Poznámky pre 2. ročník stredných škôl

Zmeny na mape Európy od Franskej ríše po súčasnosť

Franská ríša

- vznik v 5. st. kmene frankov – pôvodne obsadili Belgicko a Nizozemsko
- vládnuci rod – Merovejovci
Chlodovik
- výbojná politika, ovládol územie dnešného Francúzska
- christianizácia – šírenie kresťanstva, zakladal kláštory
- lénny systém (léno – pôda udelená za služby, vazali – tí čo mali léno)
Dagobert
- chcel rozšíriť ríšu až po Slovensko → boj so Samom
- 631 – bitka pri Vogatisburgu - ↓
- oslabenie moci panovníka, v popredí majordómus (najvyšší úradník, zástupca kráľa, veliteľ vojsk – najvýznamnejší Pipin II, jeho syn Karol Martel porazil Arabov – 732 – bitka pri Poitiers → zatlačil Arabov za Pyreneje – rozšíril územie
Pipin III. Krátky
- syn Martela, zosadil posledného kráľa z rodu Merovejovcov (Childerich III.)
- Dynastia Karolovcov

Karol Veľký (768-814)
- výbojná politika (Avari, Longobardi)
- pre pápeža vybojoval rím. územie
- Arabov zatlačil za rieku Ebro – hranica
- bojoval aj proti Sasom – porazil ich s pomocou Slovanov – neskôr porazil aj ich
- max. územný rozmach – marky – pohraničné územia s vojenskou pohotovosťou , na čele grófi (Rakúska a Česká marka)
- rozdelil územia na grófstva – mali na starosti bezpečnosť a dane, na čele gróf
- strednú a vyššiu šľachtu menoval do funkcií – opieral sa o nich
- 800 – korunovaný za cisára, Fr. ríša cisárstvom
- rozvoj vzdelanosti (písmo karolínska minuskula)
- karolínska renesancia – rozvoj antickej vzdelanosti
- po jeho smrti rozpad ríše →
- 843 – Verdunská zmluva – ríša sa delila:
1) Západofranská časť (neskôr Francúzsko) – Karol Hollý
2) Východofranská časť (neskôr Nemecko) – Ľudovít Nemec
3) Porýnsko, S. Taliansko (Lotrinsko) – Ľudovít Lothar

Vývoj Francúzska

Karol Hollý (Karolovec) – do r. 877
- potvrdil šľachte dedičnosť léna → oslabenie moci
9 st. – nájazdy Normanov
- usadili sa v Z časti = Normandia – ich vodca uznal vazalský vzťah Normanov k fran. kráľovi (bol jeho vazalom)


987 – vláda Huga Kapeta
- (Kapetovská dynastia – moc v rukách šľachty)
- jeho opora - cirkev a mestá
1066 – bitka pri Hastingse
- Viliam Dobyvateľ (normandský vojvodca) sa stal ang. kráľom (porazil Harolda)
Filip II. August (1180 – 1223)
- chcel si upevniť moc a získať angl. územia vo Fr. – získal Deržany
Filip IV.

Pekný (1285 – 1314)
- viaceré reformy – najmä súdnictvo – kráľovský súd, žoldnierske vojsko, generálne stavy – stavový orgán, zastúpenie šľachty, duchovenstva a miest
- finančné problémy – požičali mu templári a tal. kupci
- 1307 – proces s templármi – odsúdil ich na smrť
- tal. kupcov vypovedal z krajiny + bankárov
- chcel získať Flámsko – boli tam manufaktúry na vlnu – neúspešný
Karol IV.
- 1328 – zomrel – posledný z Kapetovcov → nástup Filip VI.
1309 – 78 – Avignonské zajatie pápežov

100 r. vojna (1337-1453)
Filip VI. – rod Valois
- začal 100 r. vojnu lebo chcel Flámsko – obchodná vojna
- zo začiatku vyhrávalo Anglicko (1346 – Kreščak – padol Ján Luxemburský – spojenec fr. kráľa, 1414 – Azincourt – obrovská porážka)
- 1429 – Jana z Arcu – dobyla mesto Orlean – vydali Angličanom (1431 – upálená)
- 1348 – morová epidémia – (pre vojnu zhoršenie pomerov → povstania)
Povstania
1358 – Paríž – Etiene Marcel
- gen. stavy nespokojné, chcú aby im kráľ odovzdal vedenie vojny a kontrolu nad hosp., potlačené
1358 – Jacquirie – povstanie roľníkov (tzv. vidiecke) – krvavo potlačené
1381 – Anglicko – zvýšenie daní (1380)
- na čele Watt Tyler (naviazal na Johna Balla – cieľom bolo oslobodiť ho)
- krvavo potlačené ešte v r. 1381

Vývoj po 100 r. vojne
Francúzsko
- upevnenie kráľ. moci, chceli rozšíriť územie (pripojili Bretónsko, Burbunsko)
- rozvoj manufaktúr a obchodu
- 2. pol. 15. st. – Francúzsko centralizovaná monarchia (moc v rukách panovníka)

