Na ich charakter mali vplyv dve dôležité skutočnosti: v ZSSR nastúpil do funkcie generálneho tajomníka UV KSSZ Michail Gorbačov, ktorého vedenie ZSSR znamenalo uvoľňovanie ovzdušia medzinárodného napätia, čo sa odrazilo i na situácii okolo afgánskej otázky. Ďalším dôležitým faktorom boli problémy Pakistanu súvisiace s pritomnosťou ozbrojených afgánskych opozičných skupín, ako i veľkého počtu afgánskych utečencov, ktorý spôsoboval ekonomické a hospodárske problémy pakistanskému štátu i pakistanskému obyvateľstvu. Obyvateľstvo Pakistanu sa navyše začalo dostávať do ozbrojených stretov s afgánskymi opozičnými skupinami, utečencami, ale i paštúnskymi kmeňmi.
Je potrebné priznať, že najmä pre afgánsku opozíciu sa obchod s drogami stával zdrojom príjmov, ktorými sa čiastočne financovala i jej bojová činnosť proti vláde ADR a sovietskym vojskám v Afganistane. Opozícia však pritom dostávala čoraz vyššiu pomoc zo strany USA. Kým v rokoch 1980-1984 činila podpora afgánskej opozície 325 mil. dolárov, v roku 1985 to bolo už 28O mil. dolárov, v roku 1986 500 mil., v roku 1987 630 mil. a v roku 1988 900 mil. dolárov. Navyše bol osobitne podporovaný Pakistan a afgánske utečenecké tábory.
Krvavé zrážky medzi Afgáncami a pakistanským obyvatesľstvom v Karáčí, ku ktorým dochádzalo od 8. do 15. mája 1986, teda v čase ženevských rokovaní, ako aj nespokojnosť Pakistancov prejavovaná útokmi na strediská afgánskych utečencov, boli predpokladmi zvýšenia pakistanských snáh o konkrétne výsledky nepriamych afgánsko-pakistanských rokovaní. Zreteľný bol i realistickejší postoj sovietskeho vedenia na čele s M. S. Gorbačovom. 25. februára 1986, v Politickom dokumente ÚV KSSZ na 27. zjazde KSSZ bola prednesená snaha ZSSR „ v blízkej budúcnosti stiahnuť do vIasti sovietske vojská“ , ktoré sa nachádzali na území ADR. Z popudu vedenia ZSSR došlo i k zmenám na čele ĽDSA. 4. mája 1986 na 18. pléne ÚV ĽDSA požiadal B. Kármal o uvalnenie z funkcie generálneho tajomníka ĽDSA. Novým generálnym tajomníkam ĽDSA sa stal ďalší parčamista Nadžibulláh, ktorý bol v rokoch 1980 – 1986 šéfm CHAD-u.
11.-12. decembra 1986 sa v Moskve uskutočnili rozhovory medzi M. S. Gorbačovom a Nadžibulláhom. Opäť sa spomenula otázka návratu sovietskych vojsk na územie ZSSR a potreba normalizácie situácie v Afganistane. 20. decembra 1986 sa B. Krmal zo zdravotných dôvodov vzdal funkcií člena ÚV ĽDSA a predsedu Revolučnej rady ADR. Na čelo tohto orgánu bol zvolený dovtedajší podpredseda Revolučnej rady ADR Muhammad Hádží Samkanaí.
Vedenie ADR pokračovalo v presadzovaní afgánskej „ perestrojky“. 30. novembra 1987 bola vydaná Ústava Afganistanu, v ktorej sa zmenil názov ADR na Republika Afganistan. Jej prezidentom sa stal generálny tajomník ĽDSA Nadžibulláh. 4.-6.