Vývin k absolutistickej monarchii vo Francúzsku
Vo Francúzsku už na začiatku 14. storočia vzniklo stavovské zhromaždenie. Prvýkrát sa zišlo za vlády Filipa IV. Pekného (1285 - 1314). Vojny s Anglickom viedli tohto panovníka do finančných ťažkostí, z ktorých chcel vyviaznuť mimoriadnym zdanením francúzskeho duchovenstva. Tým sa dostal do ostrého sporu s pápežom. Dostali sa do ostrého sporu a obe strany vyrábali nepravé listiny, ktorými sa navzájom hanobili. A práve v tomto zápase sa Filip usiloval získať si podporu miest, preto pozval prvýkrát ich zástupcov na zhromaždenie šľachty a duchovenstva. To bol začiatok stavovského snemu, ktorý nazvali generálne stavy (v roku 1302). Zvolávali sa veľmi zriedka a rozhodovali o daniach.
Nasledovala etapa nepokojov, vojen s Anglickom (napr. 100-ročná vojna), ... Ľudový odpor, utvorenie žoldnierskeho vojska a zavedenie pravidelnej dane od hlavy, tzv. taille (táj), po úspešnom skončení 100-ročnej vojny upevnili vo Francúzsku kráľovskú moc, ktorá nadobúdala črty absolutizmu.
Rozhodný úspech pri zjednocovaní krajiny dosiahol francúzsky kráľ Ľudovít XI. (1461 - 1489). Koncom 15. storočia vznikla vo Francúzsku centralizovaná feudálna monarchia, a tak sa stalo jednotným národným štátom. Kráľ sa opieral predovšetkým o meštianstvo a feudálov ovládal tým, že ich pripútal ku kráľovskému dvoru.
Kým bolo Francúzsko stavovskou monarchiou, fungovali tu tri generálne stavy: šľachta, duchovenstvo a meštianstvo. Duchovenstvo a šľachta neplatili dane, boli to privilegované
skupiny, kým mešťania (buržoázia - podnikatelia) pracovali, platili dane a navyše im stále niekto alebo niečo sťažovalo ich podnikanie (neprivilegovaná skupina).
Henrich IV. (1589 - 1610)
Medzitým začalo do Francúzska prenikať luteránstvo; bolo to ešte za vlády Františka I., ktorému sa to podarilo potlačiť. Veľký ohlas vo Francúzsku však mal kalvinizmus, s ktorým sa spája meno Henricha Navarského z rodu Bourbonovcov, ktorý sa stal vodcom prívržencov kalvinizmu vo Francúzsku (nazývali sa hugenoti). Proti hugenotom sa postavil mocný vojvodský rod katolíckych Guisovcov. V rokoch 1562-1589 sa odohralo 8 hugenotských vojen, v ktorých bojovali hugenoti proti katolíkom.
Henrich Navarský chcel ukončiť tieto spory, a preto sa rozhodol oženiť s Margarétou Medicejskou, ktorá bola kresťankou („Paríž stojí za jednu noc.“). 23. augusta 1572 sa odohrala tzv. bartolomejská noc, kedy boli povraždení hugenoti účastní na svadbe (dala ich zavraždiť Margarétina matka Katarína Medicejská).
Po zavraždení kráľa nastúpil na francúzsky trón Henrich Navarský ako Henrich IV. Prestúpil na katolícku vieru, ale vydal tzv. nantský tolerančný edikt, ktorým sa stali hugenoti slobodní a skončili sa vnútorné náboženské spory medzi nimi a katolíkmi. Henrichovi sa postupne podarilo ovládnuť šľachtu podplácaním, ale aj trestami. Roľníkov upokojil znížením daní a mešťanov si získal podporovaním výroby a obchodu.
Po jeho smrti sa však znovu objavili nepokoje. Henrichove zisky boli premrhané a poručnícka vláda bola doslova hračkou v rukách dvorských skupín. Preto táto vláda zvolala generálne stavy, aby rozhodli o nových daniach. Ich rokovanie však nikam neviedlo, lebo riešili konflikty medzi sebou (šľachta a duchovenstvo vs. mešťania).
Ľudovít XIII.
Obrat v týchto neusporiadaných pomeroch nastal až v polovici dvadsiatych rokov 17. storočia, keď za vlády Ľudovíta XIII. Začal spravovať štátne záležitosti prvý minister kardinál Richelieu.
