Z vojenského rozloženia síl vyplýva, že v otvorenom boji sa mudžahídi nemohli sovietskym vojskám v žiadnom prípade vyrovnať. Okrem lepšej výzbroje sovietskym vojakom nechýbala ani potrebná príprava, ktorá trvala 2 mesiace v špeciálnych táboroch na území ZSSR, kde sa imitovali afgánske bojové podmienky. Ozbrojené oddiely opozície sa preto sústreďovali hlavne na prepady sovietskych kolón v priesmykoch, pričom po akciách sa okamžite sťahovali do hôr. Z hľadiska takýchto bojových akcií je známy priesmyk Salang, cez ktorý vedie jediná cestná komunikácia spájajúca sever Afganistanu s Kábulom. V tomto priesmyku a naň nadväzujúcom Pandžšírskom údolí operovali ozbrojené oddiely pod vedením Rabbáního vojenského veliteľa Ahmada Sacha Massúda. Okrem prepadov kolón a partizánskeho štýlu vedenia vojny sa ozbrojené oddiely islamskej opozície sústredili i na atentáty členov ĽDSA. Pri nich boli zavraždení generál Fateh Muhammad Farkemišer, námestník ministra školstva Valí Jusufí, člen Revolučnej rady ADR Sajjíd Muhammad Amín, minister pre veci kmeňov a národností Faíz Muhammad a dokonca aj provládny náboženský duchovný Imám Abdul Hamid.
Aktívnejšia vojenská pomoc USA Pakistanu a afgánskej opozícii, ako i rozhodná podpora opozície islamskými krajinami, si vynútili zo strany ĽDSA protiopatrenia. V januári 1981 bol vydaný zákon o všeobecnej brannej povinnosti, pričom dĺžka času výkonu vojenskej služby sa určila na 2 roky. V roku 1982 bola vojenská služba predĺžená na 3 roky. Začali sa formovať ozbrojené kmeňové oddiely členov domobrany tzv. malyšov. 20. mája 1981 bol založený Národný vlastenecký front, ktorý sa mal stať najmasovejšou organizáciou v ADR. Aby sa aspoň čiastočne znížila základňa opozície, vydala 18. júna 1981 Revolučná rada ADR dekrét o amnestii „pre občanov, ktorí boli oklamaní propagácioiu imperializmu, hegemonizmu a reakcie“. Na jeseň 1981 začala ofenzíva vládnych a sovietskych vojsk v Pandžšírskom údolí. Boje sa tu vystupňovali v októbri 1981. V marci 1982 bolo dohodnuté prímerie s A. Š. Massúdom, vojenským veliteľom mudžahídov v tejto oblasti, ktoré trvalo do 20. apríla 1983. V roku 1982 zároveň prebiehali rokovania medzi vedením sovietskych vojsk v Afganistane a ozbrojenou opozíciou o vojnových zajatcoch. Viacerými úspešnými akciami armády ADR a sovietskych jednotiek boli dušmani zatlačení do hôr, pričom čoraz dôležitejšiu úlohu pri ofenzívnych úlohách v horách zohrávalo sovietske letectvo, ktoré plnilo prieskumné úlohy a zároveň bombami a raketami bolo samotné schopné ničiť postavenia mudžahídov. Priame vojenské akcie sa tak zmenili na zdĺhavú vojnu.