marca 1980 námestnik ministra zahraničných vecí USA Marren Christopher vo vysielaní Hlasu Ameriky obvinil sovietsku stranu z používania napalmu a otravných plynov a z hromadných popráv v Kábule a ďalších oblastiach. Naproti tomu sovietska strana obviňovala zasa opozíciu z využívania chemických a paralytických zbraní, pričom upozorňovala na to, že sú americkej výroby.
Lídri ozbrojenej islamskej opozície mali za sebou podporu suverénnej väčšiny islamských krajín, strán a organizácií. Táto podpora bola demonštrovaná aj 27. januára 1980, keď sa v Islamabáde uskutočnila tlačová konferencia šiestich islamských strán, ktoré oznámili založenie Islamského zväzu za oslobodenie Afganistanu. Členmi aliancie sa stali tieto strany: Islamské spoločenstvo Afganistanu, Islamská strana Afganistanu vedená G. Hekmatjárom, Islamská strana Afganistanu na čele s M. J. Chálisom, Národný islamský front, Hnutie islamskej revolúcie a Národný front oslobodenia Afganistanu. Boli vyhlásené hlavné ciele aliancie: oslobodenie Afganistanu od vlády ateistického režimu a utvorenie islamského štátu so zákonmi založenými na „učení proroka a Koánu.“ V decembri 1980 sa aliancia rozpadla. Rozpad Islamského zväzu za oslobodenie Afganistanu ukázal, že zladiť rozličné záujmy a odlišnú orientáciu opozičných strán bude i napriek zjednocujúcemu faktoru, teda prítomnosti sovietskych vojsk a existencii ateistického režimu ĽDSA, oveľa zložitejšie.
Jednou z najsiInejších Afgánskych opozičných strán bola Islamská strana Afganistanu (Hizbi Islámi) Gulbuddína Hekmatjára. Táto militantná islamská strana mala moslimský charakter, ale väčšina jej členov bola paštúnskeho pôvodu. Cieľom strany bolo nastolenie islamskéha štátu, zákony ktorého by boli totožné so zákonmi Koránu. Strana odmietala navrat Záhira na afgánsky trón. V roku 1982 mala Hekmatjárova strana spolu 30 tisíc členov a 67 tisíc stúpencov. Jej aktivisti pochádzali hlavne z provincií Kábul, Baghlán, Paktia a Kandahár, teda z juhovýchodných časti Afganistanu. Vo vojenskej oblasti bola strana pokladaná ZSSR za najradikálnejšiu. V politických otázkach medzi opozíciou stála strana vždy na pozíciách, ktoré zastával Hekmatjár. Ďalšou opozičnou stranou bolo Islamské spoločenstvo Afganistanu (Džámíjati Islámí) na čele s Burhunuddínom Rabbáním. Táto strana, padobne ako Hekmatjárova strana, mala korene v organizácii Moslimská mládež. Cieľom strany bolo založenie islamského štátu, ale na rozdiel od Chálisovej a Hekmatjárovej strany sa nevyjadrovala odmietavo k návratu Záhira na afgánsky trón.