Príčiny, priebeh a dôsledky husitského hnutia
Od čias, keď sa Praha stala hlavným mestom rímsko-nemeckej ríše a sídlom univerzity, veľmi citlivo reagovala na všetky problémy európskej politiky. Najmä najdlhšia a najznámejšia pápežská schizma, ktorá nastala medzi rokmi 1378 – 1417 spôsobila nedôveru k cirkvi. Súčasníci v nej videli hlavnú príčinu všetkých ostatných spoločenských problémov. Prostredníctvom českých kázní v pražskej staromestskej Betlehemskej kaplnke sa tieto myšlienky dostávali aj medzi jednoduchý ľud.
Od roku 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke profesor pražskej univerzity Majster Jan Hus. Vo svojich kázňach kritizoval cirkevných a svetských feudálov a hodnostárov, vyčítal im, že nežijú podľa Božích prikázaní. Hlásal, že iba spravodlivý a cnostne žijúci človek môže vládnuť poddaným. Príčinu všetkého zla a nespokojnosti videl v bohatstve cirkevných hodnostárov. Hus sa stal vodcom českej reformácie a svojimi názormi a postojmi si získal priazeň českého ľudu, no viditeľne si proti sebe poštval celú cirkev, bohatých mešťanov a šľachticov. Spor vyvrcholil v roku 1412, keď Hus verejne vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré vyhlásil rímsky pápež. Ten ho na oplátku exkomunikoval, tak ako mnoho ostatných ľudí, ktorí mali v tých časoch iné predstavy o živote a spoločnosti, ako on sám. Keď mu následne pražský arcibiskup zakázal kázať v Betlehemskej kaplnke, pokračoval v kazateľskej činnosti na českom vidieku.
V roku 1414 sa zišiel v nemeckej Kostnici koncil (snem najvyšších cirkevných hodnostárov), na ktorý pozval rímsky kráľ Žigmund Luxemburský aj Jána Husa. Snem mal pôvodne rokovať o mnohých cirkevných reformách. Hus pozvanie prijal, lebo veril, že cirkevný snem mu dá za pravdu pri verejnom rozhovore. Bezpečnosť mu zaručoval "glejt", čo bola listina vydaná Žigmundom. Aj napriek tomu koncil Husa uväznil a nútil ho, aby odvolal svoje učenie a priznal si svoju chybu. Keď Hus odmietol odvolať články svojho učenia označené za bludné, koncil s ním odmietol diskutovať. Jan Hus bol napokon odsúdený ako kacír a 6. júla 1415 za živa upálený.
Zvesť o upálení Jana Husa vyvolala v Čechách veľké pobúrenie. Česká a moravská šľachta zaslala koncilu protestný list, na ktorý privesilo svoje pečate celkovo 452 šľachticov. Zástancovia Husovho učenia sa začali nazývať husitmi. Pokladali sa za pravých kresťanov, čo demonštrovali prijímaním pod "obidvoma spôsobmi" (chlieb a víno). Symbolom tejto "pravej viery" bol kalich. Husovo učenie sa stalo ideologickou zbraňou husitského revolučného hnutia. Od jari roku 1419 sa husiti schádzali v jednotlivých krajoch Čiech, na návršiach a kopcoch, často chodievali ozbrojení. Najväčšie púte boli pri Hradci na hore Oreb a v južných Čechách na hore Tábor. Otvorené bojové vystúpenie husitov v Prahe zorganizoval v lete a v jeseni 1419 Ján Želinský, ktorý zaútočil vo svojich kázňach proti feudálom a prudko napadol kráľa Václava IV.
Nové nepokoje nastali v septembri roku 1419 po správe o smrti kráľa. K bojujúcemu ľudu sa pridal veliteľ vyšehradskej posádky Ján Žiška z Trocnova. Husiti sa rozštiepili na dva základné prúdy či krídla. Na prvé, radikálne – umiernení kališníci, a druhé, ľudové krídlo - táboriti. Strediskom ľudového krídla bolo mesto Tábor, ktoré v revolučnom vystúpení požadovalo odstránenie feudalistického poriadku a nastolenie spoločenskej rovnosti, no umiernené, meštianske krídlo, sa usilovalo iba o reformu cirkvi. Radikálnu časť husitov tvorila pražská chudoba a vidiecky ľud, umiernených predstavovalo najmä pražské meštianstvo a šľachta. Táborskí husiti sa usilovali položiť základy novej spoločnosti, riadiacej sa zásadami rovnosti a bratstva. Zrušili feudálne výsady a práva, odstránili súkromné vlastníctvo. Jeden z deviatich hajtmanov v tábore bol aj už spomínaný Ján Žiška.
Kráľ Žigmund sa rozhodol vojensky poraziť husitov a dosiahol u pápeža vyhlásenie križiackej výpravy proti husitským Čechám. Pod vedením Jána Žišku porazili 14. júla 1420 husiti križiakov vo Vítkove. V čase obliehania Prahy vznikol spoločný husitský program nápravy kresťanstva, takzvané "štyri pražské artikuly", ktorý vyvieral z triednych záujmov meštiansko-šľachtického krídla husitského hnutia:
1. Aby slovo Božie bolo slobodne kázané.
2. Aby sviatosť oltárna bola prijímaná pod obidvoma spôsobmi.
3. Aby sa trestali ťažké hriechy.
4. Aby sa odstránilo svetské panovanie cirkvi.