referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Streda, 18. septembra 2019
Slovenské národné povstanie
Dátum pridania: 22.06.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: anixxxa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 476
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 

Slovenské Národné Povstanie

Druhá svetová vojna (1939 – 1945) patrila k najtragickejším kapitolám novodobých dejín, bola najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva. Vojnový požiar hlboko poznačil osudy niekoľkých generácií, viac ráz zmenil mapu sveta a pomer síl medzi veľmocami na dlhé desaťročia. Kľúčom k budúcnosti sa stal protifašistický odboj. Svojim pluralitným charakterom preklenul rozpory medzi štátmi spojeneckej koalície a dočasne ich zjednotil vo veľkom historickom kompromise s cieľom poraziť fašizmus a nacizmus vo vojne, ktorá mala pričinením Adolfa Hitlera totálne zničiť štáty a vyhubiť národy a etniká sveta.


Vojenské úspechy štátov protifašistickej koalície v r. 1943-44 spôsobili zásadný obrat v priebehu 2. svetovej vojny. Porážky armád nacistického Nemecka a jeho spojencov na východnom fronte v zime 1942-43 pri Stalingrade, v lete a na jeseň 1943 v Kurskom oblúku a na Kaukaze mali značný ohlas vo verejnosti ako aj vplyv na vnútornopolitickú situáciu na Slovensku. Anglo-americké vojská prispeli k obratu vo vojne víťaznou bitkou pri El Alameine, konečnou porážkou nemeckých a talianskych jednotiek v severnej Afrike, vylodením sa na Sicílii, Sardínii a Apeninskom polostrove v lete 1943. Po vylodení v Normandii v júni 1944 spojenci otvorili druhý front na západoeurópskom bojisku. Počas druhej svetovej vojny sa vo väčšine okupovaných krajín vrátane Slovenska začal rozvíjať aktívny protifašistický odpor, ktorý podporovali aj štáty spojeneckej koalície.


V decembri 1943 vznikla Slovenská národná rada , ktorá spájala antifašistické sily na Slovensku. SNR prijala programový dokument nazvaný Vianočná dohoda, v ktorom sa zakotvili ciele odbojovej činnosti na Slovensku. Do centra pozornosti sa automaticky dostala slovenská armáda, s ktorou kalkulovala aj exilová vláda v Londýne. Napriek tomu, že Slovenský štát bol prakticky považovaný za nemecký satelit, v roku 1944 už armáda ako celok prestávala byť oporou režimu a rozpracovávali sa predstavy využitia slovenského priestoru v boji proti nemeckému fašizmu. Aktuálnou sa stala aj otázka umožnenia rýchleho postupu sovietskych jednotiek cez naše územie. Urýchlene prebiehajúce rokovania s predstaviteľmi ilegálnych vojenských zoskupení umožnili vytvorenie Vojenského ústredia na čele s podplukovníkom Jánom Golianom. Prvou úlohou vojenského ústredia bolo vypracovanie plánu ozbrojeného vystúpenia vojska za podpory civilných zložiek a obyvateľstva.
Od jari 1944 do spoločenského hnutia na Slovensku zasiahli aj dôsledky rozvoja partizánskeho hnutia. Do činnosti partizánskych jednotiek sa aktívne zapájali dezertéri z armády, rasovo prenasledovaní a sovietski vojnoví zajatci. Rozmach partizánskeho hnutia znepokojenú vládu donútil vyhlásiť stanné právo. Na nátlak nemeckého veľvyslanca prezident Dr. Tiso súhlasil s príchodom okupačných jednotiek na Slovensko. Stalo sa tak 29. augusta 1944 v doobedňajších hodinách. Jednotky nacistického Nemecka začali okupovať Slovensko. Bol to signál k celonárodnému ozbrojenému vystúpeniu všetkých protifašistických síl. Pplk. J. Golian vydal rozkaz na ozbrojený odpor. Začalo sa SNP.


Východoslovenské divízie boli okamžitým zásahom Wehrmachtu odzbrojené a porazené. Fašistické vojská obsadili hlavné mesto a značné priestory na západnom a východnom Slovensku. Ráno 30. augusta 1944 povstalecké jednotky prišli do Banskej Bystrice, ktorá sa stala politickým a ekonomickým centrom povstania. Prvé boje sa uskutočnili v Strečnianskej tiesňave.
Povstalecké vojská bojovali pod názvom 1. československá armáda na Slovensku. Do 7. októbra 1944 bol veliteľom tejto armády generál Ján Golian, neskôr ho na tomto poste vystriedal generál Rudolf Viest.
Prvá etapa obrany povstaleckého teritória trvala od začiatku povstania do 10. septembra 1944. V tejto etape dosiahli povstalci stabilizáciu frontu. V septembri 1944 prebrala správu povstaleckého územia Slovenská národná rada. Stala sa vrcholným politickým, zákonodarným a výkonným orgánom. Počas povstania pri Veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku pôsobili aj vojenské misie spojeneckých mocností : sovietska misia 1. UF pod velením mjr. Ivana Ivanoviča Skripku-Studenského, americká vojenská misia s por. Jamesom Holtom Greenom a britská misia s mjr. Sehmmerom. Veliteľom oddielu francúzskych partizánov bol Georgez Barazer de Lannurien.


