Dôsledky zámorských objavov

1.1 Dôsledky zámorských objavov

1. celosvetový obchod

Hlavným predmetom diaľkového obchodu nebol už len prepychový tovar. Vytvoril sa svetový obchod, ktorý prebiehal:
a) z Európy do zámoria: najmä remeselné výrobky, potraviny, súkno, plátno, železné výrobky, zbrane, kožený tovar.
b) do Európy zo zámoria: zemiaky (v Európe sa nejedli, až do 17. st. nimi kŕmili dobytok), korenie, bavlna, kukurica, paradajky, paprika, káva, kakao, tabak, kožušiny, striebro a zlato.
c) z Európy do Afriky sa vyvážali zbrane a z Afriky do Ameriky otroci

2. presunutie centier európskeho obchodu

Centrá sa presunuli zo severotalianskych miest do Z. Európy - Holandsko, Angl., Franc. (Benátky- prístav pre lode)

3. cenová revolúcia

Spôsobili ju drahé kovy, ktoré začali do Európy prúdiť, hodnota peňazí poklesla, potravín a výrobkov stúpla. Papierové bankovky - 1. krát na amsterdamskej burze. Založenie 1. celosvetovej banky v Amsterdame.

4. otrasenie postavením cirkvi

Dokázalo sa, že Zem je guľatá. Náboženstvo prestalo byť dominantné, bol vplyv cudzích kultúr, morálny úpadok.

5. europanizmus

Všetky novoobjavené oblasti boli pod nadvládou Európy až do 1. svetovej vojny. Dianie v Európe ovplyvňovalo celý svet.

6. zlom v myslení, nový svetonázor

1.2 Zánik indiánskych ríš v strednej a južnej Amerike

Objavenie Ameriky prinieslo pre domácich obyvateľov nie veľmi dobré obdobie. Karibské ostrovy, ktoré Španieli ovládli, sa stali základňou pre ich ďalšie prenikanie na americkú pevninu. Tu sa na začiatku 16. storočia stretli s dvomi najvyspelejšími indiánskymi kultúrami: s aztéckou kultúrou v Mexiku a s kultúrou Inkov v Peru. Ich zlato a striebro sa stali hlavným dôvodom na vojenské výpravy proti nim. Španiel Hernán Cortés potreboval dva roky na to , aby dobyl ríšu Aztékov. V novembri 1519 dosiahol Cortés hlavné mesto Aztéckej ríše – Tenochtitlán. Panovník Montezuma II. Xocoyotzin prijal cudzincov priateľsky v domienke, že sa do krajiny vracajú prorokovaní bieli bohovia. Španieli bezohľadne využívali túto vieru a pohostinnosť domorodcov. Keď však zistili, že ich rezidenciu nedostanú pod španielsku nadvládu pokojnou cestou, zajali Montezumu ako rukojemníka a pokúsili sa prinútiť Aztékov, aby mesto vydali. V bojoch, ktoré nasledovali, bol Montezuma usmrtený, Cortés však musel ujsť. Hlavné mesto Aztéckej ríše sa mu podarilo dobyt až roku 1521, keď disponoval silnejším vojskom. Rok 1532 sa stal osudný pre druhú veľkú americkú civilizáciu. Francisco Pizzarro zničil v dnešnom Peru ríšu Inkov a zabezpečil Španielsku ďalší prísun drahých kovov, najmä zlata, z inských miest. Hoci najvýznamejším momentom zvyšovania záujmu o Nový svet bol objav neobyčajne bohatých strieborných baní v Potosí ( Bolívia ).

1.3 Španieli a domorodci

Španielska kolonizácia sa zrýchľovala a domorodí Indiáni podliehali koloniálnej správe na čele s dvoma miestokráľmi (V Mexiku a v Peru), ktorí podliehali španielskemu kráľovi. Indiáni museli pracovať na území Španielov a v zlatých a strieborných baniach. Španielski misionári zničili indiánske chrámy a modly aj násilným obracaním na kresťanskú vieru. Rímskokatolícka cirkev takto získala mnoho veriacich. Rozklad spôsobu života Indiánov spolu s chorobami, proti ktorým neboli Indiáni imúnny, prispel k ich hromadnému úbytku. Len v Mexiku z asi 25 miliónov (1519) klesol ich počet na vyše pol milióna (1600).

