Rímsky cisár Valerius Diocletianus sa narodil v obyčajnej rodine (jeho dedo bol dokonca otrok) v roku 245 v Dioclei pri Salone v Dalmácii. Hneď vstúpil do armády, kde spravil zázračnú kariéru, lebo sa z obyčajného vojaka stal nielen dôstojník, ale hlavne miestodržiteľ v Moesii, konzulom a veliteľom gardy. Zvlášť sa na jeho vzostupe podieľal caesar Probus, ale aj jeho nástupca Carus, ktorý zachoval Diocletiánovi jeho úrady. S týmto cisárom išiel tiež do vojny s Peržanmi, odkiaľ sa však Carus nevrátil a zanechal cisárstvo svojmu synovi Numerianovi. Toho veľmi rýchlo zavraždil jeho svokor Aper, ktorý očakával povolanie cisárom od víťazných vojakov. Miesto toho však vojsko zvolilo 17.októbra 284 Diocletiána, ktorý dal ihneď Apera zabiť.

Diocletianus sa teda dostal k purpuru. V ríši vládli stále zúfalé problémy a Diocletianus sa dal do celej rady reforiem, ktoré mali zachrániť ríšu. Najskôr však musel ríšu znovu zjednotiť, lebo Carusov syn Carinus vládnuci na západe vytiahol proti Diocletiánovi do boja. Bol však porazený a zabitý v bitke pri Dunaji roku 285. Diocletiána snáď táto skúsenosť viedla k rozhodnutiu rozdeliť cisársku moc a zvýšiť počet cisárov, lebo podľa neho sa nedala celá ríša riadiť jedinou nadanou osobou. Prvého mája 285 si vybral svojho priateľa Maximiana a zvolil si ho za spoluvládcu a za syna. Pôvodne Maximianus mal len titul caesara, ale po víťazstve nad Bagaudmi bol roku 286 povýšený na augusta a brata Diocletiana. Usadil sa na západe, zatiaľ čo sa Diocletianus odobral na východ, kde robila problémy Perzia. Cisárovi sa však už v roku 287 podarilo Perziu poraziť a donútiť k mieru, ktorý obnovoval rímsky vplyv v Arménsku, kam dosadol Rímu oddaný vládca Tiridatés. Po úspechoch vo vojnách pokračoval Diocletianus v rozdeľovaní moci. Dvoch z veliteľov dunajských légií vymenoval caesarmi, v tej dobe tento titul znamenal niečo ako zástupca cisára. Galerius zo Serdicy mal pomáhať Diocletianovi v správe východnej časti ríše, zatiaľ čo Constantinus I. z Naissu mal byť k dispozícií Maximianovi na západe. Oba caesarovia sa mali po smrti augustov tiež stať ich nástupcami. Nový štýl monarchie získal názov tetrarchia. Ríša tak mala aj štyri hlavné mestá - Diocletianus žil v Nicomedii pri Marmarskom mori, Galerius si zvolil Thessaloniku v Macedónsku. Na západe mal Maximianus svoj dvor v Mediolane a Constantius v Treveri.