Anglicko
Viliam I. Dobyvateľ
- upevnenie moci, rozvoj manufaktúr a obchodu – obchodovali s Flámskom
Henrich II.
- zakladateľ dyn. Plantagenetovcov (on z rodu Anjou)
- vlastnil veľkú časť Francúzska, vládol v Normandii, rozsiahle ang. deržany
- bojoval s Filipom II, po jeho smrti sa skomplikovali vzťahy medzi A a F
Richard I. Levie srdce
- bojoval v križiackych výpravách, bol zajatý, využil to jeho brat Ján Bezzemok
Ján Bezzemok
- 1215 – Magna Charta libertatum – Veľká listina slobôd (šľachta ho donútila)
- (neskonfiškuje majetok ani neuväzní žiadneho šľachtica bez súdu, vznik Veľkej rady – z toho parlament (1256) – stavovský orgán – zastúpenie šľachty, duchovenstva, 2 zástupcovia mesta Londýn, neskôr všetkých miest)
- neúspešné boje s Franc. – strata území
- slabý panovník

1455 – 1485 – Vojna ruží
- boj o moc po 100 r.

vojne – rod Lancaster (červená) – rod Yorkovcov (biela)
- 1485 – vrátil sa Henrich (VII.) Tudor – posledný z rodu Lancaster, zasnúbil sa s Alžbetou York → koniec vojny – nástup Tudorovcov
Henrich VII.
- pevný panovník – vytvoril jednotný centralizovaný štát
- proces ohradzovania pôdy – sceľovanie pozemkov, kde sa chovali ovce pre manufaktúry, pôdu brali aj drobným roľníkom a preto oni odchádzali do cudzích miest ako lacná prac. sila (agrárna revolúcia) – predpoklad priem. revolúcie

Vývoj Východofranskej ríše
(Svätá ríša rímska národa nemeckého)

911 – vymretie Karolovcov
- rozpad ríše na menšie časti – kniežactvá (napr. Švábsko, Bavorsko, Sasko)

Henrich I. Vtáčnik
- saský vojvoda, za jeho vlády závislosť Čechov od Východofranskej ríše
- 919 – podarilo sa mu zjednotiť ríšu
- posilnil vojsko – ťažkoodenci (chcel územie Polabských Slovanov)
- šíril kresťanstvo
Otto I. Veľký (936-73)
- 955 – porazil Maďarov pri rieke Lech
- výboje do Tal. → 962 – získal titul nem. cisára od pápeža (rímska korunovačná jazda)
- závislosť Čechov - vazalský vzťah voči Fr.
Otto II.
- oženil sa s byzantskou princeznou (vplyv byz. kultúry do nem. → ottonská renesancia)
Otto III.
- chcel obnoviť rím. impérium

Boj o investitúru
clunské hnutie
- v burbunskom kláštore clun vytvoril hierarchiu na čele s opátom, zdôrazňujú nadradenosť cirkevnej nad svetskou mocou – snaha cirkvi upevniť si postavenie
investitúra
- právo menovať vysokých cirkevných hodnostárov (mal ho nem. cisár)

- spor sa vyostril po zvolení pápeža Gregora VII. bez súhlasu nem. cisára Henricha IV. – odmietol ho uznať a vyhlásil ho za zosadeného, Gregor dal Henricha do kliatby, preto musel ísť Henrich prosiť pápeža do Cannosi – 1077 – odpustil mu
- boj sa končí po ich smrti 1122 – Warmský konkordát (víťazstvo cirkvi – menuje cirkev. hodnostárov, svetská moc – udeľuje léno)
- úpadok panovníckej moci, snaha zmeniť to:

Fridrich I. Barbadossa
- chcel posilniť moc
- výpravy najmä do Talianska, Byzancie, Palestíny
- zahynul počas križiackej výpravy do Palestíny (1190)
- po jeho smrti opäť boje o moc → Nemecko na kniežactvá, ale naďalej volili cisára

Ďalší vývoj
- Nemecko sa rozpadlo na kniežactvá, ale naďalej volili cisára
- 1257 – prijala sa zásada, že nem. cis. bude voliť 7 kurfistov (7 ríš. kniežat)
- Přemysl Otakar II. sa chcel stať nem. panovníkom (nezvolili ho, bol moc silný)
- zvolili 1237 Rudolfa Habsburského (1. Habs.), po jeho smrti Albrecht Habs.
- 1308 – nástup Luxemburgovcov – Karol IV. Lux. (najvýzn.), Žigmund Lux. (koncil v Kostnici, posledný Lux.)
- po Lux. zase vládli Habs. 1438 – 1806
- František I. – posl. nem. cisár

Osmanská ríša

1300 – Usmán I. Ghází
- náčelník kmeňa Oghurov, vytvoril osman.

ríšu → vyhlásil sa za sultána
- vznikla na území Byzantskej ríše, viedla výbojnú politiku smerom na Balkán
1389 – Bitka na Kosovom poli
- Turci porazili spojené vojsko Srbov, Chorvátov, Bulharov, Albáncov,Arménov
- tieto územia postupne pripájané k osman. ríši
- 1454-59 – Srbsko, 1462 – Valašsko, 1463 – Bosna, 1468 – Albánsko
1453 – dobytie Konštantínopolu – zánik Byz. ríše – vznik Carihrad
1526 – Bitka pri Moháči,Sulejman II. – Ľ.II. Jagelovský ↓ - uvoľnil sa trón – boj oň
1541 – rozdelenie býv. Uhorského kráľovstva na 3 časti (Budínsky pašalík, Sedmohradsko, Uhorské kráľovstvo – zvyšok))