1.4 Vznik kolónií a hlavné koloniálne mocnosti

V roku 1494 v Tordesillas uzavreli Portugalci so Španielmi dohodu o rozdelení koloniálnych sfér. Zmluva stanovila hranicu španielskych a portugalských koloniálnych sfér. Hranica prebiehala Atlantickým oceánom asi 2 000 km západne od Kapverdských ostrovov od severného pólu k južnému. Všetky územia na východ od tejto línie pripadli Portugalsku, na západ Španielsku.
Prvá polovica 16. storočia bola vrcholným obdobím v dejinách španielskej a portugalskej koloniálnej ríše. Už v druhej polovici 16. storočia sa prejavila kríza. Dôležitým momentom úpadku portugalskej koloniálnej ríše bolo uzavretie personálnej únie medzi Španielskom a Portugalskom za Filipa II. Habsburského v roku 1580. Personálna únia trvala 60 rokov. Portugalsko tak stratilo samostatné veľmocenské postavenie. Po opätovnom osamostatnení v roku 1640 už Portugalsko nebolo takou mocnou koloniálnou veľmocou ako predtým.

Portugalské územia boli oveľa rozptýlenejšie ako španielske. Okrem niekoľkých pobrežných osídlení v Brazílii mali Portugalci niekoľko pevností a ,,obchodných" osád v západnej Afrike, na pobreží Mozambiku a ďalšie osídlenia roztrúsené medzi Indiou a Tichomorím.
Toto rozmiestnenie odrážalo význam obchodovania s Východom. Portugalci dovážali z východu množstvo rozličného korenia, veľmi vzácneho v Európe. Získavali aj zlato z Číny a striebro z Japonska. Časť tovaru predávali na mieste, no mnoho sa vyvážalo na európsky trh, do Lisabonu. Keďže z východu viedla jediná cesta do Portugalska okolo mysu dobrej nadeje, pevnosti a osady na africkom pobreží túto cestu bránili. Afrika dodávala aj zlato (najmä zo zlatonosné pobrežia - teraz Ghana) a otrokov. Otroci boli cennou pracovnou silou na vznikajúcich trstinových plantážach v Brazílii.
Kolónie lákali mnohých belochov vrátane misionárov, no celkový počet bol v španielskych a portugalských dŕžavách oveľa menší ako počet domorodcov. Portugalci tak ako Španieli, obracali domorodcov na kresťanstvo násilím, takže ťažko povedať, či ich konverzia bola úprimná alebo nie.
V 16. storočí sa na zámorskej expanzii zúčastnili aj ďalšie štáty - Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko, menej Švédsko, Dánsko a Nemecko. Postupne si vytvorili vlastné koloniálne ríše.

1.6 Hospodárstvo

Hospodárske výsledky kolonizácie značne záviseli od spôsobu ovládania zámorských území. Medzi koloniálnou správou prvých mocností (Portugalska a Španielska) a medzi systémom správy ďalších mocností boli velké rozdiely. Portugalsko a Španielsko spravovali svoje kolónie prostredníctvom štátneho monopolu s pevným centralizovaným riadením. Na čele kolónií (vicekráľovstiev) stál vicekráľ ako zástupca kráľa. Bol to klasický feudálny spôsob. Anglicko, Nizozemsko a Francúzsko postupovali iným, úspešnejším spôsobom. Ich koloniálna správa sa opierala o pološtátne a polosúkromné obchodné spoločnosti, ktoré mali rozsiahle privilégiá. Osobitnú dôležitosť mala najmä anglická Východoindická spoločnosť, založená roku 1600, a nizozemská Spojená východoindická spoločnosť, založená roku 1602. Tento spôsob možno označiť za kapitalistický.

