Pravek na Slovensku

Úsvit človeka, Ranný Paleolit (25 mil. - 1 mil.)
Oddelenie človeka od ostatných zástupcov zvieracej ríše bol nesmierne pomalý a zložitý proces. Len zlomkovité poznanie vtedajšieho prostredia a jeho obyvateľov neumožňuje vytvoriť detailný obraz evolúcie od jedného z najstarších primátov - Purgatoria (65 mil. rokov) po človeka moderného typu Homo Sapiens Sapiens. Každý nový nález môže zmeniť naše nazeranie a posunúť nás o krok vpred. Ujasnenie si vlastného pôvodu patrí ku kľúčovým otázkam antropológie, preto je potrebné každému nálezu z tohto starého obdobia venovať maximálnu pozornosť. Aj na území Slovenska sa podarilo nájsť doklady existencie primátov (Anthropoidea) - najstarších prapredkov opíc, hominoidov i človeka. V Devínskej Novej Vsi, dnes mestskej časti Bratislavy, sa dodnes nachádza veľký vápencový kameňolom, zvyšok polostrovu v neogénneho mori. Počas prvej svetovej vojny sa našlo v Capfeho štrbine sedem kompletných kostier rodu PLIOPITHECUS, z čeľade Pliopithecidae (25 - 15 mil. rokov), pokladaného za predka gibonov a možno i ľudoopov. Dnes sú uložené vo viedenskom Natürhistorisches Museum. Z rovnakej lokality pochádzajú tri zuby DRYOPITHECA (16 - 9 mil. rokov). Dnes sa pripisujú druhu Sivapithecus Darwiny (14 - 10 mil. rokov), z ktorého pravdepodobne vznikol orangutan. Prvý rod, ktorý sa podľa názoru väčšiny bádateľov priamo podieľal na genéze neskoršieho rodu Homo bol rod RAMAPITHECUS (pred 14. mil. rokov). Jeho rozšírenie v strednej Európe potvrdzujú nálezy z okolia maďarského mesta Tatabánya. V roku 1951 sa v nováckej hnedouhoľnej bani našla kostra, ktorá údajne patrila samici s mláďaťom, geologický vek vrstvy pritom naznačuje, že mohlo ísť práve o Ramapitheca. Bohužiaľ, vedúci pracovníci sa obávali prerušenia prác a nesplnenia úloh prvej päťročnice. Trestuhodným spôsobom prikázali robotníkom nález zneškodniť a utajiť. Starý Paleolit (1 000 000 - 250 000 p.n.l.)
Typickým nástrojom tohoto obdobia je pästný klin. Vďaka činnosti amatérskych zberateľov sa podarilo tieto pamiatky nájsť na území Bratislavy, konkrétne na južných terasách Malých Karpát. Spadajú do jednej z ľadových dôb. Záver starého paleolitu reprezentujú na Slovensku artefakty vyrobené pritĺkacou technikou, kde produktom bol úštep, opracovaný do funkčnej podoby, v tomto období hrubé driapadlo. Nález rádiolaritového sekáča pochádza z Vyšných Ružbách, clactonské úštepy sa našli Hraničnej pri Hornáde - Seni a Čani.