Vysťahovalectvo

Prvé kroky Slovákov na Americkej pôde

Po skončení občianskej vojny v USA roku 1865, ktorá priniesla víťazstvo priemyselno-podnikateľským silám Severu nad poľnohospodárskym Juhom, dostali sa Spojené štáty nielen do popredia svetového industrializačného rozvoja, ale tým I do popredia záujmu prebytočných pracovných síl zaostávajúcich krajín.
I slovenské masové vysťahovalectvo bolo výslednicou tohto nerovnomerného vývoja kapitalizmu, lebo zaostalé Rakúsko-Uhorsko, najmä jeho polofeudálna uhorská časť, nebolo schopné udržiavať tempo rozvoja s USA a s krajinami západnej Európy, I keď zásluhou tvz. druhej priemyselnej revolúcie bola aj u nás zastaraná manufaktúrna výroba, udržiavaná v remeselníctve, vytláčaná výkonnejším strojovým zariadením.
Slovenské masové vysťahovalectvo smerovalo už vo svojich začiatkoch koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia v prevažnej miere do Spojených štátov, kam sa sťahovalo 97-99 % všetkých vysťahovalcov odchádzajúcich za prácou a chlebom z územia Slovenska. Tu sa osadzovali najmä v priemyselných centrách Pensylvánie, New Yorku, Ohia, New Jersey, Illinois, Connecticut, z ktorých najmä štát Pensylvánia si v prisťahovalectve príslušníkov nášho národa udržiaval dlhoročnú prioritu. Nachádzali sa tu najväčšie uhoľné bane, železiarne, ako I ďalšie prudko sa vzmáhajúce priemyselné odvetvia. Preto sa aj strediská týchto štátov- Pittsburgh, Cleveland, New York a čiastočne aj Chicago stali strediskami slovenského národného a kultúrneho života na americkej pôde od konca 19. do prvej tretiny 20. storočia. Počas niekoľkých desaťročí sťahovania nášho ľudu vysťahovalecký prúd z nášho ľudu vysťahovalecký prúd z nášho územia neustále mohutnel a pred druhou svetovou vojnou len na území Spojených štátov žila etnická skupina slovenského pôvodu dosahujúca počet 750 000
Osôb. Masové vysťahovalectvo Slovákov do USA spadádo konca sedemdesiatych rokov 19. storočia a v podstate sa skončilo roku 1939, pred vznikom druhej svetovej vojny. Spojené štáty už od začiatku 19. storočia stáli na čele krajín, ktoré importovali cudzích robotníkov pre svoj vzmáhajúci sa priemysel a banské podnikanie. V rokoch 1821- 1880 sa prisťahovalo do USA okolo 8,5 mil. robotníkov najmä z európskych štátov, roku 1881-1909 až 15.5 milióna. Slovákov a príslušníkov novej emigrácie prijímali v USA s nedôverou.

V snahe nájsť zamestnanie akéhokoľvek druhu vystupovali ako rezerva lacných pracovných síl.
Od osemdesiatych rokov 19. storočia možno hospodárske, sociálne, politické a kultúrne dejiny amerických Slovákov v podstate začleniť do troch hlavných etáp. Prvá siaha od začiatkov masového vysťahovalectva do skončenia prvej svetovej vojny. Druhá zahrňuje medzivojnové obdobie a druhú svetovú vojnu. Tretia etapa sa v mnohom odlišuje od prvých. Začína sa rokom 1945 a siaha do súčasnosti. Slovenskí vysťahovalci v prvej i druhej etape sťahovania, ktoré predstavovali jeho podstatnú časť, patrili k sociálne najslabším a najvykorisťovanejším vrstvám robotníctva vo vtedajšej Amerike. Vyplývalo to z neblahých pomerov, v akých sa nachádzal náš národ v tomto období. Keďže sa grupovali z maloroľníkov, domkárov, poľnohospodárskych a priemyselných robotníkov, ako nekvalifikovaní pracovníci dostávali zväčša len menej platené, ale pri tom ťažké práce. Nepoznali reč nového pôsobiska, stávali sa lacnou pracovnou silou a nástrojom v rukách majiteľov tovární a baní. Postupne aj v tomto období dochádzalo medzi nimi k sociálnej diferenciácii, I keď prevládajúcou zložkou I naďalej ostávali tie isté sociálne skupiny. Ale i napriek mnohým zložitým podmienkam cudzieho prostredia, menšia časť z nich sa už vtedy uplatnila v obchode, remeslách, v poľnohospodárstve ako farmári, I v slobodných povolaniach. Pred obdobím masového vysťahovalectva slovenského ľudu, do sedemdesiatych rokov 19. storočia prichádzali Slováci do Ameriky iba individuálne. Ešte roku 1840 sa v Philadelphii osadilo niekoľko Slovákov z Trenčianskej župy, pravdepodobne drotárov. Niekoľkí Slováci sa zúčastnili aj bojov v americkej občianskej vojne a bojovali na strane Abraháma Lincolna. V týchto súvislostiach je známa činnosť Gejzu Mihalotzyho, ktorý 4. februára 1861 oznámil prezidentovi Lincolnovi, že zorganizoval „Lincoln Riflement of Slovak Origin“. To bola prvá dobrovoľnícka rota v Amerike, pozostávajúca zo samých prisťahovalcov. Z tejto roty neskoršie vznikol 24. regiment illionskej milície, v ktorom sa Mihalotzy stal plukovmíkom.Mihalotzy padol v boji 11.marca 1865 pri chattanooga v Tennessee.Aj další náš krajan Štachel Számvld, rodák zo Spiša ,spolupracoval s Lincolnom, bol povýšený na generála a dostal aj rad ,,Congressional Medal of Honor“.V období masového sťahovania koncom 70.rokov 19.storočia sa slovenskí vysťahovalci najviac osadzovali vo východných štátoch, ale niektorí sa postupne osadzovali aj v dalších stredozápadných častiach. Menšie skupinky slovenských prisťahovalcov sa v Pittsburghu a okolí osadzovali aj pred rokom 1880.

Prvé hromadnejšie osídľovanie zaznamenaváme v baníckom okolí Westmorelandu a Fayette. Prvý Slováci sa osdzovali v mestách, v baníckych „plejzoch“, keď im na za bývanie často služil robotnícky tábor postavený na pozemkoch banskej spoločnosti, najmä pre malú vzdialenosť do prácemedzi prvými Slovákmi v Morewoode patrili vysťahovalci z kluknavy zo Spišskej župy a z Lipian zo Śarišskej župy. Mnohí z nich bývali a stravovali sa ako „burdingoši“ u nejakého krajana. Nebolo pri tom zriedkavosťou, že počet takýchto nájomníkov sa pohyboval od 10-30 osôb.
V tejto baníckej oblasti sa naši krajania osadili od Mt. Pleasant na sever ku Latrobe, Greensburgu a na juh ku Connenllsville a Uniontownu. Roku1934 sa tu zásoby uhlia vyčerpali a práce v baniach sa natrvalo zastavili. Aj tu obrovské „slate dump“ pripomínajú tvrdú banícku prácu slovenských vysťahovalcov.