Židia v Nemecku boli zbavení občianskych
a majetkových práv. Boli zakázané aj styky s Židmi a prísne sa trestali.
Postupom času sa Nemecko rozširovalo a s ním sa rozširovali aj jeho zákony.
Mnohí Židia vedeli o nebezpečenstve a včas emigrovali. Medzičasom však už bolo pripravené tzv. konečné riešenie. Konečné riešenie židovskej otázky
sa rovnalo úplnej fyzickej likvidácii Židov v koncentračných táboroch. Hitler ho s radosťou prijal. ŽIDIA NA SLOVENSKU POČAS VOJNY

Už pred vznikom vojnovej Slovenskej republiky bolo možné počuť z úst vysokých predstaviteľov HSĽS rôzne protižidovské slová. Po vzniku štátu
sa stalo slovo Žid nadávkou a synonymom nepriateľa štátu. Štát bol
pevne pripútaný k Nemecku a veľmi rýchlo začal podľa jeho vzoru veľkú
protižidovskú kampaň. 3.septembra 1940 prišlo prvé konkrétne opatrenie
tzv. arizácia židovských podnikov. Účelom tohoto zákona bolo „vykonať všetko,
čo je potrebné na vyradenie Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života a prevod majetku Židov do kresťanského vlastníctva“.
Tento krok bol veľmi šikovným ťahom vlády. Arizátori prišli ľahko k majetku
a mali veľký záujem aby Židia opustili Slovensko a nikdy sa nevrátili.
Až pri arizácii sa zistila veľká hospodárska sila Židov. Oficiálne priznali
majetok v hodnote 4,3 mil. korún, pričom štátny rozpočet predstavoval v roku
1940 asi 2,75mil. korún. 9.septembra 1941 bol vydaný tzv.židovský kódex, ktorý bol vernou kópiou
nemeckých norimberských zákonov. Za Žida bol považovaný občan , ktorý
mal aspoň jedného rodiča Žida. Bolo zakázané kresťanom aby uzatvárali
so Židmi manželstvo , znemožňoval im štúdia na stredných a vysokých školách
a vyradil židov z akéhokoľvek verejného života. Slovenskou špecialitou bolo
napr. zákaz vlastníctva platne so štátnou hymnou,alebo štátnej vlajky.
17.marca 1942 vznikli na mnohých miestach Slovenska pracovné židovské tábory.
25.marca 1942 odišiel prvý transport Židov do Poľska .Neskôr nasledovali
ďalšie z celými rodinami.Do 20 októbra 1943 bolo deportovaných asi 60 tisíc
Židov. Neskôr počas okupácie bolo deportovaný ďalší Židia. Boli zbavený
občianstva a za poplatok 500 ríškych mariek za človeka boli bez možnosti
návratu deportovaní do Poľska. Mierili väčšinou do koncentračných táborov
v Osvienčime a Treblinke.