Mladý paleolit začína na Slovensku prechodnou SZELETSKOU kultúrou, rozšírenou v Strednej Európe a celom povodí Dunaja. Nositeľmi jej staršej fázy mohli byť ešte neandertálci, mladšiu už bezpečne vytvoril Homo Sapiens Sapiens. Zo Slovenska pochádza unikátny nález - rytina na rebre z Veľkého Polačína (okres Trenčín), údajne znázorňujúca Mihuľu riečnu. Vzrastá i počet lokalít, zachytených povrchovými zbermi: Kunovo, Sobotište, Vlčkovce, Ivanovce - Skala, sprašové terasy pozdĺž stredného Považia. Výskum prebehol v jaskyniach Čertova pec pri Radošine, Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši, Domica pri obci Kečovo. Najvýznamnejšia je lokalita Moravany nad Váhom, poloha Dlhá. Podľa nej je pomenovaný charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany - Dlhá. Dôležité sú aj nálezy kostených hrotov kopijí mladečského typu v mladšej, možno už aurignackej vrstve v jaskyni Deravá Skala. Východ Slovenska patril do sídelnej oikumeny megakultúry AURIGNACIEN, zaberajúcej priestory Blízkeho východu, Mezopotámie, Pričiernomoria, celej západnej a južnej Európy okrem Škandinávie, Balkánu a Karpatskej kotliny. Tomu zodpovedá aj široké časové rozpätie (42 000 - 22 000). Dôležitá je i kostená industria, predovšetkým hroty kopijí, staršie s rozštiepenou bázou, mladšie - tzv. mladečské. Nositeľom kultúry bol bezpečne Homo sapiens sapiens - jeho kostrové pozostatky z Mladečskej jaskyne (Morava) sú najstarším nálezom kostí človeka moderného typu v Európe. Na Slovensku poznáme náleziská z východnej časti. Tu možno rozlíšiť starý aurignacien, ktorý reprezentuje Hornádska aurignacká skupina; stredný aurignacien zastúpený lokalitami Barca I., Tibava a mladý aurignacien reprezentovaný Hornopotiskou aurignackou skupinou, kde už prevažujú čepele. Tá sa posúva i viac na sever a pozdĺž Torysy prechádza do Poľska. Neisté je jej rozšírenie na strednom Slovensku. Najvýznamnejšou paleolitickou kultúrou je na Slovensku GRAVETTIEN. Gravettský ľud lovil mamuty, zajace beláky, soby, polárne líšky, kone, luníky, rosomáky, vlky, levy, medvede, veľa vtákov i slimáky. V tomto období sa udiala prvá zmena odlišujúca psa od vlka - jeho chrup sa zmenil na cikcakovitý. Ľudia žili v tlupách, ktoré sa menili na rody. Vyskytovalo sa tu matrilineárne zriadenie rodov, čiže tu bol matriarchát. Ženy a muži si delili prácu, stavali si prístrešky, vyhľadávali jaskyne a skalné previsy Crô – Magnon (Cromagnonci), Dolní Věstenice, Považie, Východoslovenská nížina, Barca (pri Košiciach).