Ten pokračoval vo vládnom programe Henricha IV. Odbojných feudálov skrotil väzením, rúcaním ich hradov a popravami. V záujme jednoty štátu zakročil aj proti hugenotom; zobral im ich pevnosti, ale náboženskú slobodu im ponechal. Vymenoval nových kráľovských úradníkov. Mešťanov si získal podporovaním obchodu a priemyslu. Jeho úsilie však bolo veľmi nákladné, preto sa museli opäť zvyšovať dane, čo vyvolalo mnohé roľnícke povstania.
Ľudovít XIV. (1643 - 1715)
Francúzsky absolutizmus dosiahol vrchol za vlády Ľudovíta XIV. Po smrti Ľudovíta XIII. sa dostáva na trón jeho 5-ročný syn Ľudovít XIV. Počas jeho maloletosti sa regentkou stala jeho matka Anna Rakúska a prvý ministrom kardinál Mazarin. Keď Ľudovít dosiahol vek 18 rokov, stal sa právoplatným kráľom. Jeho predstavu o svojom postavení a moci v štáte najlepšie dokladá jeho výrok: „Štát som ja!“ Cítil sa natoľko silný, že sa označil za kráľa, okolo ktorého sa točí všetko dianie vo Francúzsku, volali ho Kráľ Slnko (Roi Soleil).
Už od začiatku svojho vládnutia vyžadoval od každého bezpodmienečnú poslušnosť, kráľovská rada a kancelár nemohli nič vydať ani prijať bez jeho súhlasu. Ľudovít sa z úradu snažil odsúvať vysokú šľachtu a nahradzovať ju veľmi schopnými a lojálnymi ministrami predovšetkým zo strednej vrstvy. Podporu nachádzal v prepracovanom policajnom aparáte. V žoldnierskej armáde a v katolíckej cirkvi (hugenotov sa snažil likvidovať, zrušil Nantský edikt).
Počas svojej vlády stabilizoval vnútornú i zahraničnú politiku a vytvoril z Francúzska európsku veľmoc. K stabilizácii vnútroštátnej situácie výrazne prispela na tie časy pokroková ekonomická teória merkantilizmus. Autorom bol Ľudovítov minister financií Jean Baptiste Colbert. Podľa neho základom bohatstva štátu má byť jeho nerastné bohatstvo, presnejšie zisky z ložísk drahých kovov. Akýkoľvek dovoz drahých kovov bol zakázaný. Zároveň bolo uvalené vysoké clo na výrobky vyvážané do zahraničia. Ľudovít na jeho podnet podporoval rozvoj remesiel a manufaktúr, čím zabránil, aby kvalifikovaní remeselníci odchádzali do cudziny. Zároveň do krajiny povolával zahraničných odborníkov, ktorým poskytoval výhody.
Kráľ Slnko svoj záujem sústredil aj na vedu a kultúru. Povolával zahraničných vedcov a umelcov (hlavne z Talianska). Z Paríža vytvoril hlavné a najreprezentatívnejšie mesto Európy.
Zrekonštruoval parížsky chrám Notre Dame, veľkolepo dostaval Louvre, tiež postavil jeden z najnádhernejších zámkov v Európe Versailles (údajne preto, že jednému svojmu ministrovi závidel jeho krásny palác a chcel mať ešte krajší).
Rok 1789
Absolutizmus sa vo Francúzsku udržal aj v 18. storočí. Vo svojej politike ho presadzoval aj Ľudovít XVI. Práve za jeho vlády vypukla vo Francúzsku revolúcia.
Všetko sa začalo vo februári 1789 voľbami do generálnych stavov. Šľachta a duchovenstvo mali časté konflikty s tretím stavom (buržoázia - podnikatelia, majitelia veľkých tovární, manufaktúr, bankári a bohatí mešťania). Keď bola situácia vážna, 5. mája 1789 zvolal kráľ po viac ako 100 rokoch zasadanie generálnych stavov. Zasadanie sa konalo vo Versailles a cieľom kráľa bolo zdaniť jednotlivé stavy. To však samozrejme museli stavy odhlasovať. A tu vznikol problém, pretože každý stav mal jeden hlas, tým pádom by tretí stav nič nezmohol. Preto mešťania žiadali hlasovanie typu 1 hlas - 1 človek. Prvé dva stavy to však nemienili prijať, lebo chránili vlastné záujmy, preto sa tretí stav oddelil, a vypukli nepokoje, ktoré vyústili do Veľkej francúzskej revolúcie.