Vývoj ríše v 19 st.
- rozsiahla ríša, veľké oblasti Európy, Afriky, Predný Východ po Zakankazsko
- politicky, hosp, kultúrne odlišné oblasti → kríza (snaha balkánskych krajín o oslobodenie)
Národnooslobodzovacie hnutie – organizácia povstaní
Srbsko
- tu najsilnejšie (1804 - 78), boj za úplnú nezávislosť
- vláda rodu Obienovičovcov (Milan , Alexander), po nich Karadjordjevičovci
Grécko – 1830 - nezávislý štát
Východný blok
- Rusko dalo návrh VB a Fr, aby si rozdelili územie Turecka (Rusko chcelo Bospor a Dardanely, Čierne more)
- VB a Fr. sa postavili proti tomu návrhu, lebo by mohli ohroziť ich kolónie v Afrike

1853-56 – 1. Rusko – Turecká vojna (Krymská vojna)
- Rusi obsadili Tur. územia – Valašsko
- na stranu Turkov sa pridali VB a Fr., r. 1854 – ich lode sa vylodili na Kryme
- 1855 – dobyli Sevastopoľ, to rozhodlo o osude vojny

1856 – Mierová zmluva v Paríži
- Čierne more – neutrálne
- Rusko stratilo Karsk, pokles medzinár. postavenia Ruska
- Moldavsko a Valašsko – samostatné kniežactvá
1861 – zrušenie nevoľníctva v Rusku – Alexander II.
1862 – vzniká Rumunsko spojením Moldavska a Valašska
- vládol Alexander Ceza (Alex. I.)
- štáty ho uznali až v r. 1878 na Berlínskom kongrese
1876 – povstanie v Bulharsku proti Turkom, neúspešné, krvavo potlačené

1877-78 – 2. Rusko – Turecká vojna
- Rusi išli na pomoc Srbsku, kt. prehrávalo
- Rusko úspešné, získali veľké územia, ale museli ich prenechať Turecku (Berl. kongres)

1878 – Berlínsky kongres
- pri rokovaniach sa na str. Turecka postavili – VB, Nemecko, R-U
- R-U za to získalo správu nad Bosnou a Hercegovinou, 1908 – anexia (násilné pripojenie)
- kongres obmedzil územné zisky Ruska, ale získali späť Karsk
- vzniká Bulharsko (zisk samostatnosti)

1912 – 1. Balkánska vojna
- proti Turkom – snaha vymaniť sa z Tureckej nadvlády
- Srbsko, Grécko, Bulharsko, Čierna Hora
- neúspech Turecka, okrem Carihradu stratili všetky územia v Európe
- vznik Albánska, územie Macedónie a Trácie si rozdelili tieto štáty
- nespokojnosť Bulharov so svojimi územiami =>

1913 – 2. Balkánska vojna
- pridalo sa aj Rumunsko
- neúspech Bulharska, stratili územia z 1.

vojny (preto bojovali v 1. svet. vojne pri Nemecku proti Srbsku)

- v 1. svet. vojne Turecko bojovalo spolu s ústrednými mocnosťami, Nem. porazené, Turecko tiež
- po skončení vojny hrozí zánik, rozdelenie medzi víťazné štáty
└> národnooslobodzovacie hnutie → vznik Tureckej republiky (1922)
- Mustafa Kemal Paša – Atatűrk – 1. prezident
- 10.8.1920 – Sevres – podpísaná mierová zmluva
Taliansko

- viaceré nezávislé aj podriadené oblasti (najmä R-U) roztrieštené
Neapolské kráľovstvo – Bourbonovci – J. Tal. + Sicília
Rím – pápežský štát
Sardínske kráľovstvo – Piemont + Sardínia
R-U kráľovstvo – Lombardia + Benátsko
Samostatné mestské štáty: Parma, Modena, Toskánsko

Snaha o zjednotenie od 19 st.
hnutie Karbonárov (neúspech) – 20. roky
hnutie Mladé Taliansko (neúspech) – 30. – 40. roky

1848 – začiatok zjednocovania – gróf Cavour – min. predseda vlády kráľa
- Viktor Emanuel – snaha získať spojenca – Napoleona III.
- odstúpenie niektorých území – Savojska a Niceu

1859 – vojna medzi Fran.(Sard. kráľ) a R-U
- na základe mier. zmluvy Sard. kráľovstvo získalo Lombardiu a R-U zostalo Benátsko
- po tejto vojne sa k Sard. kráľ. pripojila Modena, Parma, Toskánsko
- rakúske porážky – pri Magente, Solferine – 1859 – pád Bacha

1860 – povstanie na Sicílii
- na pomoc prichádzajú dobrovoľnícke oddiely Garibaldiho – oslobodenie Sicílie a J. Tal., kt. sa vzdal v prospech V. Emanuela

1861 – Turín – vyhlásené Tal. kráľovstvo – kráľ Viktor Emanuel II.
- na dokončenie zjednocovania treba Benátsko + pápežský štát

1866 – po Prusko/ Rak. Vojne – Taliani – spojenec Pruska – odmena Benátsko
1870 – po P/R vojne – odmena Rím
1871 – Rím hl. mesto

Ďalší vývoj
1882 – Taliansko člen 3-spolku – zisk Lýbie
snaha získať Etiópiu (neúspech), spor s Fran. o Tunisko ( s Afrikou)

Zjednotenie Nemecka

- bolo roztrieštené, tvorili ho kniežactvá/kráľovstvá (napr. Pruské, Bavorsko, Sársko, Bádensko, Rímska provincia)
- územia patriace Dánsku: Schlezwitsko, Holštínsko

- od 19 st. – pokusy zjednotiť Nem., nedošlo k nemu
1849 – vypracovaný program ústavy, ale k zjednoteniu nedošlo
zač.

