referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Filip
Piatok, 23. augusta 2019
Zámorské objavy
Dátum pridania: 18.01.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 656
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 
Už v roku 1493 prebiehali rokovania medzi Španielskom a Portugalskom o sférach vplyvu. V tom roku vydal pápež Alexander VI. bulu Inter caetera, po ktorej nasledovali obojstranné rokovania v meste Tordesillas v roku 1494. Dosiaľ objavené i neznáme oblasti v Atlantiku boli rozdelené medzi obe veľmoci a deliacou líniou bola myslená čiara približne 2000 km na západ od Kapverdských ostrovov. Územia na západ od nej patrili Španielsku a na východ zase Portugalsku. O 30 rokov neskôr došlo opäť k deleniu sveta medzi obe mocnosti, keď sa stretli v boji o Moluky. Hranica potom viedla východne od Molúk súostrovím Mariány a Novou Guineou. Po úspešnej plavbe Vasca de Gamu do Indie v rokoch 1497-1498 Portugalci rýchlo pokračovali vo svojej expanzívnej politike. Bezohľadne a brutálne sa vysporiadali nielen s konkurujúcimi arabskými kupcami, ale i s domorodým obyvateľstvom, ktoré sa nechcelo podrobiť dobyvateľom. Pre rozsiahle územia sa Portugalci sústreďovali na oporné body pozdĺž pobrežia. Ich postup bol v dôsledku toho pomerne rýchly, hlavne potom, keď miestokráľ Albuquerque dobyl za obrovských zverstiev dôležité mesto Goa, ktoré sa stalo hlavným centrom portugalského koloniálneho panstva v Indii.

V roku 1511 sa zmocnili mesta Malakko na Malajskom polostrove. Odtiaľ prenikali ďalej v snahe dosiahnuť Moluky a získať nadvládu nad najbohatšou oblasťou korenia. V roku 1512 nadviazali v Kantone styky s Čínou. Už začiatkom 16. storočia sa veľmi vážne začal brať názor Ameriga Vespucciho, že Kolumbus objavil nový kontinent. Táto domnienka viedla k pokusu oboplávať túto zem a dostať sa do Tichého oceánu, na ktorého pobrežie sa dostal v roku 1513 Španiel Balboa, keď prešiel naprieč Strednou Amerikou. V roku 1519 vypravili Španieli 5 lodí s posádkou 253 mužov pod vedením Portugalca Fernãoa Magalhãesa, aby objavil cestu do Indie smerom na západ. 20. septembra 1519 lode opustili Španielsko, 21. októbra 1520 dorazili k prielivu medzi Ohňovou zemou a Južnou Amerikou, dnes Magalhãesov prieliv a 28. novembra 1520 doplávali do Tichého oceánu. V marci 1521 lode dorazili k Filipínam, kde bol Magalhães domorodcami zabitý. Len 2 lode pokračovali k Molukám a do Španielska sa v septembri 1522 vrátila už len jedna loď, síce plne naložená korením, ale iba s 18 námorníkmi z pôvodnej posádky. Táto prvá plavba okolo sveta potvrdila možnosť dosiahnuť Indiu i cestou na západ, ďalej skutočnosť, že Amerika je pevnina a takisto i guľatosť Zeme. Plavba postavila na správnejšiu mieru predstavu o vzdialenosti medzi Amerikou a Áziou a zároveň Španielom ukázala, že táto cesta je pre veľkú diaľku nepoužiteľná. To, že sa Španieli objavili v oblasti, ktorú Portugalci považovali za svoju doménu, viedlo k dlhému jednaniu o vymedzení oblastí, čoho výsledkom bola zmluva v Zaragoze v roku 1529. Španielsko získalo Filipíny a Portugalci si udržali Moluky.

V dobe keď sa Magalhães plavil pozdĺž juhoamerickej pevniny, Španieli prenikali do Strednej a Južnej Ameriky, o ktorej počuli, že je bohatá na zlato a striebro. Po predchádzajúcich plavbách po Mexickom zálive sa v roku 1519 vydala na pochod výprava pod vedením Fernanda Cortéza do ríše Aztékov. Úspechu Cortézovej výpravy veľkou mierou pomohla nespokojnosť kmeňov, podmanených Aztékmi, a vojenská prevaha výpravy. Obyvateľstvo hlavného mesta Tenochtitlánu, do ktorého celkom ľahko vtiahol, sa však veľmi skoro spamätalo z ohromenia nad nevídanými zbraňami, zvieratami a ozbrojenými ľuďmi nezvyčajne bielej pleti. Keď Aztékovia spoznali krutosť a ľstivosť Španielov, pozdvihli sa k odporu a Cortéz musel statočne sa brániace mesto dobyť s novými silami v roku 1521. Poklady hlavného mesta naplnili pokladnice španielskeho kráľa a podnietili ho k ďalším výbojom nielen v Mexiku, ale aj na polostrove Yucatan v ríši Mayov a tak isto i v Južnej Amerike.Podobným spôsobom ako Mexiko bolo dobyté i Peru, kde sa rozprestierala ríša Inkov. Dobytie a rozvrátenie ríše Inkov v rokoch 1531-1535 bolo dielom dvoch dobrodruhov Francisca Pizarra a Diega Almagra. I pri tejto výprave zohrala významnú úlohu vnútorná slabosť veľkej ríše s veľkým počtom nespokojných kmeňov, boje o trón vo vládnucej rodine, poverčivá úcta obyvateľstva voči bielym cudzincom, strach z koní a diel a zo zverstiev Španielov. Španieli sa zmocnili posledného Inku Atahualpa, nechali si ho vyplatiť veľkým množstvom zlata a striebra a potom ho dali zabiť. Po zničení ríše Inkov pokračoval Almagro v ťažení na Chile. Súčasne s výpravou do Peru prenikli Španieli do Kolumbie, Venezuely a Argentíny v roku 1538. Buenos Aires bolo založené v roku 1535.Pádom ríše Aztékov a Inkov končí veľké obdobie významných zemepisných objavov, ktoré trvalo približne 100 rokov.

 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Zámorské objavy SOŠ 2.9661 1695 slov
Zámorské objavy SOŠ 2.9652 3211 slov
Zámorské objavy SOŠ 2.9441 2253 slov
Zámorské objavy GYM 2.9501 702 slov
Zámorské objavy GYM 2.9728 1660 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.