referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Sobota, 19. októbra 2019
Dôsledky zámorských objavov
Dátum pridania: 18.01.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: orfeus18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 792
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 

1.1 Dôsledky zámorských objavov

1. celosvetový obchod

Hlavným predmetom diaľkového obchodu nebol už len prepychový tovar. Vytvoril sa svetový obchod, ktorý prebiehal:
a) z Európy do zámoria: najmä remeselné výrobky, potraviny, súkno, plátno, železné výrobky, zbrane, kožený tovar.
b) do Európy zo zámoria: zemiaky (v Európe sa nejedli, až do 17. st. nimi kŕmili dobytok), korenie, bavlna, kukurica, paradajky, paprika, káva, kakao, tabak, kožušiny, striebro a zlato.
c) z Európy do Afriky sa vyvážali zbrane a z Afriky do Ameriky otroci

2. presunutie centier európskeho obchodu

Centrá sa presunuli zo severotalianskych miest do Z. Európy - Holandsko, Angl., Franc. (Benátky- prístav pre lode)

3. cenová revolúcia

Spôsobili ju drahé kovy, ktoré začali do Európy prúdiť, hodnota peňazí poklesla, potravín a výrobkov stúpla. Papierové bankovky - 1. krát na amsterdamskej burze. Založenie 1. celosvetovej banky v Amsterdame.

4. otrasenie postavením cirkvi

Dokázalo sa, že Zem je guľatá. Náboženstvo prestalo byť dominantné, bol vplyv cudzích kultúr, morálny úpadok.

5. europanizmus

Všetky novoobjavené oblasti boli pod nadvládou Európy až do 1. svetovej vojny. Dianie v Európe ovplyvňovalo celý svet.

6. zlom v myslení, nový svetonázor


1.2 Zánik indiánskych ríš v strednej a južnej Amerike

Objavenie Ameriky prinieslo pre domácich obyvateľov nie veľmi dobré obdobie. Karibské ostrovy, ktoré Španieli ovládli, sa stali základňou pre ich ďalšie prenikanie na americkú pevninu. Tu sa na začiatku 16. storočia stretli s dvomi najvyspelejšími indiánskymi kultúrami: s aztéckou kultúrou v Mexiku a s kultúrou Inkov v Peru. Ich zlato a striebro sa stali hlavným dôvodom na vojenské výpravy proti nim. Španiel Hernán Cortés potreboval dva roky na to , aby dobyl ríšu Aztékov. V novembri 1519 dosiahol Cortés hlavné mesto Aztéckej ríše – Tenochtitlán. Panovník Montezuma II. Xocoyotzin prijal cudzincov priateľsky v domienke, že sa do krajiny vracajú prorokovaní bieli bohovia. Španieli bezohľadne využívali túto vieru a pohostinnosť domorodcov. Keď však zistili, že ich rezidenciu nedostanú pod španielsku nadvládu pokojnou cestou, zajali Montezumu ako rukojemníka a pokúsili sa prinútiť Aztékov, aby mesto vydali. V bojoch, ktoré nasledovali, bol Montezuma usmrtený, Cortés však musel ujsť. Hlavné mesto Aztéckej ríše sa mu podarilo dobyt až roku 1521, keď disponoval silnejším vojskom. Rok 1532 sa stal osudný pre druhú veľkú americkú civilizáciu. Francisco Pizzarro zničil v dnešnom Peru ríšu Inkov a zabezpečil Španielsku ďalší prísun drahých kovov, najmä zlata, z inských miest. Hoci najvýznamejším momentom zvyšovania záujmu o Nový svet bol objav neobyčajne bohatých strieborných baní v Potosí ( Bolívia ).

1.3 Španieli a domorodci

Španielska kolonizácia sa zrýchľovala a domorodí Indiáni podliehali koloniálnej správe na čele s dvoma miestokráľmi (V Mexiku a v Peru), ktorí podliehali španielskemu kráľovi. Indiáni museli pracovať na území Španielov a v zlatých a strieborných baniach. Španielski misionári zničili indiánske chrámy a modly aj násilným obracaním na kresťanskú vieru. Rímskokatolícka cirkev takto získala mnoho veriacich. Rozklad spôsobu života Indiánov spolu s chorobami, proti ktorým neboli Indiáni imúnny, prispel k ich hromadnému úbytku. Len v Mexiku z asi 25 miliónov (1519) klesol ich počet na vyše pol milióna (1600).

1.4 Vznik kolónií a hlavné koloniálne mocnosti

V roku 1494 v Tordesillas uzavreli Portugalci so Španielmi dohodu o rozdelení koloniálnych sfér. Zmluva stanovila hranicu španielskych a portugalských koloniálnych sfér. Hranica prebiehala Atlantickým oceánom asi 2 000 km západne od Kapverdských ostrovov od severného pólu k južnému. Všetky územia na východ od tejto línie pripadli Portugalsku, na západ Španielsku.
Prvá polovica 16. storočia bola vrcholným obdobím v dejinách španielskej a portugalskej koloniálnej ríše. Už v druhej polovici 16. storočia sa prejavila kríza. Dôležitým momentom úpadku portugalskej koloniálnej ríše bolo uzavretie personálnej únie medzi Španielskom a Portugalskom za Filipa II. Habsburského v roku 1580. Personálna únia trvala 60 rokov. Portugalsko tak stratilo samostatné veľmocenské postavenie. Po opätovnom osamostatnení v roku 1640 už Portugalsko nebolo takou mocnou koloniálnou veľmocou ako predtým.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Dôsledky zámorských objavov SOŠ 2.9466 2862 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.