60-tych rokov
- vláda Otta von Bismarcka – chcel zjednotenie formou výbojnej politiky
- snaha získať územie Dánska, Nemecký spojenec – Rakúsko – 1864 – vybojovali Holštínsko a Schlezwitsko
1866 – Holštínsko pripojené k Prusku => Rakúsko – Pruská vojna - ↓ Rak – definitívna strata Holštínska – 1866 – porážka pri obci Sadová pri Hradci Králové – Pražský mier

Severonemecký spolok
- vznikol pod vedením Pruska, združoval štáty S & Str. Nem.
- J Nem. tam nebolo, lebo časť patrila Francúzsku – potrebovali zámienku na vojnu
zámienka – Šp. trón ponúknutý Leopoldovi z rodu Hohensollerovcov
- Napoleon III. žiada Viliama, aby sa vzdal trónu, v prospech Leopolda – využíva to Bismarck
- zverejnenie tajnej depeše Bismarckom– Fr. začína vojnu

júl 1870 – neúspechy Fran. (viď Fr.) – Sedan, Méty
máj 1871 – podpísanie mier. zmluvy, Fran. stratilo Alsasko, Lotrinsko + 5 mld. Frankov

18.1.1871
- Fran. cis. koruna odovzdaná vo Versailles nem. cisárovi Viliamovi I.
- vzniká nem. cisárstvo, dokončené zjednotenie

1871 – prijatá ústava
- voliť mohli len muži nad 25 r
- zákonodárna moc – ríšsky snem
- výkonná moc – pre celé Nem – cisár, menoval ríšskeho kancelára (= predseda vlády)
– pre menšie celky – vláda + spolková rada

- po zjednotení rýchly hosp. rozvoj
- málo kolónií => vojny => 1. svet. vojna
- Pongermánsky zväz – chce si získať verejnú mienku pre vojnu

Versaillský systém
18.1.1919 – Paríž – zrkadlová sieň vo Versailles
- zúčastnili sa víťazné i porazené štáty
- rozhodovala tu Rada 10 (Rada 5) – tvorili ju predsedovia vlád (USA-prezident) a ministri zahr. vecí – VB (G. Loyd), Fran. (Clemencau), USA (Wilson), Tal., Jap.

Francúzsko
- tvrdé podmienky pre Nemcov, cieľom bolo čím viac oslabiť Nemecko
VB
- zastávali umiernené stanovisko, neoslabiť príliš, aby sa príliš neposilnilo postavenie Fran.
USA
- podobné postavenie ako VB – zachovať rovnomerné postavenie štátov Európe

- spory o územia – hlavne Juhoslávia a Tal. – obe si nárokovali Istriu a Terst – na tejto konferencii sa zúčastnili i predstavitelia ČSR – Karel Kramář – predseda vlády, E. Beneš – minister zahr. vecí – žiadali Podkarpatskú Rus (získali ju)

28.6.1919 – podpísanie mier. zmluvy s Nem. - Nem. bolo vyhlásené za hl. vinníka vojny =>
- strata kolónií, území: Eupen + Malmedy – Belgicku, Alsasko + Lotrinsko – Fran., Pomoransko – Poľsku, Gadansk – slobodné mesto, oblasť Porýnia – 50km vľavo demilitarizované, vpravo obsadené spojeneckým vojskom
- zrušené podmienky Bukureštianskeho a Brestlitavského mieru → museli Dohode vydať loďstvo, zruš.

branná činnosť, obmedzenie armády
- museli uznať nezávislosť ČSR + Poľska, územie Sárska bolo dané pod správu Spoločenstva národov
- vysoké reparácie (náhrady vojnových škôd)

10.9.1919 – Saint Germain – podpísaná zmluva s Rakúskom
- Rakúsko sa stalo spolkovým štátom, uznalo suverenitu ČS a Juhoslávie
- územia pripadli:
Štajersko, Korutánsko (Rak.) – Juhoslávii
Dalmácia, Slovinsko, Halič – Poľsko
Bukovina – Rumunsko
Juž. Tirolsko, Istria, Gorlica – Taliansko
- zahr. obchodné loďstvo získala Dohoda

4.6.1920 – dohoda v Trianone
- mierová zmluva s Maďarskom – uznalo samostatnosť nástupníckych štátov

1922 – Janovská konferencia – medzinár., 22 štátov
- požiadavky:
1) Rusi chceli uznanie ostatných štátov – de jure, chceli poskytnutie úverov a pôžičiek
2) ostatné krajiny chceli od Rusov cárske dlhy a poskytnúť koncesie zahr. podnikateľom
- k dohode nedošlo, zblíž. Nem. a Ruska =>

16.4.1922 – Rappalská zmluva
- podpísali spojeneckú zmluvu
- obsadené Nem. uznalo ZSSR – vzdalo sa Nem. reparácií – začali obchodovanie

Vznik ZSSR

30.12.1922
- Ruská Sovietska republika + Bieloruská a Ukrajinská sov. Republika + Zakaukazská federácia (Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan)
- NEP (= nová ekonom. politika) – vznik novosekt. hosp.

