kolektívnu samoobranu." Podľa sovietskej verzie tak Afganistan využil toto právo a oficiálne požiadal ZSSR o poskytnutie pomoci. Vláda B. Kármala však v čase rozvíjania vojenských útokov sovietskych jednotiek v Kábule bola ešte na sovietskom území, jej nastolenie záviselo len od úspechu prevratu, preto ju v tom čase ťažko môžeme chápať ako oficiálnu, a teda je absurdné pavažovať za oficiálnu aj jej žiadosť.
Prechod štátnej hranice sovietskymi vojskami 25. decembra 1979 a následný vstup do Afganistanu bol načasovaný na obdobie vianočných sviatkov a mal využiť pokles ostražitosti administratív západných štátov. Sovietske prípravy na intervenciu však pozornosti USA predsa len neunikli. Už 11. decembra 1979 a vzápätí 19. decembra 1979 boli vyslovené havorcom štátneho departmentu USA americké znepokojenia nad zvýšenou koncentráciou sovietskych vojsk pri južnej hranici ZSSR. 21. decembra 1979 Washington zverejnil správu, že tri sovietske divízie sú pripravené v pohotovosti pri hraniciach s Afganistanom a 1500 sovietskych vojakov je už v Kábule. 27. december 1979 bol už v centre pozornosti amerického vedenia. Na svojom vidieckom sídle v Camp David si toho dňa J. Carter poznamenal, že za " posledných 24 hodín pristálo na kábulskom letisku 215 dopravných lietadiel, ktoré tu vysadili osem tísíc až desať tisíc vojakov a poradcov ". Americký prezident sa okamžite vrátil do Washingtonu a začala sa výmena názorov s L. I. Brežnevom známou "harúcou linkou". Sovietska strana však na pobúrenie amerického vedenia nereagovala a ďalej sa držala svojho scénara afgánskych udalostí.
4. januára 1980 obmedzili USA vývoz i strojového zariadenia, obilia a surovin do ZSSR ako odpoveď na sovietsku inváziu do Afganistanu. 6. januára 1980 bola afgánska otázka z podnetu USA, niektorých krajín NATO a ČĽR prejednávaná v Rade bezpečnosti OSN, kde ju ZSSR vetoval. 10.-14. januára 1980 na mimoriadnom Valnom zhromaždení OSN v rámci 35. Valného zhromaždenia OSN sa i napriek odporu zástupcov ZSSR, ADR a krajín východného bloku presadila rezolúcia OSN požadujúca " bezpodmienečné stiahnutie zahraničných vojsk z
Afganistanu." 24. januára 1980 Veľká Británia nasledovala príklad USA a obmedzila kontakty zo ZSSR a Afganistanom. 27.-29.