Celý tábor bol obohnaný 2,5 m vysokými
ostnatými drôtmi, ktoré boli husto poprepletané smrekovými vetvami. Táto stena
bola ešte asi o 0,5 m vyššia vďaka piesočnému násypu.

Obete Treblinky prichádzali vždy vlakom. Podľa toho v akých vagónoch sa vedelo odkiaľ. Preplnené dobytčie prichádzali z Ruska , Ukrajiny a Poľska.
Osobné boli väčšinou zo západnej Európy , alebo Československa. Esesmani
vyhnali ľudí na tzv.Entklaidungplatz kde sa všetci vyzliekli, muži na jednej a
ženy s deťmi na druhej strane. Ženy išli potom do kaderníctva (Friseurstube),
kde im ostrihali vlasy. Bolo z nich vraj dobré tesnenie do motorov. Muži medzitým zarovnali všetky veci na veľké priestranstvo (Sortierugsplatz) , kde
sa veci zhromažďovali a triedili. Ak potrebovali tábor doplniť o väzňov-robotníkov vybrali stranou silných mužov , alebo špecializovaných majstrov
(zámočníkov, zlatníkov, krajčírov...). Neboli to však veľké čísla a tak bolo
vybraných sotva 5-10 ľudí z transportu , podľa potreby. Potom už
spoločne mužov aj ženy hnaly do plynových komôr. Stále ich nútili pobiehať
aby boli zadýchaný a dlho plynu nevzdorovali. Predtým im ešte odoberú všetky osobné veci a cennosti. Ďalej sú už vháňaní do vstupnej chodby
so „sprchovacími“ komorami po obidvoch stranách. Esesmani ešte vmlátia
posledných oneskorencov dnu a sprchy miesto vody vyfukujú plyny z motorov
automobilov. Za 15-20 minút boli obete mŕtve. Mŕtvolám ešte rýchlo vylomia
zlaté zuby. Potom ich väzni odnesú do pripravených masových hrobov a
zasypú vápnom. Posledný prichádza na rad báger, ktorý zahrabáva hroby.
Hukot motorov a bágra bolo počuť stále. Neskôr začali telá spaľovať.
Chorý a chôdze neschopní boli oddeľovaní. Boli posielaní do malej budovy
s označením Červeného kríža , kde ich okamžite stieľali. Toto miesto sa
nazývalo lazaret a končili tu životy aj chorý väzni a väzni , ktorí sa zdali
lenivými. Výraz „vykončiť“ označuje jedinú liečbu v lazarete-smrť.

Tábor Treblinka začal takúto prevádzku v júli 1942 prvými transportami
z Varšavy. V tej dobe bol vybavený len základným vybavením—niekoľko
drevených barákov , murovaná budova s plynovými komorami a strojovňou.
Dostavali ho väzni z transportov , ktorí boli vybraní a večer postrieľaní.
Esesmani boli veľmi krutí , oveľa viac ako neskôr.