Hospodárske podmienky po vojne:
1920-21 – 1. povojnová hosp. kríza – priem. + agrárna
- nezamestnanosť, zhoršenie soc. podmienok
- rýchlo odstránená, potom rýchly rozvoj priem. výroby, obchodu, pľn
1924-29 – obdobie konjuktúry – max. rozvoja
okt. 1929 – krach na NY burze
- svetová hosp. kríza (priem. aj agrárna) – vrcholí r. 1933 – dovtedy najväčšia na svete

12.11.1921 – 6.2.1922 – Washingtonská konferencia
- otázka vzťahov v Tichomorí a Ďal. Východu
- zmluvy:
I. zmluva 9 mocností (Čína – uznaná nezávislosť, hosp. – zásada otvorených dverí)
II. zmluva 5 mocností (pomer vojnových lodí v Tichomorí, USA-5, VB-5, Fran.-5, Jap.-3, Tal.-1)
III. zmluva 4 mocností (zachovanie nezmeneného stavu (Staus Quo) v Tichomorí, USA, VB, Fran, Jap, Rusi na rokovanie neboli prizvaní)

Dawesov plán
- nem. reparácie – vysoké, Fr-60%, VB-20%
- N – vyčerpané, zničené vojnou – nemalo peniaze
- Plán poskytnutia od VB a USA Nemecku 800tis. mariek do priemyslu a dopravy zničených vojnou a z toho, čo zarobili, sa mali splácať reparácie
- 1923 – Belgické a Fran. vojská obsadili Porúrie, vyriešilo to otázku reparácií =>
- 1924 – Dawesov plán – obnoviť hosp. Nemecka => poskytovanie úverov, zdrojom reparácií mali byť výnosy ťažkého priemyslu
- 1924 – Nem. malo zaplatiť ročne 1-2,5 mld. – výška nebola stanovená – nespokojnosť Nem.

Yanngov plán
1929 – Nem. nespokojné, žiada revíziu Dawesovho plánu
- stanovená celk. výška reparácií 113,9 mld.

mariek (ročne 2 mld)
- mali to splatiť do 59 rokov
- keď sa k moci dostal Hitler, Nemci prestali platiť

Locarnská konferencia
1925 – VB, Fran, Belg, Tal, Nem, Poľ, ČS
- rokovanie o hraniciach s Nem
- stanovila sa nemennosť Z hraníc – podpísaný Rýnsky garančný pakt
- nestanovila sa nemennosť V hraníc ako to žiadalo Fran. (Fran. podpísalo spojenecké zmluvy s ČS a Poľskom)

Briand – Kellogov pakt
1928 – Paríž – 57 štátov
- dohodli sa, že sa zrieknu vojny ako prostriedku na riešenie vzáj. vzťahov

Moskovský protokol
feb. 1929 – Moskva
- nadväzuje na B-K pakt
- okamžitá účinnosť B-K paktu
- podpísali ju ZSSR a susediace štáty (Poľ, Litva, Est, Lotyš, Tur, Rumun)

Malá dohoda
1920-21: ČS, Juhoslávia, Rumunsko
- obávali sa obnovy R-U monarchie
- obava pred územnými požiadavkami Maďarov (chceli revíziu Trian. zmluvy), (chceli obnoviť Veľké Uhorsko)
Maďarská republika rád
21.3.1919 – pokus nastoliť diktatúru proletariátu v Maďarsku
- zástupcovia robotníkov a roľníkov, na čele Béla Kun
- proti Maď republika rád – ČS, Rumunsko – báli sa obnovenia Uhorska, poslané vojská, maď. červená armáda ich vytlačila až po Prešov a Košice

Slovenská republika rád
16.6.1919 – Prešov
- na čele Antonín Janoušek
- padla po odchode Červenej maď. armády pod vplyvom Dohody
- táto myšlienka nenašla podporu u obyvateľstva (roľníci) – hl. dôvod neúspechu

Nemecko

11.11.1918
- Nem. prijali podmienky kapitulácie, pád cisárstva => Nem. republika
- ústava vo Weimare – Weimarská republika – existovala až do nástupu Hitlera (1933)

jan. 1919 – generálny štrajk
- rob. požiadavky: chceli zmeny vo vlastníckych vzťahoch
- zavraždenie Rózy Luxemburgovej a Karola Liebneckta (vodcovia, potlačenie)

apr. 1919 – vyhlásená Bavorská rep. rád
- vojsko → potlačená
- chceli nastoliť diktatúru proletariátu, podľa sovietskeho vzoru proletárska revolúcia ako v Rusku, svetová revolúcia

mar. 1919 – zal. 3. internacionála (komunistická – Kominterma)
- aktivizovala sa v boji proti fašizmu – 1935 Moskva – 7. kongres – vytýčila program boja proti fašizmu, boj za jednotný ľud. front, nastolenie vlády ľud. frontu
- Jednotný front – zjednotenie všetkých robotníkov bez ohľadu na polit. príslušnosť v boji proti fašizmu, vojne a buržoázii
- Ľudový front – zjednotenie všetkých protifašistov (väčší ako jednotný front), chceli (Fran. a Špan.) dosiahnuť víťazstvo vo voľbách a nastolenie vlády ľud frontu
- vrcholom víťazstvo ľud. frontu vo voľbách => Fran. – vytvorenie vlády Leona Bluma, 1936 – Španielsko

