Rím - vzostup a pád mocného impéria

Zo skromnej osady na brehoch rieky Tiber vzniklo pred dvoma tisícmi rokov mocné impérium, ktoré postupne ovládlo celé Stredomorie. Jeho vplyv na kultúru, jazyk a politiku dodnes zanechal stopy v celej Európe.

Rímska ríša bola najväčším štátnym útvarom staroveku. V čase svojej vrcholnej moci sa rozprestierala od Atlantického oceánu na západe až k sýrskym púšťam na východe, od Sahary na juhu až po ústie Rýna a škótsku nížinu na severe. Zanechala trvalé dedičstvo v podobe mnohých stavebných pamiatok literárnych a historických diel. V starom Ríme vznikli aj mnohé inštitúcie. Dodnes si pripomíname výrazné rímske osobnosti, ako boli Augustus, Nero, Ceasar a mnohí ďalší. Rimanom spočiatku nešlo o vytvorenie mocného impéria. Mali však viac ľudských zdrojov ako ich susedia. Dodržiavali prísnu vojenskú disciplínu a v súbojoch prejavovali veľkú osobnú statočnosť. Preto víťazili v jednej vojne za druhou a onedlho pochopili, že dobývaním ďalších území získajú ešte väčšiu bezpečnosť a bohatstvo.

V 1. storočí pred n. l. niekoľkí významní vojvodcovia využili svoj vplyv v ozbrojených silách a povstali proti republike. Jedným z nich bol Sulla, ktorý uprednostňoval privilégiá aristokratov a Rímu vládol ako nekorunovaný kráľ od roku 82 do roku 79 pred n. l. Po ňom nasledovali Pompeius a Iulius Ceasar. Ten dobyl Gáliu a v bitke pri Farsale roku 48 pred n. l. ho však zavraždili sprisahanci vedení Ceasarovým synom Brutom a Cassiom. Vrahovia si možno mysleli, že zachránili alebo obnovili republiku, ale v tom čase už bola vláda jediného muža nevyhnutnosťou.

Po Ceasarovej smrti zápasili o moc dvaja súperi: Ceasarov adoptívny syn Octavianus a Marcus Antonius. Tí si rozdelili ríšu a určitý čas vládli spolu. Antonius prevzal vládu nad východnými provinciami, kde sa romanticky zaľúbil do egyptskej kráľovnej Kleopatry, zatiaľ čo Octavianus vládol na západe. Roku 31 pred n. l. sa už Octavianus cítil byť takým silným, že sa rozhodol na svojho súpera zaútočiť. V námornej bitke pri Aktiu nad Antoniom a Kleopatrou skutočne zvíťazil. O štyri roky neskôr senát vymenoval Octavia za prvého občana Ríma a odovzdal mu kontrolu nad armádou a všetkými hlavnými provinciami. Octavianus - už ako Augustus - sa stal prvým z radu mnohých Rímskych cisárov, ktorí vládli na západe až do roku 1453, keď Konštantínopol dobyli osmanskí Turci.

Najväčšiu rozlohu dosiahla Rímska ríša za cisára Traiana. Vtedy sa rozprestierala od severnej Británie až po južný Egypt a od Pyrenejského poloostrova až po brehy Kaspického mora.