V druhej etape, ktorá trvala od 10. septembra 1944 do 18. októbra 1944, prichádza na slovenské územie zo Sovietskeho zväzu 1. čs. letecký stíhací pluk a 2. čs. paradesantná brigáda. Východokarpatskou operáciou 1. a 4. UF sa začalo priame oslobodzovanie nášho územia. Jej súčasťou bola Karpatsko-duklianska operácia, ktorá predstavovala hlavnú pomoc SNP. Vojaci 1. čs. armádneho zboru sa vyznamenali v bojoch o mesto Dukla a Dukliansky priesmyk a 6.10. 1944 prekročili čs. štátnu hranicu.


Tretia etapa trvala od 18. októbra 1944 do obsadenia Banskej Bystrice okupačnými jednotkami. Na konci októbra 1944 SNR, Rada na obranu Slovenska a Veliteľstvo 1. čs. armády rozhodli o ústupe do hôr a prechode povstalcov na partizánsky spôsob boja. Dňa 27.10. 1944 jednotky SS vstúpili do Banskej Bystrice. Z predsedníctva SNR zastali na Slovensku iba Karol Šmidke, Gustáv Husák, Daniel Ertl, Jozef Styk, Jozef Lettrich a Matej Josko. Po ústupe do hôr sa začalo obdobie krutého teroru a krvavých represálií proti účastníkom SNP, ich rodinným príslušníkom, ale aj nevinnému civilnému obyvateľstvu. Fašisti na území Slovenska vypálili 93 obcí a po vojne sa v 211 masových hroboch našlo 5 304 obetí. Dňa 3. novembra 1944 boli v Pohronskom Bukovci zajatí povstaleckí generáli Golian a Viest, neskôr boli vypočúvaní v Banskej Bystrici, Bratislave a Berlíne. Boli popravení na neznámom mieste.


Spojenecká pomoc USA a účasť Američanov v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944
SNP sa v roku 1944 svojím rozsahom, vojenským, národným i medzinárodným významom zaradilo, podľa hodnotenia spojencov, k najväčším vojensko-politickým činom slovenského národa v jeho modernej histórii. Začlenilo sa do širokého kontextu a antifašistického hnutia odporu v Európe. Jeho začlenenie do medzinárodných súvislostí zlikvidovalo chápanie Slovenska ako nemeckého vazala. Nezanedbateľná bola i skutočnosť, že USA uvítali SNP ako významnú vojenskú akciu v dobe, keď vrcholil boj s nacizmom. Ministerstvo zahraničných vecí USA deklaráciou zo 7. 9. 1944 uznalo povstalecké ozbrojené sily ako spojeneckú armádu so všetkými právnymi náležitosťami. Rovnako tak urobila aj vláda Veľkej Británie a vláda Sovietskeho zväzu.


V júli 1943 sa spojenci vylodili na Sicílii a v južnom Taliansku. Pri svojom postupe na sever sa zmocnili leteckých základní v južnej a východnej časti Apeninského polostrova. Urýchlene začali budovať ďalšie letecké základne, na tieto základne sa už v novembri 1943 začali presúvať útvary 15. US AF, 12. AF a nové útvary presunuté zo Spojených štátov.
Od začiatku roku 1944 začali bojové zväzy 15. US AF intenzívne využívať vzdušný priestor nad južným, západným a stredným Slovenskom. Nad našim územím viedli preletové trasy mohutných bombardovacích zoskupení a ich stíhacieho sprievodu. Štartovali zo svojich základní v Taliansku. Mierili k strategickým cieľom na území okupovaného Poľska, Moravy, Sliezska, zasadzovali údery nacistickému Nemecku a vracali sa späť na materské základne. Okolie Bratislavy a juhozápadného Slovenska zároveň slúžilo ako otočný bod pre spiatočné prelety amerických bombardovacích skupín po ukončení náletov na priemyselné ciele v priestore Viedne, severného Rakúska a Maďarska. Začiatkom júna 1944 spojenci otvorili druhý front v západnej Európe a ich letectvo ešte viac zintenzívnilo bombardovanie strategických cieľov v celej okupovanej Európe, v Nemecku a na území jeho spojencov. Týmito cieľmi boli vojenské objekty a výrobné podniky dôležité pre vojnovú produkciu Nemecka (zbrojárske a chemické závody, elektrotechnický priemysel, rafinérie minerálnych olejov, firmy vyrábajúce syntetický benzín). Na zozname dôležitých cieľov pribudli železničné stanice, zriaďovacie nádražia, železničné mosty a viadukty. Už 14. 6. 1944 lietadlá B-17G ťažkým náletom značne poškodili zriaďovacie depo v Komárne, ktoré vtedy patrilo k územiu Maďarska.


Nálet 15. US AF na rafinériu Apollo a Zimný prístav Bratislava 16. 6. 1944, uskutočnený na základe operačného rozkazu Able 59 vydaného 15. júna o 16.00 h veliacim generálom 15. Air Force Nathanom Twiningom, zničil továreň na 80 %. Veľmi ťažko boli poškodené aj prístavné zariadenia, osobné a dopravné lode v Zimnom prístave, železničná vlečka, sklady tovarov a zariadenia na plnenie železničných cisterien firmy Apollo. Zásahom sa nevyhli ani obytné domy, administratívne budovy, školy, obchody, kaviareň Astória a ďalšie.
V ďalších dňoch a týždňoch nasledovali nálety na Devínsku Novú Ves, Dubnicu nad Váhom a Dubovú, hlavnými cieľmi boli železnica, zbrojná výroba v pobočke Škodových závodov a štátna rafinéria.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenské národné povstanie SOŠ 2.9657 978 slov
Slovenské národné povstanie SOŠ 2.9367 1977 slov
Slovenské národné povstanie GYM 2.9837 1260 slov
Slovenské Národné Povstanie SOŠ 2.9898 6868 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.