V povojnovom období 2 tendencie
1. vzrast revol.

hnutia – radikalizácia, snaha nastoliť diktatúru proletariátu 1920 – Berlín – Kappov Puč
2. snaha obnoviť monarchiu 1923 – Mníchov – Hitlerov a Luddendorfov Puč

Svetová hosp. kríza (1929-33)
- kríza z nadvýroby (vyrobilo sa viac ako mohlo obyv. kúpiť)
- najv. kríza, kt. postihla celý kapitalistický svet
- postihla všetky výr. odvetvia – pľn najhoršie (malé ceny pľn výrobkov => exekúcie, dlhy)
- priem. – obmedzenie výroby, prepúšťanie – okolo 40 mil. (u nás 1 mil.) nezamestnaných, v Nem. najviac – 5-7 mil., zníženie živ. úrovne obyv.
24.10.1929 – Čierny štvrtok – krach NY burzy
25.10.1929 – Čierny piatok – Európa

Spôsoby riešenie krízy:
1) fašizácia – nastolenie fašizmu (Nemecko) – Litva, Lotyš., Jap., Rak., Poľsko
2) USA – plánovitosť hosp., zásah štátu do hosp. života, am. prezident Roosvelt – new deal – štát zriadil verejné práce na stavbách priehrad, diaľnic – zamestnanie, pľn – štát vykupoval prebytky od farmárov (zľahčenie situácie)

Vznik fašizmu
- 1919 – vznikla fašistická strana v Taliansku
- fašizmus - odvodený od slova fascez, fasciz – zväzok
- pôv. oddiely vojakov v Tal. po 1. svet. vojne
- na čele Benito Mussolini – podporovaný buržoáziou, kt. sa obávala rob. hnutia, tieto oddiely využívané na potlačenie rob. hnutí (demonštrácie, štrajky, podpaľovanie redakcií novín)

28.10.1922 – pochod na Rím
- 26 000 fašistov, podarilo sa im vystrašiť vládu a poukázali na svoju silu

30.10.1922 – Mussolini predseda vlády
- menoval ho tal. panovník
- zač. fašistickej diktatúry v Tal. – Tal. ako 1. faš. štát

1924 – Tal. voľby
- zvíťazili fašisti
- po voľbách zlikvidovali zvyšky demokracie, postupne rozpustili parlament, nastolili vládu 1 strany => totalitný štát, zakázali ost. polit. strany + organizácie, zriadená Veľká faš. rada (menoval ju Mussolini)

Mussolini
- prezývaný „duce“ – vodca
- neobmedzená moc, autorita, nariadenia boli záväzné
- v ekonom. sfére sa snažili uskutočniť ideu korporácie (združenia, ktorých zamestnanci i zamestnávatelia boli kontrolovaní fašistami)

Tal. v zahr. politike
2.10.1935 – útok na Hábeš (Abesínsko, Etiópia)
- ost. štáty nerealizovali opatrenia, kt. by im zabránili ovládnuť Abesíniu

1. ohnisko vojny – Jap. + Ázia

Japonsko
- cisárstvo, voj. režim, príprava na výb. politiku – silno vyzbrojená armáda
- boje sa začali v 30tych rokoch, cieľ: ovládnutie Ázie
1. útok – na Mandžusko (sev. Čína)
- na čelo obrany sa postavila Komunistická strana Číny (Mao-ce-Tunga)
- pôv. patrila KSČ do Kuomintangu (nár. strana Číny)
- situácia sa zmenila, keď sa na čele Kuomintangu objavil Čankajšek, kt.

začal bojovať proti komunistom – tieto rozpory umožnili Japonsku ovládnuť rozsiahle územia Číny
2. útok – 1938 – na hranice ZSSR (Ďaleký východ)
- neúspech Jap., útok odrazený ZSSR armádou
3. útok – 1939 – na Mongolskú ľud. republiku
- Mong. mali spojeneckú zmluvu so ZSSR – pomoc ZSSR – vytlačenie Jap.

2. ohnisko vojny – Nem. + Fran.

- situácia pred nástupom Hitlera – 5-7 mil. nezamestnaných – Nem najviac postihnuté krízou, zhoršenie soc. postavenia robotníkov – vzrast nespokojnosti, na 1. strane vzrast vplyvu Kom. Strany, na 2. strane nacionálno-soc. strany Nem. (Národno – sociálna robotnícka strana Nem.)
1932 – voľby
- N-SSN získala 37% hlasov – na čele Hitler

1933 – Hitler – ríšsky kancelár
- nastolenie faš. diktatúry
- Hitler = fűhrer (vodca) – mal záväzné rozhodnutie, pred nástupom moci r.1925 napísal svoju knihu Mein Kampf a zhrnul svoju ideológiu
- dobrý rečník, dokázal získať podporu ľudu, v knihe chcel vytvoriť silnú Nem. ríšu a zlomiť moc Fran. a ovládnuť územie V-eur. štátov
- konečný cieľ: svetovláda, žiadal živ. priestor pre nem. rasu, za hl. vinníka nem. problémov označoval Židov, lebo kvôli ich bohatstvu štát nerozvíjal hosp. a fin. prostriedky Nem., boli sústredené v ich rukách

