Postupne vybrali
stálych robotníkov-otrokov , ktorých život mal neveľkú cenu , lebo pri veľkých
stratách boli vyberaní nový. V dobách stáleho chodu sa denný počet usmrtených pohyboval okolo 4 tisíc. V dobách väčších transportov vyriešila
Treblinka otázku 15-18 tisíc ľudí. Čísla vybraných však boli veľmi nízke.
Z trasportu z Terezína okolo 20, a z toho kde bola väčšina z 5000 ľudí
Slovákov iba jeden jediný.
O celý chod tábora sa starali príslušníci SS , ktorý bývali v civilnom zamestnaní všelikým. Niektorý boli veľmi mierny a málokedy trestali väzňov.
Boli ale aj taký ktorý sa bezohľadne obohacovali na úkor väzňov , ale predovšetkým sa vyžívali v zabíjaní , mučení a veľkom znepríjemňovaní života.
Bol to predovšetkým dozorca Kutner prezývaný Kiwe. Bol obávaný medzi väzňami ako aj medzi ostatnými dozorcami. Vždy ochotne poslal väzňa do
lazaretu a tiež vždy s radosťou vykonával tresty. Jeho vernými spolupracovníkmi boli dozorcovia Franz a Miete. Naproti tomu boli aj iní.
Franz Klan si korbáčom oprašoval topánky, varoval pred nadriadenými
dozorcami, nebadane pokladal kúsky čokolády pred väzňov. Bol lekár-psychia-
ter a v Treblinke vydržal len krátko. Dobrovoľne sa prihlásil na front.
Väčšina dozorcov podľahla atmosfére tábora a veľmi sa im pozmenili ich
charaktery.
Pomocníkmi mužom SS boli mladý chlapci z Ukrajiny. Mali názov „Vachmani“
a mali menšie právomoci ako dozorci z SS. Mali zbrane a dohliadali na poriadok a prácu v tábore. Snažili sa zarobiť a tak nikdy nepohrdli obchodom s väzňami.
Väzni boli tí „šťastní“, ktorí boli vybraní na práce v tábore. Ich stav sa pohyboval niečo vyše tisíc ľudí. Pracovali na roztrieďovaní vecí zavraždených.
Triedili ich , zhromažďovali v skladoch a takto sa odvážali do ríše, kde boli
používané ako zásoby pre robotníkov a vojakov. Ďalšou činnosťou bolo
zhromaždenie a roztavenie zlata, ktoré sa tiež odvážalo v tehličkách do Nemecka. Preto boli zlatníci starostlivo vyberaní a cenení. V tábore sa im
žilo dobre , pretože mali vždy nejaké zlato schované. Ostatní pracovali na
samotnom chode tábora. Život väzňa sa odvíjal od počtu transportov. Veľmi sa tešili na trasporty nové, lebo znamenali obstojné prežitie. V roku 1942 prichádzali transporty nepretržite a tábor pracoval v maximálnom tempe.