1.7 Cenová revolúcia

Po dobytí ríše Aztékov (1521) sa do Európy prvýkrát dostalo väčšie množstvo zlata zo zámoria. Postupne tu Európania otvárali nové bane na zlato a striebro, prílev drahých kovov do Európy stúpal. Nakoniec však zo vzácnych kovov, zasielaných do Španielska tvorilo 90% striebro. Týmito kovmi sa platili dane a tovar, ktorí kolonisti dostávali zo Španielska. Španielsko sa usilovalo zabrániť cudzincom v obchodovaní s jeho kolóniami, nebolo to však jednoduché. Keďže drahých kovov bolo zrazu v Európe veľa, ich cena klesala, naproti tomu cena všetkých výrobkov stúpala. Napríklad v Španielsku stúpli ceny tovarov v 16. storočí až šesťnásobne. To viedlo k snahe viac produkovať pre trh a v konečnom dôsledku spôsobilo rozvoj hospodárstva v Európe. V 17. storočí, však samostatnosť kolónii a ekonomická recesia spolu s poklesom exportu striebra zapríčinili krízu európskej ekonomiky.

1.8 Vznik nových európskych obchodných centier po objavení zámorského sveta

Objavením Ameriky a objavením morskej cesty do Indie sa ťažisko európskeho obchodu pozvoľna prenieslo z námorských ciest Severného a Baltského mora na Iberský polostrov.Hanzový spolok, ktorému patrilo za čias jeho rozkvetu takmer sto miest, ovládal obchod na severe. Obchodovalo sa s meďou, železom (zo Švédska), rybami (z Nórska a Islandu), maslom (z Dánska), drevom (z rádového štátu nemeckých rytierov a Poľska), ľanom, konopami a rudami (zo stredného Slovenska) a vínom (z Francúzska a južného Nemecka), ale (v oblasti Severného a Baltského mora) aj so soľou, pivom a plátnom. Cez hanzové základne (kontroly) v Novgorode a Ľvove sa udržiavalo spojenie s obchodom v Oriente, cez hanzovú pobočku v Bruggách s oblasťou Stredozemného mora. Moc hanzy sa prvý raz otriasla, keď roku 1494 augsburský obchodný dom Fuggerovcov vstúpil do obchodu s meďou po Baltskom mori a zriadil si tam vlastné pobočky. Keď Arabi uzavreli dobytím Carihradu roku 1453 cestu do Indie po súši, cestu do Indie po mori hľadali predovšetkým Portugalci a našiel ju Vasco da Gama (20.5.1498). Portugalci podnikli mnoho expedícií do Indického oceánu. V roku 1510 dobyli územie Goa a v roku 1512 Malakku a Ambon. Predovšetkým Molukky, ostrovy korenia, znamenali v portugalskom obchode veľký prínos. Koreniny, ktoré sa ľahko transportovali a prinášali veľké zisky – popri klinčekoch z Molúk aj korenie z Indie, škorica z Ceylónu a ďumbier z Číny – sa stali základom portugalského bohatstva. Napriek bohatému výskytu zlata a striebra Španielsko profitovalo menej ako jeho veľký rival Portugalsko z pokladov zámorského sveta. Ušlachtilé kovy však zruinovali španielsky štát a nadbytok zlata a striebra viedol napokon k inflácii. Španielska koruna musela prevziať výdavky na spravovanie kolónií, ťažbu v baniach a transport do Európy, ale dostala sa jej len pätina zo všetkých príjmov. Stále vyššie pôžičky u veľkobankárov sveta viedli napokon v roku 1557 k štátnemu bankrotu.

1.9 Negatíva zámorkých objavov

Dôsledky zámorských objavov neboli len plusové. Veľa dejov sa dá považovať za negatíva týchto objavov, ako napríklad: a) šírenie nových chorôb (chrípkové vírusy, syfilis), b) zničenie vyspelých civilizácií, c) obchod s otrokmi, d) zbohatnutie Veľkej Británie.