Faš. diktatúra
- likvidácia demokrat. práv a slobôd (tlače, zhromažďovania)
- nastolený teror proti komunistickým a iným orgánom
- šírenie rasizmu
- ideológia, kt. delí ľudí na vyššie a nižšie rasy (nadradená – Nemci, podradená – ost. rasy)
- najnižšie dával Hitler Židov – rasizmus namierený proti Židom = antisemitizmus

Formy protižidovskej politiky
Arizácia
- zbavenie Židov majetku, miesto žid. majiteľa zvolený arizátor (zbav. Židov majetku) – Židia nesmeli vlastniť nič (ani banku, klenotníctvo…)

Pozbavenie Židov ľud. + obč. práv
- antisemitizmus schválený v Norinbergských zákonoch (1935)
- museli byť označený žltou 6-cípou Dávidovou hviezdou
- nesmeli vykonávať niektoré povolania (sudca, právnik, lekár)
- nesmeli vlastniť telefón, auto, bicykel
- nemohli navštevovať divadlá, iné verejné vystúpenia, akcie
- museli cestovať vo vyhradených priestoroch
- manžel Židovky, žena Žida – platili pre nich tie isté pravidlá aj keď neboli Židia
Konečné riešenie Žid. otázky
- najprv getá, potom koncentráky (Poľsko – Osvienčim, Česko – Terezín, Rak. – Hausen, u nás Ilava)
- neskôr koncentráky aj pre menejcenné národy podľa Hitlera – Rusi, Rómovia, Slovania

Kryštáľová noc – 9.-10.11.1938
- začiatok otvoreného teroru, na Hitlerov príkaz podpálené stovky synagóg (organizátor J.Goebbles)

- H. likvidoval aj svojich odporcov (kritizovali jeho politiku) =>

Noc dlhých nožov – 30.6.1934
- vyvraždených 1000 príslušníkov SA – kritizovali jeho vedenie štátu + politiku

Vnút.

politika Hitlera:
feb. 1933 – podpálenie ríšskeho snemu => obvinenie komunistov
- medzi nimi aj Juraj Dimitrov – mar. 1933 v Lipsku – proces, poukázal na hrozbu fašizmu pre celé ľudstvo, nakoniec bol oslobodený

Zahran. politika Nem:
- výbojná, cieľ: dať priestor Nemcom „na Slnku“, svetovláda
- porušovanie Versaillskej zmluvy – zavedená branná povinnosť => budovanie armády
1935 – k Nemecku pripojené Sársko (predtým pod správou Fr.)
mar. 1938 – pripojenie Rakúska – anšlus – násilné pripojenie
- Nemecké vojská bojovali v Španielsku ako spojenci fašistu gen. Franca

Ďalšie požiadavky voči ČS a Poľsko:
1. ČS – žiadali sudety – 29.-30.9.38 – Mníchovská konferencia - o nás bez nás (Hitler, Chamberlain, Daladie, Taliansko…), 15.3.1939 - zriadený protektorát Čechy a Morava
2. Poľsko – žiadali odstúpenie mesta Gdaňsk a právo vybudovať cesty cez Poľsko, kt. by spájali Nemecko a Z Pruska – Poliaci odmietali => útok na vysielačku v Gliwici – zámienka na 2. svet. vojnu

23.8.1939 – pakt Ribbentrop – Molotov (ZSSR)
- zmluva medzi Nem. a ZSSR (Hitler + Stalin)
- dohodli sa neútočení, má tajný dodatok, v kt. si rozdelili sféry vplyvu v Poľsku a Pobaltí

Občianska vojna v Španielsku
do r. 1930 – diktatúra Prima de Riveru
od r. 1931 – Španielsko republikou, pomalé zmeny, slabá (dem. práva a slobody)
1933-35 – nástup reakčnej rady (zrušili demokratické práva)
1936 – voľby => vláda ľudového frontu (chcela obnoviť práva a slobody)
júl 1936 – fašistická organizácia Falanga (na čele gen. Franco) sa pokúsila o prevrat =>

júl 1936 – mar. 1939 – Občianska vojna
- zbombardovaná dedina Guernica – podľa toho – obraz Picasso
- Tal. a Nem. podporili Franca – poslali mu posily
- na pomoc republike … interbrigády (organizované KI, zúčastnili sa aj Česi a Slováci) – heslo: „Pri Madride sa bojuje aj o Prahu.“
- porážka republikánov – dobytie Madridu (03/39) – ďalší fašistický štát
1936 – Os Berlín – Rím – Tokio
- prvá zmluva fašistických strán (štátov) – Taliani, Nemci

Studená vojna
1947 – zhoršenie vzťahov medzi V a Z
- (1946 – Churchil vystúpil vo Fultne – termín „železná opona“ – hranica)

Súperenie USA a ZSSR o vplyv vo svete
- Nemecko bolo rozdelené (na základe Postupinská konferencia) na 4 okupačné zóny:
1. Sovietska
2. Americká
3. Britská
4. Francúzska
- rozdelený aj Berlín

