Sídlenie sa stabilizovalo minimálne počas zimy v dlhodobých, po niekoľko tisíc rokov používaných aglomeráciách, chaty mali približne kruhový pôdorys, priemer 5m. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne, situácia v Deravej Skale naznačuje možnosť gravettskej chaty. Rozmnožuje sa umelecká aktivita v podobe venúš, iného figurálneho umenia, rytín, skalných malieb. Veľa dôkazov hovorí o dôležitej úlohe šamana vo vtedajšej spoločnosti. Bežné boli rôzne amulety. Hustota osídlenia stúpla a zaujali sa severnejšie oblasti. Zo západného Slovenska je množstvo lokalít, najdôležitejšie sú: Nemšová, Trenčianske Bohuslavice, Vlčkovce nad Váhom, Nitra, Svodín, Veľká Ves nad Ipľom a najdôležitejšia lokalita Moravany nad Váhom s nálezom venuše z mamutoviny. Na východnom Slovensku ide o lokalitu Cejkov, pozoruhodný nález kamenného červeno pomaľovaného idolu tvaru vulvy a rezby na kosti (tvár?); lokalita Kašov; lokalita Hrčeľ, Gánovce, Barca III, Slaninova jaskyňa- najst. gravettien v strednej Európe. Cromagnonskí ľudia (pomenovaní podľa prvého náleziska v kameňolome Crô-Magnon boli vynikajúci lovci. V tlupe pripravovali pasce dokonca mamutom, mohutným jaskynným medveďom a ďalšej veľkej zveri končiacej doby ľadovej. Ovládali už reč a mohli tak spoločne plánovať a loviť s oštepmi, kopijami a mohutnými kyjakmi, práve tak ako klásť pasce v podobe dôkladne zakrytých lapacích jám. Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Lovci sobov - a tvorcovia slávnych malieb v jaskyniach Altamira, Lascauix, Rouffignac, Les Trois Fréres - boli nositeľmi MAGDALENIENU. Zatiaľ najvýchodnejšími lokalitami sú jaskyne moravského krasu, i keď poza karpatský oblúk sa magdalénski lovci dostali až do východného Poľska. Preto treba overiť možnosť prieniku z týchto oblastí na východné Slovensko s jeho strategickými ložiskami obsidiánu. Rovnako kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalenienu i na západné Slovensko so susednej Moravy. Pred vyrieknutím definitívneho záveru treba preskúmať i jaskyne Deravá Skala a Veľká Pec pri Prašníku. Na územiach nezaujatých magdalenskymi lovcami pokračoval Epigravettien. Neskorý Paleolit (11 000 - 8 200 p.n.l.)
Toto kratučké obdobie reprezentuje pokračovanie mladopaleolitickej tradície počas posledného chladnejšieho obdobia - štadiálu Dryas 3, ktorým končí pleistocén.