Roku 1397 sa Vasilij rozhodol odtrhnúť od Novgordskej republiky dŕžavy na Severnej Dvine, k čomu využili nespokojnosť miestnej aristokracie. Keď boli do Dvinskej zeme poslaní moskovskí poslovia s návrhom, aby sa dali pod ochranu moskovskej zeme a návrh bol prijatý, bol v Dvinskej zemi ustanovený veľkokniežací zástupca. Miestni bojari a kupci dostali radu privilégií, no roku 1398 bolo územie dobyté Novgorodskou republikou. Vasilij I uzavrel s Novgorodom mier a na Moskvu prešla rada dŕžav. Koncom 14. storočia sa súčasťou Ruska stalo územie Komov. Zjednocovanie ruských zemí však prebiehalo za zlej medzinárodnej situácie. Roku 1395 pritiahol a územie Ruska Timúr, a preto sa Moskva začala pripravovať na obranu. Vasilij I vytiahol s vojskom k Oke, no Timúr po štrnásťdennom zdržaní v Rjazani nepostupoval ďalej, ale zaútočil na Zlatú Hordu a porazil ju. Moskovská vláda to využila a prestala Horde platiť daň. Iné nebezpečenstvo hrozilo od Litovského veľkokniežactva. Roku 1398 uzavrel litovský knieža Vitold zmluvu s radom mečových rytierov a zaviazal sa, že pomôže dobyť Pskov. Rád mu sľúbil dobyť Novgorod. Vitold prijal k sebe Tochtamyša, ktorého Timúr vyhnal, a spolu zorganizovali roku 1399 ťaženie proti Horde. Ťaženie však skončilo úplnou porážkou Tochtamyša. Súčasne prebiehal na územiach, ktoré obsadila Litva, oslobodenecký boj. Roku 1401 vzplanulo povstanie v Smolensku a až v roku 1404 sa Vitoldovi podarilo Smolenska opäť zmocniť. Roku 1403 dobyli litovské vojská Vjazmu. Roku 1406 vtrhol Vitold so pohraničných území Moskovského kniežactva. Ohrozenie Novgorodu v rokoch 1406 – 1408 vyvolalo ťaženie Moskvy proti Vitoldovi. Sympatie obyvateľstva k Rusku donútili Vitolda, aby uzavrel mier. Moc v Horde prešla na Jedigeja, ktorý vytiahol na Moskvu s cieľom obnoviť starý poriadok. Mongolské vojská spustošili Serpuchov, Dmitrov, Rostov, Perejaslavľ, Nižný Novgorod a iné mestá. Moskva však dobytá nebola, po mesačnom obliehaní Jedigej odtiahol.
Hospodársky a spoločenský vývoj Ruska v 14. – 15. storočí
Po tatársko-mongolskom vpáde nastal úpadok ruského štátu. Aj tak sa však koncom 15. storočia vytvoril centralizovaný štát so sídlom v Moskve. Príčinou toho bol rozmach výroby, deľby práce, remesla, obchodu a financií. Feudálna roztrieštenosť však nebola ešte prekonaná.
Rozvoj poľnohospodárstva a deľby práce
V 14. a 15. storočí nastáva rozvoj poľnohospodárstva. V stredných a južných častiach ruského štátu sa používal dvojpoľný a trojpoľný systém. Rozšírilo sa používanie pluhov a radlíc, ktorými sa pôda prevracala a kyprila. Obilie sa mlelo na vodných mlynoch. Významné miesto v poľnohospodárstve malo pestovanie zeleniny a ovocné sady. Dôležitým odvetvím poľnohospodárstva bol chov dobytka. Choval sa dobytok aj pre poľnohospodárske práce a hnojenie. Z iných odvetví bol známy lov zveri a rybolov. Vedľa brtníctva (brtníctvo – získavanie medu lesných včiel) sa vyvíjalo aj včelárstvo. V 14. a 15. storočí bola pôda v rukách feudálov a cirkvi. Medzi najväčších cirkevných vlastníkov patril Trojicko-sregijevský kláštor pri Moskve, Belozerský kláštor svätého Kyrila a Solovecký kláštor pri Bielom mori. Feudál vlastnil okrem pôdy aj iný majetok, ktorý sa väčšinou skladal z osád a dedín a priľahlých pozemkov, ku ktorým patrila orná pôda, lúky, lesy a lovecké revíry. Roľníci získavali novú pôdu klčovaním lesov, pestovali na nej nové obilniny a súčasne zdokonaľovali výrobné procesy. Slobodní roľníci platili štátu dane a žili v občine, vlastnili orné pozemky. V ich užívaní boli aj lúky lesy a vody. Správa občiny (volená roľníkmi) vyberala poplatky, súdila roľníkov a rozhodovala o pôde. Slobodní roľníci však neskôr padli pod zvrchovanosť feudála.
