začal útok sovietskych jednotiek na palác a zároveň i na všetky dôležité objeky v Kábule – ministerstvo obrany, vládne budovy, kábulský rozhlas a televíziu. Afgánska armáda bola paralyzovaná, neexistovali riadne oficiálne rozkazy na odpor proti útočníkom, čo sa dá vysvetliť ochromením afgánskeho vedenia, prerušením spojenia, ako i činnosťou prosovietsky a protiamínavsky orientovanej časti v afgánskej armáde. 0 20.45 hod. predniesol na frekvencii kábulského rozhlasu v Dušanbe svoj prejav Babrak Kármal pri príležitosti „pádu režimu Hafízulláha Amína .. krvavého špióna amerického imperializmu .. katana a vraha, šarlatána dejín .. „ zradcu ľudu a vlasti". B. Kármal svoj prejav predniesol už v mene nového ÚV ĽDSA a Revolučnej rady ADR, pričom prevrat v Kábule nevysvetľoval ako dielo sovietskych vojakov, ale ako " vôľu slobodumilujucého afgánskeho ľudu .. opierajúceho sa o víťazné povstanie strany " a o " padporu vlasteneckých afgánskych vojakov a dôstojníkov. " Okolo polnoci 27. dececnbra 1979 bol Amínov palác dobytý, H. Amín, jeho príbuzní a niekoľkí ďalší Amínovi prívrženci boli zastrelení sovietskymi vojakmi. Ešte počas bojov v paláci schválilo sovietske vedenie znenie blahoprajného telegramu predstaviteľovi Revolučnej rady ADR, generálnemu tajomníkovi ÚV ĽDSA a ministerskému predsedovi vlády ADR Babrakovi Karmalovi. Bola poslaná depeša na veľvyslanectvo ZSSR v Kabule, komunistickým stranám socialistických krajín a inštrukcie sovietskym zástupcom pri OSN. V dokumentoch sa zdôrazňovalo, že ZSSR nemá podiel na afgánskych udalostiach a na zmene vedenia v Afganistane. Už tu sa vytvárala sovietska verzia prevratu. Táto verzia poprela skutočnosť, že 27. december 1979 je výsledkom sovietskeho puču a že nové vedenie ADR na čele s B. Kármalom bolo Sovietmi dosadené až po zvrhnutí vlády H. Amína.Toto hnutie malo 27. decembra 1979 vlastnými silami zvrhnúť Amínov režim, zajať H. Amína a postaviť pred revolučný súd, ktorý ho odsúdil na trest smrti. Nová vláda na čele s B. Kármalom mala až po týchto udalostiach požiadať o sovietsku vojenskú pomoc, ktorá jej bola okamžite poskytnutá. Ako právny podklad na vyslanie obmedzeného kontigentu sovietskych vojsk mal slúžiť článok 4 Zmluvy o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci medzi ZSSR a Afganistanom z 5. decembra 1978 a dokonca aj článok 51 Charty OSN. Tento článok hovorí o zasahovaní do vnútorných záležitostí krajiny. Ak je toto zasahovanie uskutočňované vo forme ozbrojeného útoku, vrátane nasadenia žoldnierov, napadnutý štát je na základe spomínaného článku považovaný za obeť agresie a má " neodňatelné právo na ..