Patrili k nemu menšie tábory: poľnohospodársky Budy,
hydinársky Harmeze, záhradnícky Rajsko a chemické laboratória.
Osvienčim III oficiálny názov Buna tábor pre výstavbu gigantických tovární
na výrobu gumy a pri uhoľných baniach.
Osvienčim IV boli to tábory zakladané na jeseň 1944

Koncentračný tábor Birkenau sa nachádzal asi 2 kilometre na západ od
Osvienčimi. Nemci sa snažili pre zakrytie súvislostí s Osvienčimom a preto
používali adresy Birkenau u Neu Berunu, alebo Waldsee. Väzni písali
lístky s rôznymi adresami. Museli napísať určitý počet lískov, aby sa
videlo ako im je dobre.
Hlavným cieľom Birkenau bolo zničenie ľudí nepohodlných nemeckej ríši.
Úlohu splnil takmer dokonalo. Odhaduje sa, že bol osudným pre asi
3,5 milóna ľudí z toho zhruba 90% Židov. Veľkokoncentrák Birkenau bol
budovaný asi pre 250 000 väzňov. Svoje meno dostal po kedysi kľudných
dedinkách ktoré museli ustúpiť veľkomestu otrokov. Z poľských Březiniek sa
vybudoval nemecký Birkenau. Mal byť zásobárňou pre krematóriá a ich plynové komory. Meral dva kilometre štvorcové (2*1 Km) a jeho obchôdzka
trvala dve hodiny...




Tábor sa delil na tri úseky- B I- postavený v roku 1941 sovietskymi zajatcami
z materiálu zbúraných dedín. Boli v ňom umiestnené ženy
B II- bol postavený v roku 1942 a boli tu umiestnení muži, maďarské ženy a
cigánske rodiny. B III- nebol dostavaný , ale v roku 1944 tu umiestnili maďarské ženy.
Hlavnými budovami tábora boli krematória. Boli štyri a pri nich boli umiestnené
odvšivovacie stanice a malé plynové komory. V tábore sa tiež nachádzali aj
vodáreň, budovy SS a čistiaca stanica. Pri stavaní tábora v roku 1941 pracovali sovietski zajatci v otrasných podmienkach a väčšina ich tu aj zahynula. Mesiace výstavby v roku 1942
boli rovnako strašné. Denne zomierali stovky vyhladnutých väzňov. Večer
boli vybraný najsilnejší aby odniesli mŕtve telá. Boli ťažko bití, lebo sa
zdráhali telá v rozklade nosiť. Za vodu sa vtedy platilo pol dennej dávky
chleba za fľašu, lebo bol len jeden kohútik na 8000 väzňov. Nemohli sa
umývať, boli zavšivení a museli sa holiť bez vody. V nedeľu sa museli kúpať
v bahne vo výmole za posmechu esesákov.
Po dokončení tábora začali sem dopravovať nič netušiace obete z celej Európy. Medzi prvými obeťami boli aj slovenskí Židia. Osoby, ktoré neboli vybrané priamo do plynu boli zahnaní do dezinfekcie.
Tu ich obrali o všetko a dali im staré pruhované šaty. Bolo mu pridelené
číslo, ktoré mu bolo vytetované na predlaktie ľavej ruky. Všetci sa k nim
správali hrubo a surovo.