Pozornosť, ako i aktivita v afgánskej otázke, sa postupne prenášala do diplomatických kruhov a za rokovacie stoly. Pozornosť svetovej verejnosti sa sústredila predovšetkým na 1. kolo nepriamych politických rokovaní medzi Afganistanotm a Pakistanom, ktoré prebiehali od 18. do 25. júna 1982 v Ženeve. Došlo k nim hlavne vďaka aktivite OSN a jej sprostredkovateľa Diega Cordoveza. Rokovania sa mali týkať politického urovnania afgánskeho konfliktu a návratu afgánskych utečencov z Pakistanu a Iránu, ako i prípadného odchodu sovietskych vojsk. Rokovania však boli prerušené a v Afganistane ďalej pokračovala ofenzíva vládnych a sovietskych vojsk. Vláda ADR ešte v roku 1982 vydala vyhlásenie, že má pod kontrolou 70% územia. 11.-24. apríla a 16. –24. júna 1983 pokračovali rokovania v Ženeve. Napriek vojonským neúspechom opozície dal jeden z jej predstaviteľov G. Hekmatjár najavo, že neverí v politické vyriešenie afgánskej otázky, pretože „sa nedá rokovať o mieri s vrahmi“. 24.-30. augusta 1984 prebiehali ďalšie kolo nepriamych stretnutí predstaviteľov Afganistanu a Pakistanu v Ženeve. Stanovisko G. Hekmatjára sa však nezmenilo.
V roku 1984 sa afgánske opozičné strany nachádzali v ťažkej situácii. V apríli 1984 jednotky armád ADR a ZSSR uskutočnili ďalšiu úspešnú ofenzívu v Pandžšírskom údolí a zatlačili oddiely A. S. Massúda. Pokračovali i úspešné zásahy oddielov sovietskej 17. divízie v okolí Herátu proti oddielom ďalšieho Rabbáního vojenského veliteľa Muhammada Ismaíla, operácie v provincii Badachšan a operácie pri zabezpečovaní tradičnej cesty mudžahídov z Pakistanu do Afganistanu Chajbarského priesmyku. V nasledujúcom období boli afgánskej apozícii dodané nové druhy zbraní. Z hľadiska potrieb bojovej činnosti mudžahidov sa ako najdôležitejšie ukazovali americké strely Stinger a britské strely Blowpipe. Tieto mali pomôcť oslabiť akcie sovietského letectva, ktoré boli pre činnosť opozičných ozbrojených skupin najnebezpečnejšie. Z rôznych príčin však ich úspešnosť nebola na želateľnej úrovni. Bojovými akciami obidvoch strán najviac trpelo civilné obyvateľstvo. Po získaní raketových zbraní navyše začali útoky opozície i na mestá a civilné lietadlá. Západna tlač si zasa všímala tvrdé akcie sovietskych vojakov, ktoré podľa slov predsedu Zvláštnej komisie Kongresu USA pre Afganistan Gordona Humpreyho boli porovnateľné „s najhoršími zverstvami nacistického Nemecka“. V dňoch 20.-24. júna 1985, 27.-30. augusta 1985, 16.-19. dececnbra 1985, 2.-23. mája 1986 a 31. júla až 8. augusta 1986 prebehli v Ženeve ďalšie kolá nepriamych afgánsko-pakistanských rokovaní.