Stratigraficky (následnosťou pôdnych vrstiev) dobre datované sú nálezy z Nového Mesta nad Váhom - Mnešíc, kde z odokrytého sprašového profilu pri ťažbe hliny pre bývalú tehelňu narazilo na úštep, datovaný do obdobia prelomu starého a stredného paleolitu - čo zodpovedá záveru doby medziľadovej Mindel - Riss, nazývanej Holstein. (250 000 p.n.l.). V tomto období žil HOMO ERECTUS. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku a Nemecku. Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom). Stredný Paleolit (250 000 - 40 000 p.n.l.)
Na území Slovenska využil praveký človek teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Postupným navrstvovaním z nich vznikli travertínové kopy. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach. Popri otlačkoch a výliatkoch tiel hadov, korytnačiek a súdobej flóry sa tu roku 1926 našiel výliatok ženskej lebečnej dutiny. Lokalita spadá na počiatok poslednej doby medziľadovej približne 120 000 p.n.l., zachovaný typ predstavuje veľmi primitívnu formu neandertálca. Z koryta Váhu pri Šali bola vybagrovaná čelová kosť ženy a 2 kosti iného jedinca, tentoraz predstavujúcich pokročilú /prechodnú/ formu neandertálca. Neandertálci predstavujú slepú vývojovú vetvu človeka. Z nálezov je zrejmé, že Neanderthálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva. Iné náleziská sú predovšetkým travertíny v Hôrke - Ondreji, Bojniciach III Hradnej priekope, Behárovciach, Bešeňovej, Hranovnici, ale aj jaskyňa Čertova pec pri Radošine, a sprašové lokality Banka a Mňešice. Industria zodpovedá drobnotvarej kultúre TAUBACHIEN. Počas starého a stredného Würmu (poslednej doby ľadovej) hustota lokalít stúpa, v Bojniciach - Prepoštskej jaskyni sa našli kamenné nástroje MOUSTIERSKEJ kultúry so silnou levalloiskou tradíciou. Typické sú šupinovo retušované driasadlá. Sídelná oikumena sa rozšírila do predtým neosídlených polôh (Záhorie - Kunov, Sobotište, Prievidza - Mariánsky vŕšok, Laborecká vrchovina), prvý krát človek prenikol do okolia Prešova, ale hľadanie vhodnej suroviny ho zaviedlo až k miestnym ložiskám limnokvarcitov pod Tatrami (Žiar). Mladý Paleolit (40 000 - 11 000 p.n.l.)
Mladý paleolit bol pôvodne vydelený ako obdobie, kedy sa stáva nositeľom nových archeologických kultúr človek moderného typu - Homo sapiens sapiens. Dnes, pri znalosti zložitosti otázky a nedostatku antropologického materiálu, kritériom je technologické zvládnutie suroviny novou mladopaleolitickou technikou - mäkkým otĺkačom, pričom v zásade ide o nový tvar industrie - čepeľ. Zručnejší človek však rozširuje paletu nástrojov i o škrabadlá, pílky, vrtáčiky, dlátka a nože.