Znevoľnení roľníci obrábali pôdu pridelenú feudálom a odovzdávali naturálnu rentu (úrok). V Novgorodskej zemi muselo jedno roľnícke hospodárstvo odovzdávať 2 merice žita, 2 merice ovsa, 1 štvrtinu merice jačmeňa, pol barana, štvrť hovädzieho kusu dobytka, pol syra, hrudu masla, pol ovčej kožušiny, 2 a pol hrsti ľanu a 5 až 100 rubľov. Rozšírila sa aj peňažná renta (hlavne v Novgorodskej zemi). Okrem renty pre feudála platili roľníci aj dane v prospech štátu, ktoré plynuli do štátnej pokladne (časť sa odvádzala Zlatej Horde). Museli tiež pracovať na stavbách ciest, miest a pevností. Znevoľnení roľníci museli ešte pracovať aj na feudálnom statku (kosiť na kniežacích lúkách, zožať úrodu, loviť ryby a bobry, stavať kniežací dvor, spracovávať obilie, variť pivo a pod.). Postavenie roľníctva bolo ťažké aj po právnej stránke, už v 14. storočí bol obmedzený odchod roľníka, ktorý sa obmedzil iba na týždeň pred a týždeň po dni sv. Juraja („Jurjev deň“, 26. november). Po vzniku centralizovaného štátu to bolo zakotvené v Sudebniku . V druhej polovici 14. a v 15. storočí nastávajú zmeny v hospodárskom živote krajiny, obnovili sa a stavali nové mestá a rozvíjali sa remeslá. Oddeľovanie remesla od poľnohospodárstva bolo spojené so špecializáciou jednotlivých oblastí. V krajoch, kde sa vyrábalo železo (Usťužna Železopolská, Toropec) sa našli taviace pece. V oblastiach Galiča, Rostova, Perejaslavľu, pobrežia Bieleho mora a iných sa ťažila soľ. Používali sa hlbinné vrty na ťažbu soli a ručné mlyny sa nahradili vodnými. Remeslá sa špecializovali: v železiarskej výrobe jedni rudu kopali, druhí premývali, iní drvili na kúsky a ďalší zasa tavili. Oddelilo sa hutníctvo a rozšírilo zlievanie.
Mesto a rozvoj remesla
V 14. a 15. storočí rástli ruské mestá a prekonávali tak následky tatársko-mongolského vpádu. V Novgorode a Moskve sa kládla drevená dlažba a používal sa dosť zložitý systém kanalizácie. Základnú časť obyvateľstva tvorili remeselníci, od ktorých sa oddelili kováči a od nich zámočníci. Od zbrojárov sa zasa oddelili výrobcovia lukov či iných zbraní. V 14. storočí sa vyvinulo zlievanie, ktorého odvetvie bolo liatie zvonov. Veď už v roku 1382 boli v Rusku delá, v 15. storočí začal dokonca Mikula Krečetnikov odlievať namiesto železných bronzové delá. V roku 1483 odlial ruský majster Jakov v Moskve šestnásťpudové (pud – hmotnostná jednotka v ZSSR = 16,38046 kg) delo. V 80. rokoch 15. storočia bola v Moskve zvláštna dielňa na odievanie píšťal. Požiadavky šľachty uspokojovalo klenotnícke remeslo. Zlaté pásy, ikony, väzby kníh, zlaté a strieborné nádoby dochované zo 14. a 15. storočia svedčia o vysokej úrovni kovania, tepania, rytia, emailovnia a umeleckého odlievania. V mnohých kniežactvách sa začali raziť mince, čo spôsobilo vznik mincovníctva. Znova sa rozvinulo hrnčiarstvo, vyrábali sa nádoby ale aj hlinené hračky a stavebný materiál. V 14. storočí sa stavali stenné kostoly v Moskve, Tveri a inde. Stenné budovy sa stavali z bieleho kameňa, ruskí majstri ako Vasilij Jermolin dosiahli vysokej úrovne. Používajú sa aj tehly, zostrojovali sa aj bicie vežné hodiny. Také hodiny boli na počiatku 15. storočia zhotovené v Moskve. Vzrastal počet majstrov, ktorí prepisovali knihy a zdobili ich miniatúrami. Remeselníci mali svoje organizácie, zaberali celé ulice. Práca ruských remeselníkov vytvárala podklad pre centralizovaný štát.
Vnútorný a zahraničný obchod
V 14. a 15. storočí sa vytvárajú miestne trhy, silneli tiež zväzky medzi ruskými mestami a kniežatami. Prejavoval sa význam mesta ako centra remesla a obchodu. Veľký význam mala Moskva, ktorá ležala na križovatkách obchodných ciest. Význam mali aj Tver a Novgorod. Rusko obchodovalo s benátskymi a janovskými kolóniami na Kryme. V Carihrade pri prístave Zlatý Roh bola ruská kolónia. V 15. storočí vyvážalo Rusko na Krym kožušiny, hrubé plátno, sedlá, šípy, nože a iné výrobky. Cez Moskvu boli dopravované aj výrobky zo severozápadnej Európy (anglické súkna). Litovskí kupci obchodovali v Tverských a Moskovských mestách. Po Volge viedlo Rusko obchod s Hordou, Iránom a Strednou Áziou. Bohatým mestom bol Nižný Novdorod, kde prichádzali kupci z Hordy, Arménska a pod. Rusi chodili na trhy do Kazane, veľké množstvo tovaru išlo do Samarkandu. Z východu sa privážali hlavne zbrane a drahý tovar. Tranzitným strediskom Ruska so západom bol Novgorod, kde prichádzali karavány po vodnej ceste cez Nevu, Ladožské jazero a rieku Volchov a tiež po suchozemskej cez Livónsko. Cez Novgorod sa vyvážali kožušiny, sadlo, vosk, ľan, maslo a východný tovar. Zo západu sa privážali súkna, plátna, kov a kovové výrobky, vína a korenie.
