pietnych miestach popráv a masových hrobov. Celkovo sa už roku 1964 na Slovensku nachádzalo asi 170 monumentálnych diel s tematikou SNP, ich presný počet v súčasnosti nie je známy.

Národná kultúrna pamiatka Kalište
Na úpätí južných svahov Nízkych Tatier leží mlčanlivé svedectvo hrôz. Sú to stopy po osade. V mierne sa zvažujúcom údolí, v nadmorskej výške 924 metrov, stála ešte začiatkom marca 1945 osada Kalište. Dňa 18. marca 1945 bola osada vypálená. Obyvateľstvo, ktoré zostalo nažive, sa vysťahovalo. Kdesi v nacistických archívoch sa azda nachádza rozkaz, kde vedľa názvu Kalište stojí osudné slovo "liquidieren".
Obec Kalište je známa hrdinstvom a obetavosťou jej obyvateľov v čase druhej svetovej vojny, a to najmä po vypuknutí SNP. V súvislosti s touto skutočnosťou tu dochádza už v lete 1944 k prvým výsadkom partizánskych skupín. V uvedenom čase sa prví obyvatelia Kališťa stretávajú s partizánmi. Po vypuknutí SNP, už 10.septembra 1944 začínajú obyvatelia organizovať pomoc povstalcom. Geografická poloha predurčila Kalište na centrum partizánskeho oddielu. Sídlila tu časť partizánskej brigády Smrť fašizmu. V tejto brigáde ktorá pozostávala z niekoľkých partizánskych oddielov, bojovali Slováci, Česi, Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Juhoslovania, Maďari, Francúzi, Rakúšania a Nemci. V oblasti osady pôsobila od decembra 1944 aj časť partizánskeho oddielu Pomstiteľ. Koncom októbra 1944 oddiel odišiel spolu s brigádou Smrť fašizmu do priestoru severného Slovenska a odtiaľ sa postupne presunul do Nízkych Tatier a usadil sa v priestore Balážov.

Po okupácii Banskej Bystrice jednotkami nemeckej armády sa začala časť nemeckých síl sústreďovať práve na juhozápadných výbežkoch Nízkych Tatier. Nemecké vojenské jednotky a narýchlo formujúce sa protipartizánske teroristické skupiny začali podnikať výpady do okolitých osád. Na toto územie prenikla aj jednotka z SS-divízie "Dirlewanger" a juhovýchodne na línii Kyslá voda a Kalište operovala bojová skupina SS "Schill". Väčšinu útokov partizáni odrazili a urobili úspešné protiútoky, keďže dôkladne poznali terén a mali podporu civilného obyvateľstva.
Prvá nemecká jazdecká vojenská hliadka prenikla do osady Kalište koncom októbra 1944. Nakoľko sily partizánov ešte neboli dostatočné nekládli odpor, aby sa nepomstili na civilnom obyvateľstve. Nemeckí vojaci mali tak osadu pod kontrolou celý deň. Neskôr sa brutalita nemeckých jednotiek rozrástla. Prvotriedne vyzbrojená silná nemecká skupina podnikla 14. novembra 1944 neočakávaný prepad partizánskeho oddielu, ktorý odpočíval v blízkosti Kališťa. Nemci Kalište obsadili, ostali tam i cez noc a urobili domové prehliadky. Pri bojoch došlo k stratám na životoch na obidvoch stranách. Zahynulo 9 partizánov a 19 bolo ranených. Partizáni neskôr odpovedali protiútokom a znovu obsadili Kalište.

Dňa 11. decembra 1944 Nemci Kalište znovu prepadli. Partizáni útok nepriateľa odrazili. Zahynulo 11 ľudí zo strany povstalcov a 19 bolo ranených. Na strane protivníka zahynulo 26 vojakov. Situácia bola pre obyvateľov Kališťa v daných chvíľach mimoriadne kritická, keďže sa nachádzali v priamom ohrození života. Ich postavenie sa zhoršilo, keď do osady prenikla časť maďarských vojakov, bojujúcich na strane nemeckej brannej moci a v osade prepukla epidémia týfusu. Chorých museli izolovať a umiestniť do zemľaniek. Na Kališti okrem maďarských vojakov na týfus zomrelo 25 obyvateľov.
V súvislosti s ústupom jednotiek nemeckej armády z východného frontu prenikla do osady dňa 17. marca 1945 ďalšia nemecká výzvedná hliadka. Ráno 18. marca 1945 sa do obce vrátili v počte asi 300 mužov. Tento dátum sa zapísal do kroniky ako posledný a najtragickejší v celej histórii tejto malej horskej osady. Nemci obkľúčili osadu a ostreľovali hlavnú cestu, ktorá bola jediná schodná kvôli vysokému snehu. Väčšina obyvateľov zahynula vo vlastných domovoch alebo pri pokuse o útek, boli postrieľaní alebo upálení zaživa a to muži, ženy aj deti. Výsledkom nacistického vraždenia bol fakt, že osada bola zmenená na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6. Do nich sa nasťahovali tí, čo prežili. 58 rodín tam žilo v stiesnených podmienkach v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Po oslobodení (na siedmy deň po tragédii, t.j. 25.3. 1945, tam dorazila 5 členná rumunská a sovietska hliadka) ďalší pobyt v obci už nebol možný. Obytné domy pre obyvateľov Kališťa boli vybudované na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici. V roku 1961 Kalište vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku. Má pripomínať tragédiu, ktorá sa tu v osudový marcový deň odohrala.