Sov. zóna
- pozemková reforma (max. 100ha), vytvorenie štátneho sektoru (45% priemyslu), zákaz fašizmu, potrestaní vojnoví zločinci
Z zóny
- žiadne znárodnenie pôdy a priemyslu, spojenie brit. a am.

zóny → bizónia + francúzska

7.9.1949 – Spolková republika Nemecko
7.10.1949 – zo soviet. zóny → NDR

1947 – Thrumanova doktrína
- pomoc USA, kt. poskytli Tur. a Grécku vo výške 400 mil. $ (dodávka zbraní), (300 – Grécku, 100 – Turecko)
- obom krajinám hrozilo, že sa k moci dostanú Sovieti, pre Turecko, že územie zaberie ZSSR

1947 – Marshallov plán (minister zahr. vecí USA)
- na základe analýzy hosp. v Európe zistili, že rýchla obnova hosp. nie je možná bez USA
- medz. konferencia v Paríži – zúčastnilo sa 16 európskych krajín (VB, Fran, Tal, Hol, Belg, Lux, Dán, Švéd, Nórsko, Írsko, Island, Švajč, Rak, Grécko, Tur)
- neprijalo ho ZSSR a preto ani ČS (aj keď my sme mali záujem) a Poľsko
- vypracovaná správa o potrebách týchto krajín: 29,2 mld. $ - realizovalo sa len 13 mld. 1948 – am. kongres schválil zákon O poskytnutí hosp. pomoci iným štátom
3 formy Marshallovho plánu
1. 81% - forma darov (USA poskytlo suroviny, polotovary, stroje, pľn produkty, palivo)
2. 10% - podmienená pomoc v $ - (jednotlivé štáty uvolnili určitú sumu peňazí v svojej mene na konto)
3. 9% - pôžičky – splácali ich poskytnutím vojenských základní al. dodávkami strateg. surovín
podmienky: tento plán sa nesmel poskytnúť komunistickým krajinám

Berlínska kríza (1948)
Berlín rozdelený – 4 zóny – soviet, amer, brit, fran
- aby si sovietska okupačná správa zabezpečila vplyv v celom Berlíne, jún 1948 – uzavrela železničnú, cestnú i vodnú dopravu zo Z-Nemecka do Z-Berlína (chcela ho „vyhladovať“)
Prelomenie blokády
- blokáda Berlína trvala 11 mesiacov (do mája 1949)
- Z-Berlín zásobovalo am. letectvo vzdušným mostom
- USA ukázalo hosp. i tech. prevahu => ZSSR muselo blokádu zrušiť
- Berlínska kríza uľahčila USA zorganizovať vojenský blok NATO, ovplyvnila verejnú mienku a správanie vlád na Západe
1961 – za jedinú noc postavili Berlínsky múr
- vláda NDR chcela zabrániť odchodu občanov do Z Berlína a odtiaľ do SRN (odstránený v dec. 1989)

Vojny na Blízkom Východe
- po vojne vzniklo niekoľko nových štátov, kt. sa oslobodili z koloniálnej a polokoloniálnej závislosti od Anglicka (Egypt, Jordánsko, Irak, emiráty pri Perz. zál.), od Francúzska (Libanon, Sýria) a od Talianska (Líbia)
- na území Palestíny sa medzinír. žid. org. snažili vytvoriť samostatný židovský štát
1. arabsko-izraelská vojna
- 1948 – vyhlásený štát Izrael
- Izrael zvíťazil v nasledujúcej vojne s arab štátmi a Irakom
- z Palestíny do okolitých štátov utieklo státisíce Arabov
2.

vojna
- 1956 – egyptská vláda znárodnila Suezský prieplav, ale obsadili ho britské a francúzske námorné a letecké výpadky, pridal sa aj Izrael; ZSSR na stranu Egypta
- hrozilo, že konflikt prerastie do vojny, v poslednej chvíli však došlo k dohode vďaka jednotkám OSN – udržiavali prímerie až do r. 1967
3. vojna
- začala sa po odchode vojsk OSN
- 5.6.1967 – Izrael zákerne zaútočil
- Suezský prieplav zablokovali potopené lode a dlhé roky sa nepoužíval
4. vojna
- 1973 – zaútočili sýrske a egyptské vojská – prevaha Izraelu
- rozdelilo ich OSN (ZSSR a USA sa báli sa rozšírenia konfliktu)

- Blízky východ je aj v povojnovom období jednou z najnepokojnejších oblastí sveta

Vojna v Afganistane
1978 – v Afganistane zosadili kráľa a nastolili ľavicovú diktatúru
- afgánska spoločnosť nespokojná => teror proti nim => občianska vojna
- ZSSR podporoval revolučnú vládu v Kábule =>
Zásah ZSSR – dec. 1979
- ZSSR vyslal do Afganistanu vojská
- partizánov podporovali najmä Čína a USA
Vplyv na medzinár. vzťahy
- štáty NATO odpovedali na sovietsky zásah v Afganistane ostrými hosp. opatreniami proti ZSSR a jeho spojencom
- USA a ďalšie štáty na protest bojkotovali olympijské hry v Moskve (1984)
- ako „odvetu“ ZSSR a ďalšie štáty bojkotovali olympijské hry v LA (1984)
1989 – odchod sov. vojsk z Afganistanu
- ZSSR uznal bezvýchodiskovosť politiky sily.